Motivácia a sebarozvoj učiteľa

Nie je to nič neobvyklé, že učitelia sa často cítia unavení, vyčerpaní, strácajú nádej, že sa situácia zlepší. No aj napriek tomu to nevzdávajú, sú oddaní svojej práci a žiakom. Aby čo najdlhšie zostávali v pozitívnom emocionálnom nasadení, potrebujú vedieť, ako si dobiť baterky. Pomôcť im môžu nasledujúce stratégie.

Vzťahy na pracovisku predstavujú zložitú a jemnú pavučinu. Každý človek túži vykonávať svoju prácu v priateľskej a vľúdnej atmosfére. Učitelia v práci trávia veľké množstvo času a prácu si často nosia aj domov. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa v práci cítili dobre, boli spokojní, vyrovnaní a úspešní. Ale opak je však často pravdou.

Učitelia sú jednou z najrizikovejších profesií z pohľadu duševného zdravia. Vysoké nároky, obetavosť a zabúdanie na vlastné potreby môže viesť aj k tzv. syndrómu vyhorenia.

Rané detstvo je kľúčové pri našom vývine a ovplyvniť ho môžu okrem rodičov aj učitelia.

Práca učiteľa je náročná, a tak je niekedy veľmi ťažké udržať si dobrú náladu a pracovnú pohodu čo najdlhšie pod kontrolou. Našťastie existuje niekoľko vecí, ktoré môžu učitelia urobiť, aby sa cítili v pohode a menej stresovaní.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je dôležitá, aby ste boli spokojní, šťastní a produktívni. Táto rovnováha má tiež vplyv na ľudí, na ktorých denne pôsobíte, teda aj na vašich žiakov. Čím viac osôb sa na vás spolieha, či už doma, v škole alebo v ďalších rôznych komunitách, v ktorých pôsobíte, tým dôležitejšie je, aby boli tieto dve sféry vášho života vyvážené.

Učitelia sú zvyčajne naučení podávať vysoký výkon a hľadajú spôsoby, ako sa zlepšovať. Tieto črty sú síce obdivuhodné, ale vedú aj k tomu, že zvyknú prepadnúť perfekcionizmu a nezostáva im dostatok času na odpočinok a zotavenie.

Povolanie učiteľa si vyžaduje celého človeka, plné nasadenie a nekonečné množstvo energie. Aby učiteľ s chuťou a nadšene chodil do práce niekoľko rokov a nevzdal to hneď po roku, potrebuje byť hlavne v pohode. Nemôže čakať, že mu dobré psychické nastavenie zabezpečí niekto iný. Musí sa spoľahnúť len na seba. Čo preto robiť?