Lepšie školstvo

Život detí sa dá pozitívne formovať aj tak, že sa trénuje ich mozog. Vďaka tomu môžu úspešne fungovať na sociálnej, emocionálnej a akademickej úrovni. Pozrime sa na niekoľko návodov, ako im v tejto oblasti čo najviac pomôcť.

Mnohé výskumy upozorňujú učiteľov na zvyšujúci sa počet detí, ktoré svojim problémovým správaním iba reagujú na nejaké traumy či nadmerný stres, ktorý prežívajú v domácom alebo blízkom prostredí. Vedci čoraz častejšie zisťujú, že včasná intervencia práve zo strany učiteľa, môže týmto deťom veľmi pomôcť. Pozrime sa na niekoľko jednoduchých krokov, pomocou ktorých môžete v triede vytvoriť bezpečné a radostné prostredie.

Hybridné vzdelávanie predstavuje model vyučovania, v ktorom niektoré deti navštevujú vyučovanie v triedach osobne, zatiaľ čo iné sa učia z domu. Učitelia učia diaľkovo a osobne v rovnakom čase využitím digitálnych technológií. Odborníci však zistili, že hybridne sa nemusí len učiť. Hybridný model učenia sa dá využiť vo viacerých oblastiach, ktoré súvisia s procesom vzdelávania detí.

Aký bol prvý rok šéfa rezortu školstva Branislava Gröhlinga? Ako si poradil s mimoriadne náročnými výzvami, ktoré mu pandemické obdobie v školstve prinieslo? Naplní Plán obnovy a odolnosti SR pre oblasť vzdelávania reálne potreby slovenského školstva?

Na reformy inkluzívneho vzdelávania má smerovať 150 miliónov eur, na vzdelávanie pre 21. storočie 448 miliónov eur a na zlepšenie výkonu vysokých škôl ďalších 200 miliónov eur.

Úlohou školy bolo odjakživa odovzdávanie vedomostí. Doba, v ktorej žijeme, sa ale zásadne mení a deti, ktoré sadia v triedach potrebujú podporiť vo viacerých oblastiach, aby v tejto dynamickej spoločnosti v dospelosti obstáli. Školy by preto nemali viac myslieť len na množstvo informácií, ktoré potrebujú deťom odovzdať, ale na ich celostný rozvoj.

Keď riaditelia udržiavajú v škole optimistickú a pozitívnu atmosféru, učitelia pracujú s väčšou istotou a spolupracujú efektívnejšie. Pozitívne vedenie vedie k zvýšeniu produktivity, spokojnosti a šťastia v práci.

Zdanlivo na prvý pohľad neškodné výroky môžu u žiakov zvýšiť úzkosť a môžu uveriť tomu, že sú neschopní. Na ktoré vety by sme si mali dávať pozor? Ktoré výroky by sme na vyučovaní nemali vôbec používať?