Známkovanie už dávno nie je jediným typom hodnotenia. Keď je súčasťou spätnej väzby konštruktívna pochvala a kritika a nechýba tiež rešpekt, žiaci sa neboja chýb a robia pokroky. Keď žiaci dostanú správnu spätnú väzbu v správnom čase, môžu sa skôr priblížiť k tomu, aby sa stali nezávislými a mali energiu a motiváciu na to, aby oni sami mohli regulovať svoje učenie.
V školách prevládajú odmeny a tresty a tiež známkovanie. Učiteľ, ktorý preferuje len poznámky, pokarhania alebo čierne bodky a chváli len pozorné, šikovné deti, tak neposkytuje deťom podrobnú spätnú väzbu. Obvykle tento prístup nedáva deťom veľký priestor na dobrovoľnú spoluprácu. Ak sa hodnotenie obmedzí len na poznámky a pochvaly tých najšikovnejších a výkon sa oceňuje iba škálou jeden až päť, je pre učiteľov ťažké nadviazať s deťmi vzťah, ktorý podporí ich rozvoj. Ak učiteľ deti rešpektuje, počúva ich a dokáže oceniť ich snahu, pokrok, sústredenosť, sociálne zručnosti alebo napríklad aj chuť pomôcť, dokáže zmeniť atmosféru v triede a inšpirovať ich k lepšej práci v škole.
Známkovanie nestačí
Spätná väzba by sa nemala obmedzovať len na známky, ktoré nedokážu vystihnúť mnohé aspekty rozvoja dieťaťa v škole. Podľa viacerých odborníkov by učitelia, ale ani rodičia, nemali pripisovať známkam až takú veľkú váhu, ako sa to deje v mnohých školách. Známky by sme sa mali postupne naučiť vnímať skôr ako nástroj na rýchlu orientačnú spätnú väzbu práve prebraného učiva. Známky, samozrejme, nie je nutné zatracovať, ale skôr ich začať vnímať ako jeden z možných nástrojov. Ich nevýhodou je dôraz na porovnávanie sa so spolužiakmi, ktoré nezahŕňa individuálny posun dieťaťa ani jeho snahu niečo sa naučiť. Známky deti zaškatuľkujú, čo môže mať nepríjemné dôsledky na proces učenia do budúcnosti. Tie „šikovné a múdre“ deti sa môžu začať báť chyby, ktorú by mohli považovať za svoje zlyhanie. Sú tiež pod vnútorným a často aj vonkajším tlakom svoju pozíciu tých múdrych neustále obhajovať. To v konečnom dôsledku vedie k tomu, že sa vyhýbajú zložitejším úlohám, ako uvádza vo svojich výskumoch známa psychologička Carol Dwecková. Chyba pre nich nie je výzva, ale vzbudzuje pocity sklamania a pochybnosti o sebe samom. Škodiť môže aj to, keď učiteľ často chváli jedno alebo dve deti v triede a dáva ich ostatným za príklad: „Pozrite, ako Janka krásne a bez chyby vypočítala príklady. Keby ste všetci vedeli písať úhľadne ako Ferko.“ Taká chvála nevzbudí v spolužiakoch väčší záujem o učenie, čítanie, písanie, ale skôr pocit nevôle k spomínaným deťom. Tieto deti môžu za určitých podmienok dostať aj nálepku „bifľošov“ a môžu sa stať aj objektom šikanovania.
Prečo je spätná väzba dôležitá?
- Je hnacím motorom pre usmernenie do budúcnosti.
- Je ústredným motivátorom, ktorý má priaznivý vplyv na celkový výsledok.
- Poskytuje spätné informácie o priebehu, kvalite a výkone činnosti.
- Môže sa stať aj akousi bodkou za celou prácou, výkonom a snahou niečo sa naučiť.
Žiaci spätnú väzbu o svojich vedomostiach dostávajú väčšinou prostredníctvom ústnych odpovedí, písomných prác a testov. Známky, percentá alebo body často nepredstavujú úplne hodnotnú spätnú väzbu, lebo žiak niekedy nevie, ktorej problematike by sa mal ešte hlbšie venovať. Niekomu nestačí len číselné vyhodnotenie a potreboval by o svojich nedostatkoch viac komunikovať. Kvalitná spätná väzba má potenciál zdvojnásobiť rýchlosť učenia. Kritickým aspektom spätnej väzby je kvalita jej poskytovania a praktického používania. Kvalita spätnej väzby sa zvyšuje, keď majú žiaci jasno v očakávaniach, keď učitelia zohrávajú úlohu kouča a keď sa žiakom poskytuje spätná väzba priamo v triede v procese učenia sa nových informácií. Každý učiteľ túži po tom, aby sa žiaci časom stali svojimi vlastnými učiteľmi, aby si dokázali sami riadiť svoje učenie, aby dokázali zistiť, ktorému učivu sa potrebujú venovať viac a ktorému menej.
Ako správne dávať žiakom spätnú väzbu?
Ako teda oceniť úspech a deti chváliť, aby sa dokázali poučiť zo svojich chýb? Carol Dwecková radí sústrediť sa na pochvalu v samotnom procese učenia. Nesústrediť sa na zručnosti (chytrosť, šikovnosť), ale sledovať prácu na hodine, hodnotiť spoločnú prácu a aj to, ako k nej kto prispel. Je dôležité spätnú väzbu vnímať komplexne a nezameriavať sa iba na výsledok. Vytvoriť priestor oceniť aj to, čo sa do známky obvykle nezmestí. Usilovnosť, pozornosť, spoluprácu v skupine, komunikačné zručnosti, snahu pomáhať, snahu zdolávať prekážky. Ocenené tak môžu byť všetky deti, nielen tie najšikovnejšie. A ak je to potrebné, šikovní si môžu vypočuť konštruktívnu kritiku, ktorá ich dokáže posunúť ďalej. Tento proces navyše deti vedie k tomu, aby sa dokázali poučiť zo svojich chýb, nebáli sa a vedeli prekonávať aj ťažké úlohy. Navyše konštruktívna kritika by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou práce v škole. Niektorí učitelia siahajú v prvých triedach skôr k pečiatkam než k známkam. Z pohľadu mnohých pedagógov a tiež psychológov sa jedná o princíp podobný tomu, na ktorom je postavené známkovanie. Deti zbieranie pečiatok baví, ale bez hlbšieho posúdenia tie len rovnako ako známka delia deti na tie „šikovné“ a „menej šikovné“.
Samozrejme, chváliť deti je potrebné, len je vhodné nezameriavať sa na inteligenciu alebo talent, ale na usilovnosť, pokrok, rast, vytrvalosť, záujem, posun. Deti sa potom naučia, že chyby k životu patria a môžu ich posunúť ďalej a budú mať radosť z nových vedomostí a zručností. Pokiaľ pri nejakej činnosti nerobia chyby, znamená to, že tú činnosť už ovládajú. Deti sa učia stále nové a nové veci, takže chyby sú úplne prirodzené. Deti sa však v školách často boja robiť chyby, aby za ne neboli potrestané zlou známkou alebo nálepkou hlúpy či nepripravený.
Dobrá spätná väzba je čo najpresnejšia. Nepovieme len, že niečo bolo zlé. Je potrebné povedať, čo presne treba zlepšiť. Nehovoriť prázdne frázy, ale konkrétne veci. Uistite sa, či žiaci majú jasno v tom, akú úroveň poznatkov musia dosiahnuť, aby sa nachádzali v určitom leveli so svojimi vedomosťami. Žiaci musia poznať rozdiel medzi levelom A a levelom B. Totiž, určité učivo môžeme ovládať na rôznych úrovniach. Niekto určitú tému potrebuje poznať do hĺbky, niekomu stačia aj menej podrobné informácie, ak sa napríklad nejakej problematike nechcú v budúcnosti profesionálne venovať. Týka sa to hlavne študentov stredných škôl. Okrem toho musia vedieť, aké sú kľúčové kritériá, vďaka ktorým si môžu určité poznatky dokonale osvojiť. Tiež je vhodné používať otázky zamerané na spätnú väzbu. Keď učiteľ chodí po triede, prechádza sa medzi lavicami a sleduje prácu svojich žiakov, môže ich za ich výkon chváliť, povzbudzovať, kritizovať alebo im môže dávať otázky zamerané na spätnú väzbu. Otázky zamerané na spätnú väzbu im pomáhajú zamyslieť sa nad tým, kde sa v procese učenia nachádzajú. Toto uvedomenie je veľmi dôležité, pretože vďaka nemu si môžu nastaviť ďalší proces vzdelávania sa.
Môžete použiť niektoré z týchto 3 otázok:
1. Kde by si sa mal ďalej posunúť vo svojom učení?
2. Ako sa dostaneš na vyšší level vo svojom učení?
3. Ako budeš vedieť, či tvoje kroky smerovali k tvojmu cieľu?
Aké sú ciele efektívnej spätnej väzby?
Cieľom efektívnej spätnej väzby by malo byť zdravo sebavedomé dieťa s rastovým nastavením mysle, ktoré si povie, že keď nevypočítalo príklad, bude sa nabudúce viac snažiť alebo sa ešte musí niečo doučiť. Ľudia sa v podstate od seba odlišujú spôsobom myslenia. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. Z tohto dôvodu je veľmi potrebné rozvíjať u detí rastové myslenie.
Zdroje:
DWECKOVÁ, Carol S. Nastavení mysli: nová psychologie úspěchu, aneb naučte se využít svůj potenciál
Promoting self direction through better feedback
12 five ways to make peer feedback effective in your classroom
