Svet sa neustále mení a vyvíja. Jeho premenlivosť vyžaduje, aby sme sa v ňom dokázali čo najlepšie orientovať. Generácia dnešných školákov bude čeliť čoraz vyšším nárokom. Ktoré zručnosti budú pre nich veľmi potrebné?
Kritické myslenie
Dospelý človek musí denne premýšľať nad veľkým množstvom informácií a musí urobiť aj viaceré rozhodnutia. Kritické myslenie predstavuje vyhodnocovanie informácií a následné objektívne rozhodnutie. Ide o preskúmanie problému, vymyslenie spôsobu na jeho riešenie a otestovanie, či funguje. Človek, ktorý využíva kritické myslenie v bežnom živote, rozlišuje nielen medzi názormi a faktami, ale dôsledne premýšľa o informáciách, aby sa v nich snažil získať čo najviac súvisiacich informácii. Kladením doplňujúcich otázok dokáže odhadnúť, ktorá informácia je pravdivá a ktorá je iba výmysel vypustený do sveta. Získava to najmä overovaním si ich pravdivosti z viacerých navzájom nezávislých zdrojov. Tie by však mali spĺňať jednu podmienky – dôveryhodnosť. Budovanie kritického myslenia je dlhodobým procesom a vedie k dostatočnej sebareflexii. Kriticky premýšľajúci človek si dokáže nielen vytvárať vlastný názor, chápať historické súvislostí, prepájať ekonomický a politický kontext, používať viaceré cudzie jazyky, hodnotiť umenie a literatúru, využívať komunikačné a informačné technológie, ale aj prejavovať solidaritu, pracovať v tíme a byť flexibilný pri rýchlych zmenách. Zjednodušene povedané, je to schopnosť nepodľahnúť prvému dojmu, či nátlaku nejakej informácie a nepreberať naivne názory, ktoré sa tradujú. Deti si môžu kritické myslenie rozvíjať prostredníctvom hier a rôznych metód kritického myslenia. Práve využívanie hier je podľa mnohých odborníkov budúcnosťou vzdelávania. Vďaka ich využívaniu je možné deti priviesť k tomu, aby sa chceli učiť, a to pre nich atraktívnym spôsobom. V súčansoti už existuje aj veľké množstvo metód, ktoré podporujú kritické myslenie žiakov. Záleží len na učiteľovi, ktoré metódy využije v súvislosti s preberaným učivom a zložením žiakov v triede.
Time management
V súčasnosti ľudia musia v práci robiť aj niekoľko vecí naraz. Často majú pocit, že nič nestíhajú. Nie je to vôbec neobvyklé, že im príde niekoľko e-mailov v priebehu niekoľkých minút, do toho zvoní mobil a aby toho nebolo málo, kolega z vedľajšej kancelárie sa príde niečo opýtať. Všetko naraz nie je možné stihnúť, a tak je nutné sa vedieť zastaviť a jednotlivé úlohy si časovo rozvrhnúť. Anglický výraz time management sa doslovne prekladá ako riadenie času. V skutočnosti však neriadite čas, ten bude plynúť stále rovnako, ale váš prístup k sebe, práci, rodine či svojim záľubám. Time manažment predstavuje súbor nástrojov a prístupov, ktorých využívanie vedie k vyrovnanejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu. Nejde pritom len o parametre ČO, KEDY a AKO, ale aj celkovú kvalitu života. Dobrý time management, teda plánovanie aktivít v čase, pomáha vyhnúť sa syndrómu vyhorenia, ktoré je v súčasnosti veľkým problémom. Každému vyhovuje niečo iné, preto aj deťom môžete ponúknuť viac možností, ako si svoj čas plánovať a stresu sa vyhnúť. Klasikou sú papierové diáre, ale ak už má váš potomok mobil, vyskúšajte zdieľaný Google kalendár. Ten je skvelou cestou k tomu, aby sa dieťa učilo pri plánovaní aktivít zohľadňovať tiež časové možnosti ostatných členov rodiny. Ušte deti, aby si robili plán na každý deň. Nemusí byť veľmi podrobný, jeho plánovanie nezaberie veľa času, ale funguje. Deti si môžu zaznamenávať úlohy, povinnosti, krúžky, stretnutia, podujatia, rôzne aktivity. Môžu pri tom použiť zvýrazňovače na rozlíšenie druhu alebo dokončenosti povinností. Menším deťom urobí radosť nejaký obľúbený motív na obale. Takže, ak nie ste úplne istí, ktorá postavička je pre vaše dieťa tá najobľúbenejšia, nakupujte zošit s dieťaťom. Niektorí ľudia tento plán nazývajú „zoznam vecí, ktoré je potrebné urobiť“. Nech sa volá akokoľvek, jedno je isté. Všetci úspešní ľudia ho využívajú. Je dobré, keď zoznam úloh, ktoré chcú urobiť, si napíšu ešte večer. Jednotlivé položky by mali očíslovať podľa dôležitosti a celý deň by mali mať zoznam na očiach. Budete prekvapení, ako sa zvýši ich efektivita a produktivita. Zrazu sa dostaví aj pocit uspokojenia z dobre vykonanej práce. Je to jeden z najkrajších pocitov.Veď keď si niečo naplánujú a potom to splnia, určite sa budúcítiť skvelo. A tento systém práce sa môžu začať už učiť v detstve. Budú z neho čerpať svoj celý život v dospelosti.
Umenie spolupráce
V tradičnom školstve väčšinu úloh deti spracovávajú samy, aby nepodvádzali a nerušili. Schopnosť riešiť úlohy spoločne je potrebné sa tiež naučiť, lebo v dospelosti bude pre nich nevyhnutná aj práca v tíme. V práci čoraz častejšie musíme v rôznej miere spolupracovať aj s ostatnými. Spolupráca pomáha vytvárať kvalitné nápady, pracovnú kultúru a priateľské vzťahy. Schopnosť načúvať druhým, zdieľať svoje vlastné myšlienky a konštruktívne diskutovať vyžaduje od uchádzačov o prácu čoraz viac firiem. Z tohto dôvodu musia učitelia čoaraz častejšie vytvárať podmienky na prácu v skupinách.
Sústredenosť na jednu činnosť
Mnoho ľudí o sebe tvrdí, že dokáže robiť viac vecí naraz, teda že ovláda tzv. multitasking. Podľa poznatkov neurovedy sa ale ľudský mozog na dve činnosti súčasne sústrediť nedokáže. Ak robíme naraz viac aktivít, sústredenia medzi nimi veľmi rýchlo prepíname, čo stojí oveľa viac energie a skôr sa unavíme. To isté platí aj v súvislosti s detskou pozornosťou. Nie je vhodné, aby si dieťa napríklad súčasne písalo domácu úlohu a sledovalo napríklad prichádzajúce správy v mobile. Úspešnosť v živote nezávisí len od IQ, EQ a ďalších daností, ale aj od toho, ako sa dokážeme sústrediť na určitú vec. Rovnako to platí pre dospelých aj pre deti. A preto hlavne deti by sme odmalička mali upozorňovať na všetky zbytočné stimuly, ktoré ich odreagúvajú od podstatných vecí, ktoré chcú robiť. Aj naše deti majú veľa plánov, majú svoje ciele, ktoré by chceli dosiahnuť. Niekedy sa však na tieto podstatné veci nemôžu sústrediť. Cieľ sa im vzďaľuje, prichádza frustrácia a ony ani nevedia, prečo tomu tak je. Ale čím skôr mladý človek pozná určité zákonitosti, ktoré ho môžu priviesť k cieľu, tým lepšie pre neho. Môžete využiť aj rôzne hry a aktivity zamerané na rozvoj detskej pozornosti. Niektoré školy zaraďujú do vyučovania aj tréningy všímavosti, ktoré iež pomáhajú rozvíjať sústredenosť a pozornosť žiakov. O čo ide? Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Všímavosť je tiež schopnosť rozvíjať si uvedomenie prítomného momentu, zatiaľ čo odsunieme bokom svoje naprogramované predsudky. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Vďaka tomuto sústredeniu na prítomnosť sa stávame citlivejší k prebiehajúcim súvislostiam. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva. Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu, jedným slovom, táto metóda pomáha ľuďom prežívať rušný deň pokojným a produktívnym spôsobom. Jedným zo spôsobov, ako uplatňovať všímavosť v rodine je napríklad to, keď si rodičia každý deň na pár minút s deťmi sadnú a spoločne sa sústredia na dýchanie a vnímanie vlastného tela.
