Nemôžeš zastaviť vlny, ale môžeš sa naučiť surfovať.
-Jon Kabat-Zinn
Niektorí psychológovia tvrdia, že šťastie predstavuje naša konkrétna osobná skúsenosť s prítomným okamihom. Keď sme negatívne naladení, sme oveľa menej spontánni, menej pružní, všetko viac analyzujeme a vyhýbame sa mnohým veciam. Táto skutočnosť sa potvrdila aj výskumom, ktorý v roku 2003 robil Richard J. Davidson, americký profesor psychológie a psychiatrie. Účastníkov pokusu sledoval dlhšiu dobu pomocou magnetickej rezonancie mozgu. Ukázalo sa, že mozgové centrum pozitívnych emócií (ľavá prefrontálna kôra), ktorá sa aktivuje, keď prežívame pocity spokojnosti, šťastia a radosti, je aktivovaná aj v prípade, keď sme momentálne v stave prežívania prítomného okamihu. Tiež popularizoval myšlienku, že človek sa môže učiť šťastiu a súcitu. Predpokladal, že sú to také isté zručnosti, ako keď sa človek učí hrať na hudobný nástroj alebo lyžovať. Šťastie, ako každá iná zručnosť, vyžaduje prax a čas. Tvrdil, že myseľ možno trénovať na to, aby bol človek šťastný.
Ako sa však dopracovať k prežívaniu skúsenosti prítomného okamihu? V takýchto chvíľach, pri takomto prežívaní nemáme v sebe žiadne predsudky, sme sami so sebou, vnímame svet v nás a okolo práve teraz, v prítomnom okamihu. Je potrebné sa učiť spomaleniu, k otvoreniu pozornosti, porozhliadnuť sa okolo seba, všímať si to, čo bežne nevidíme. Je potrebné sa sústrediť na farby, zvuky, vône, a to aj také, ktoré sme doteraz nevnímali. Základ je, aby sme nič nehodnotili a neposudzovali a nič neočakávali. To by nás len odvádzalo k premýšľaniu nad tým, čo bude nasledovať neskôr. Dobré je vnímať aj vlastné emócie a zmysly. Keď si v tomto momente uvedomujeme, čo vnímame prostredníctvom zmyslov, cez ne si uvedomíme aj emócie, telesné pocity a dych. Keď dáme do súvislosti vonkajší svet a náš vnútorný svet a všímame si vyváženosť medzi vnútornou a vonkajšou pozornosťou, vtedy prichádza pocit spokojnosti. Táto ľudská schopnosť je všeobecne známa, nie je to žiadny nový objav. Možno sa zmenilo pomenovanie, dnes sa tejto schopnosti hovorí všímavosť (mindfulness).
Všímavý stav mysle (mindfulness) je pojem, ktorý si začali v posledných rokoch všímať aj na rôznych prestížnych pracoviskách. Napríklad v spločnostiach ako Apple, Yahoo, Starbucks alebo Google platia svojim zamestnancom 19 hodinové kurzy zamerané práve na všímavosť mysle.
Čo je všímavý stav mysle (mindfulness)?
Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Všímavosť je tiež schopnosť rozvíjať si uvedomenie prítomného momentu, zatiaľ čo odsunieme bokom svoje naprogramované predsudky. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Vďaka tomuto sústredeniu na prítomnosť sa stávame citlivejší k prebiehajúcim súvislostiam. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva.
Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu, jedným slovom, táto metóda pomáha ľuďom prežívať rušný deň pokojným a produktívnym spôsobom.
Program MBSR (mindfulness based stress reduction) vytvoril v roku 1979 molekulárny biológ Prof. Dr. Jon Kabat-Zinn na lekárskej fakulte University v Massachusetts. Svojím programom inšpiruje mnohé školy, väznice, nemocnice a psychologické centrá.
Prečo sa všímavý stav mysle začať využívať na pracoviskách?
1. Uvoľňuje stres
Vieme, že stres nám spôsobuje množstvo chorôb, nespavosť, depresie a úzkosti. Mindfulness redukuje stres z toho dôvodu, že nás dostáva z nepokoja do stavu pokoja a jasnej mysle.
2. Pomáha pri sústredení
Mindfulness pomáhá sústrediť sa v danom okamžiku len na jedinú vec. Učí nás, ako sa vyhnúť rozptýleniu a zvyšuje hladinu koncentrácie na prácu.
3. Zvyšuje kreativitu
Mindfulness nám pomáhá dostat se do kreatívneho spôsobu myslenia tým, že potláča negatívne myšlienky spôsobom, že nás zameriava na prítomnosť a tým pádom sa myseľ nemusí zaoberať minulosťou alebo budúcnosťou.
4. Zvyšuje emocionálnu inteligenciu, súcit, altruizmus a prosociálnosť
EQ ovlplyvňuje to, ako sa správame a aké robíme osobné rozhodnutia, vďaka ktorým dosahujeme pozitívne výsledky. Ide tiež o schopnosť rozpoznať a pochopiť vlastné emócie i ľudí okolo nás a využívať tieto poznatky na budovanie vzťahov. Vedci zistili, že tí, ktorí meditujú, sú súcitnejší a láskavejší k ostatným o 50 percent viac než tí, čo nemeditujú.
5. Mení naše mozgy
Zistilo sa, že všímavosť zvyšuje hustotu šedej hmoty v mozgových oblastiach spojených s učením, pamäťou, reguláciou emócií a empatiou.
6. Posilňuje vzťahy
Páry, ktoré si začali trénovať všímavosť, sa postupne začali stávať spokojnejšími so svojím vzťahom. Okrem toho sa cítili aj optimistickejšie, uvoľnenejšie a cítili, že majú k sebe bližšie.
7. Pomáha rodičom
Všímavosť znižuje tehotenské úzkosti a depresie zo strachu u nastávajúcich rodičov. Rodičia, ktorí praktizujú všímavosť, sú šťastnejší a majú aj lepšie vzťahy so svojimi deťmi.
8. Pomáha učiteľom
Výučba všímavosti v školách pomáha znižovať problémy so správaním a agresiu medzi študentmi. Učitelia praktizujúci všímavosť majú nižší tlak, menej depresií a väčší súcit a empatiu.
Ako si vypestovať všímavosť?
Ako teda všímavosť zlepšovať? Určitú úroveň všímavosti má každý človek. Tak ako má určité IQ alebo EQ. Všímavosť je len pomenovaním toho, ako fungujeme a presunutím vnímania týchto procesov z podvedomia do vedomia. Keď vedome poznáme, ako fungujeme a čím vyššiu schopnosť vnímavosti máme, tým môžeme byť efektívnejší a rýchlejší pri zvládaní psychických procesov v nás a ušetriť tak veľa energie a vyhnúť sa negatívnym zážitkom. Všímavosť ako všeobecná schopnosť sa dá stále zlepšovať tréningom. Keď sa zvýši naša všímavosť, zlepší sa aj naša emocionálna vyrovnanosť a sebavedomie. Tréning všímavosti nás naučí vlastnému autentickému prežívaniu samých seba v našej každodennej realite. Začneme vnímať skutočnú neskreslenú realitu a skôr si budeme vedieť utvoriť vlastný názor.
Jon Kabat-Zinn zdôrazňuje, že hoci všímavosť si možno vypestovať prostredníctvom meditácií, nie je to jediná cesta. Existujú aj ďalšie možnosti:
1. Venujte pozornosť dýchaniu, a to zvlášť vtedy, keď cítite silné emócie.
2. Sústreďte sa aj na tie najjemnejšie impulzy, ktoré vás v danom okamihu obklopujú. Zvuky, vône, farby. Všetko, čo za normálnych okolností si nevšímate.
3. Vnímajte fyzické pocity svojho tela v pokoji i v pohybe.
4. Predstavte si, že namiesto zvyčajného rozmýšľania v hlave, o tom, aká by táto chvíľa mala byť, čo sa vám páči, čo je zlé, čo vám chýba, namiesto toho sa snažte naplno vašimi zmyslami precítiť daný okamih s postojom zvedavosti a otvorenosti. Pokúste sa naplno byť súčasťou daného okamihu a učte sa rozlišovať čo bezprostredne vnímate - vaše telesné vnemy, myšlienky, pocity. A ak sú akékoľvek, nemusíme sa s nimi vždy identifikovať, analyzovať ich, bojovať s nimi alebo ich rozvíjať.
Zdroje : greatergood.berkeley.edu, youtube.com, mindful.org
