Keď skupina slovenských študentov vycestovala na Island v rámci medzinárodného projektu Štúdio 25: Island, ich cieľom bolo nasať počas krátkeho pobytu čo najviac informácií a dojmov o tejto severskej krajine a následne vytvoriť o nej pútavé reportáže. Očakávali nové technické zručnosti, zábery nádhernej prírody a skúsenosť so spoluprácou s profesionálmi. No to, čo ich napokon zasiahlo najviac, boli hodnoty a každodenné postoje miestnych ľudí. Island sa stal nielen kulisou pre ich tvorbu, ale aj zrkadlom, v ktorom mohli uvidieť seba z novej perspektívy.
Rovnováha medzi prácou a životom
Mladí účastníci si rýchlo všimli, že Island má odlišný rytmus života než to, na čo boli zvyknutí. Miestni obyvatelia vnímajú prácu ako súčasť života, no nie ako jeho stredobod. Veľký dôraz kladú na pohodu, duševné zdravie a čas pre seba či rodinu. Prestávky na oddych, čas strávený v prírode alebo spoločenské aktivity nie sú považované za „luxus“, ale za nevyhnutnosť. Študenti si tak vďaka islandskému prístupu uvedomili, že vyhorenie nie je známkou výkonnosti, ale dôsledkom nerovnováhy, ktorej sa dá predísť zmenou postoja.
Jedna zo študentských reportáží zachytáva islandského lekára, ako si vytvára svoju životnú rovnováhu:
Život v súlade s prírodou
Jedným z najsilnejších dojmov bol vzťah Islanďanov k prírode. Ich rešpekt k okoliu nie je len ekologickou pózou – je to prirodzený spôsob existencie. Využívajú geotermálnu energiu, starajú sa o čistotu prostredia a deti od malička vedú k láske k prírode. Študenti boli prekvapení, ako prirodzene sa Islanďania správajú zodpovedne: od triedenia odpadu až po minimalizmus v spotrebe. Tento vzťah k prírode nie je vynútený, ale vychádza z hlbokého vedomia spolupatričnosti so svojím prostredím.
Jeden zo študentov slovenskej výpravy poznamenal: „Tu sme si uvedomili, že aj naša krajina je nádherná, no nie sme s ňou tak intenzívne prepojení.“
Dôvera ako základ spoločnosti
V rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi vyvstávala téma dôvery. Na Islande je bežné, že ľudia nechávajú kočíky s deťmi pred kaviarňami, že obce fungujú bez vysokých plotov a že štátne inštitúcie pôsobia transparentne. Tento kultúrny fenomén ukazuje, že dôvera nie je naivita, ale sociálny kapitál, ktorý znižuje stres, posilňuje spoluprácu a robí každodenný život jednoduchším. Pre slovenských študentov to bola výzva zamyslieť sa nad tým, ako je možné budovať spoločnosť postavenú na rešpekte, a nie na strachu.
Sila osobných príbehov
Točenie reportáží otvorilo študentom dvere do života ľudí, ktorých by ako bežní turisti nestretli. Príbehy učiteľov, lekárov či študentov sa stali oknom do spoločnosti, ktorá si váži autenticitu. Mladí tvorcovia sa naučili vnímať – nielen prostredníctvom kamery, ale aj srdcom. Práve tieto rozhovory často menili ich názory a rozširovali obzory. Uvedomili si, že kvalitný audiovizuálny obsah nevzniká len technicky, ale najmä cez pochopenie človeka, ktorý stojí pred nimi.
Pozrite si študentskú reportáž o Dávidovi Tencerovi, diecéznom biskupovi žijúcom v Reykjavíku:
Pokora, jednoduchosť a spokojnosť
Napriek vysokej životnej úrovni sa Islanďania vyhýbajú okázalosti. Namiesto naháňania sa za materiálnymi statkami uprednostňujú jednoduchosť, pokoj a spokojnosť s tým, čo majú. Študenti vnímali, že šťastie tu nie je prezentované ako cieľ, ale ako dôsledok rovnováhy medzi vnútorným prežívaním a vonkajším svetom. Táto pokora v kombinácii s hrdosťou na svoje korene a históriu vytvára autentickú atmosféru, v ktorej sa ľudia cítia byť sami sebou.
Šťastie neprichádza samo, musíme sa oň usilovať
Všetky tieto spomínané priority a hodnoty v životoch Islanďanov im priniesli aj svoje ovocie v podobe vysokej miery šťastia, ktorú pociťujú. Podľa reportu o šťastí z roku 2025 sú Islanďania tretí najšťastnejší na svete. Viac o ich pohľade na šťastný život porozprávala študentom aj islandská prezidentka Halla Hrund Logadóttir.
„Pred cestou som si myslela, že Island je hlavne o sopkách a gejzíroch. Teraz viem, že najväčším bohatstvom sú ľudia a ich pokojný, premyslený prístup k životu,“ zhrnula svoj dojem jedna študentka Hana Hvozdíková.
„Naučil som sa, že byť šťastný neznamená mať všetko pod kontrolou. Island mi ukázal, že niekedy stačí prijať veci tak, ako sú, a nájsť krásu v jednoduchosti,“ dodal jej spolužiak Michal Szoke.
Projekt tak študentom priniesol nielen technické zručnosti, ale aj hlboké poznanie – o živote, o iných a o sebe samom.
Iniciatíva „ŠTÚDIO 25: ISLAND“ je financovaná z Fondu pre bilaterálne vzťahy na národnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu na roky 2014 – 2021.
