Prečo je dôležité kritické čítanie a kritické myslenie?

Je dôležité, aby študenti vedeli hľadať a  filtrovať relevantné informácie, budovať si argumenty a myslieť na možné slabé i silné stránky. V tomto procese im pomáha kritické čítanie a kritické myslenie.

Študenti sa počas vyučovania vyjadrujú k rôznym témam, pracujú s informáciami, ktoré už poznajú, ďalej na ne nadväzujú a spájajú ich do väčších celkov. Tým, že študent neprijíma informácie pasívne, ale implementuje ich do svojho jazyka a dialógu, naučí sa rozpoznávať ich pravý význam. Učí sa tiež, ako postupovať pri riešení rôznych problémov. Stanovuje si otázku, ktorou sa bude zaoberať, tvorí si hypotézy, zbiera informácie, narába s nimi, skúma problém do hĺbky a napokon tvorí závery. Najdôležitejšie však je, že názor na vec je jeho vlastný, má ho sám pred sebou vyargumentovaný a vie, prečo mu verí. K takémuto prístupu sa môže dopracovať len na základe kritického myslenia a kritického čítania. 

Čo je kritické myslenie?

Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero. U kritického myslenia dochádza k osvojovaniu a prepájaniu analogických javov, k združovaniu niekoľkých postupov, operácií, prostriedkov a organizačných opatrení, ako sa prejavujú v realite. Zjednodušene povedané, je to schopnosť nepodľahnúť prvému dojmu, či nátlaku nejakej informácie a nepreberať naivne názory, ktoré sa tradujú. Vďaka tejto schopnosti si človek dokáže vytvoriť odstup a urobiť si úsudok na základe vlastných skúseností a názorov kvalifikovaných odborníkov. Kritické myslenie je tiež neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Kriticky mysliaci človek neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.

Čo je kritické čítanie?

Kritický čitateľ vníma každý text ako niečí opis faktov a niečie chápanie problému. Kritický čitateľ tak rozlišuje nielen to, čo text hovorí, ale aj ako text opisuje problém. Rozoznáva teda rôzne texty, každý ako unikátny výtvor unikátneho autora. Nekritický čitateľ možno číta historickú knihu preto, aby sa naučil nové fakty alebo našiel akceptovanú interpretáciu určitých udalostí. Kritický čitateľ pri čítaní tej istej knihy ocení určitý pohľad na vybranú udalosť a vybrané fakty, ktoré vedú k jej pochopeniu. Nekritický čitateľ je spokojný, keď porozumie tomu, čo text opisuje a zopakuje podstatu textu. Kritický čitateľ ide dva kroky ďalej. Keď porozumie, čo text opisuje, zisťuje, ako text podporuje tvrdenia – ponúka príklady, argumenty, apeluje na sympatiu, dáva veci do kontrastu, aby boli jasnejšie. Nakoniec kritický čitateľ usúdi na základe predchádzajúcich analýz, čo text ako celok znamená (zmysel textu).

Tieto tri kroky sú reflektované ako tri typy čítania a diskusie k textu:

1. krok: čo opisuje text: prerozprávanie textu (zopakovanie podstatných vecí).

2. krok: ako text podporuje tvrdenia: deskripcia, opis.

3. krok: čo text znamená (zmysel textu) – interpretácia.

1. krok: čítanie a prerozprávanie textu

Čítanie toho, čo sa v texte píše, je sústredené na základné porozumenie jednoduchým sledovaním myšlienok autora. Sústreďujeme sa na každú vetu, vetu za vetou, myšlienku za myšlienkou, odsek po odseku. Čítanie týmto spôsobom je vhodné, keď:

• sa učíme nové pojmy a definície v novom odbore,
• ide o interpretáciu faktov a pojmov všeobecne uznávaných a platných,
• autor je všeobecne uznávanou a akceptovanou autoritou.

Čitateľ jednoducho akceptuje to, čo sa v texte píše. Prerozprávanie všeobecne môže byť vo forme sumarizácie alebo parafrázovania. Malo by byť vykonané rovnakým štýlom, akým bol napísaný pôvodný text.

2. krok: ako text podporuje tvrdenia – deskripcia (popis)

Keď čítate článok o chudnutí, rozmýšľate o chudnutí. Ale môžete tiež rozmýšľať o článku ako takom. Môžete premýšľať nad tým, či dáva informácie o rôznych spôsoboch chudnutia, či hovorí o prevencii obezity, či ponúka opis následkov obezity. Uvádza nejaké štatistiky súvisiace s ochorením? Ponúka individuálne skúsenosti ľudí s chudnutím? Cituje uznávané autority z tejto oblasti? Tieto otázky nie sú o tom, čo je v texte, ale o tom, ako a čím autor podporuje svoje tvrdenia. Ide teda o deskripciu.

Otázky odpovedajú na to:

• aká téma je v článku prezentovaná,
• aké príklady a dôkazy sú použité,
• aké závery sú dosiahnuté.

Týmto spôsobom čítania môžeme identifikovať, ktoré údaje, fakty, svedectvá a dôkazy boli použité a ako sa dospelo k záverom.

3. krok: analýza zmyslu textu – interpretácia

Posledným krokom čítania je posúdenie celkového zmyslu (významu) textu. Skúmame, ako štruktúra obsahu a použité jazykové prostriedky dokresľujú tému a ako vzťahy medzi nimi podčiarkujú zmysel a význam textu.Čitateľ ide za rámec textu, aby našiel dôkazy na pochopenie zmyslu textu a autor sa spolieha na čitateľovu schopnosť urobiť to. Čitateľove oči sú schopné skenovať stranu, ale čitateľova myseľ blúdi hore, dole a po bokoch, aby spojil všetky vedomosti a pochopil zmysel prezentovaného textu ako celku. Čitateľ číta skôr myšlienky ako jednotlivé slová a skôr odvodzuje, ako hľadá zmysel a význam prečítaného. Všetky tri kroky kritického čítania sú potrebné a rovnako dôležité. Ich oddeľovanie by bolo umelé.

Ciele kritického čítania

Cieľom kritického čítania je:

• rozpoznať, čo bolo autorovým cieľom,
• pochopiť naladenie (jazyk) a presvedčivosť elementov,
• rozpoznať úroveň zaangažovanosti autora, zaujatosť, predpojatosť prístupu.

Každý z uvedených cieľov vyžaduje hľadanie medzi riadkami a aj z textu ako celku.

Aký je rozdiel medzi kritickým myslením a kritickým čítaním?

Kritické čítanie je technika, ktorou sa získavajú informácie a myšlienky z textu. Kritické myslenie je technika hodnotenia myšlienok a informácií, pomocou ktorej rozhodujeme, čo prijať a v čo veriť. Kritické čítanie znamená pozorné, aktívne, analytické čítanie. Kritické myslenie zahŕňa reflexiu hodnovernosti toho, čo sme čítali s ohľadom na predchádzajúce vedomosti a porozumenie sveta. Iba keď dokonale pochopíme text (kritické čítanie), môžeme skutočne zhodnotiť jeho tvrdenia (kritické myslenie). Kritické čítanie a myslenie fungujú spoločne. Kritické myslenie nám umožňuje monitorovať naše pochopenie toho, čo sme čítali. Ak sa nám tvrdenia v texte zdajú absurdné, smiešne alebo nezodpovedné (kritické myslenie), čítame a  skúmame text podrobnejšie, aby sme si preverili, či mu dobre rozumieme (kritické čítanie). Naopak, kritické myslenie závisí od kritického čítania. Kriticky môžeme rozmýšľať nad textom (kritické myslenie) len vtedy, ak sme ho pochopili (kritické čítanie). Rozlíšenie kritického čítania a kritického myslenia je užitočné v tom, že pripomína čitateľovi, že text musí čítať v jeho vlastnej podstate, nemal by uprednostňovať pred vnímaním textu svoje predchádzajúce vedomosti a skúsenosti o čítanom. Pokiaľ text hodnotíme, nemali by sme skresľovať skutočné znenie alebo zmysel napísaného. Nesmieme dovoliť, aby sme vkladali do textu to, čo chceme aby tam bolo, pretože by sme sa nič nové nenaučili. Čítať kriticky znamená zhodnotiť, či text poskytuje to, čo by poskytovať mal.

Kritické myslenie je teda kreatívny a veľmi dynamický proces, ktorý buduje istú kultúru vyjadrovania sa a diskutovania. Schopnosť formulovať myšlienku a otázku, aby mala hlavu a pätu, nie je vôbec jednoduché. Človek musí dávať pozor, aby zachytil argumenty a vedel na ne reagovať. Kritické myslenie a čítanie  učia človeka myslieť slobodne. Vďaka týmto prístupom študenti nemajú tendenciu  slepo nasledovať niekoho názory. Dokážu si vytvárať svoje vlastné.