_1549040290.jpg)
Ide o pomerne nový fenomén. Pojem multitasking znamená vykonávať dve alebo viaceré úlohy súčasne, skákať z jednej úlohy na druhú či vykonávať ich rýchlo za sebou. Multitasking vyzerá ako skvelý spôsob, ako zvládnuť veľa vecí naraz. Zatiaľ čo sa vám zdá, že ste toho urobili veľa, výskum ukázal, že náš mozog nie je taký dobrý pri zvládaní viacerých úloh, ako si myslíme. Multitasking nás v skutočnosti ohrozuje.
Prečo je multitasking ilúzia?
Neurovedec z MIT Earl Miller, ktorý je odborníkom na rozptýlenú pozornosť hovorí, že náš mozog nie je nastavený na multitasking. Keď si ľudia myslia, že vykonávajú multitasking, v skutočnosti len skáču z jednej úlohy na druhú, čo má za následok pokles koncentrácie.
Dokončiť úlohu trvá dlhšie a objavuje sa viac chýb, keď skáčeme z jednej úlohy na druhú ako keď ich vykonávame po jednej. Čím sú úlohy náročnejšie, tým je efekt výraznejší. Ak by aj presun pozornosti z jednej úlohy na druhú trval len jednu desatinu sekundy už to môže zapríčiniť 40% stratu produktivity.
Multitasking spôsobuje mozgovú hmlu a nejasné myslenie
Daniel J. Levitin, autor Organizovaná myseľ: Priame myslenie vo veku nadmerného preťažovania informáciami, uvádza, že multitasking zvyšuje produkciu stresového hormónu kortizolu, ako aj adrenalínu ktorý môže preťažiť mozog a spôsobiť nejasné myslenie či mozgovú hmlu. Mozgová hmla je typ kognitívnej dysfunkcie, ktorá zahŕňa problémy s pamäťou, duševnú nejasnosť, slabú koncentráciu či neschopnosť zaostrenia v realite.
Multitasking sťažuje uchovávanie informácií
Russell Poldrack, profesor psychológie, ktorý skúmal vplyv multitaskingu tvrdí, že častý multitasking nepriaznivo ovplyvňuje spôsob, akým sa učíme. Ak sa učíme a popri tom robíme inú činnosť, teda multitaskujeme, v skutočnosti sa mozog nevie k získaným informáciám neskôr dostať. Keď čítame alebo sa učíme bez vyrušovania, nové fakty a myšlienky prechádzajú v mozgu do hipokampu, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri spracovaní, uchovávaní a opätovnom získavaní informácií. Ale keď je naša pozornosť rozdelená na viacero aktivít, nové informácie končia v časti nazývanom striatum. Tu ukladáme nové postupy a zručnosti, je to však menej flexibilná a špecializovanejšia oblasť mozgu, ktorá nie je tak ľahko dostupná.
"Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť pre zlepšenie pamäti, je venovať pozornosť veciam, ktoré si chcete zapamätať," hovorí Poldrack. Táto rada môže znieť jednoducho, ale nie je ľahké sústrediť svoju pozornosť v dôsledku neustáleho digitálneho rozptýlenia, ktorému čelíme nielen v práci, ale v každej oblasti nášho života.
Multitasking zhoršuje schopnosť rozhodovať sa
Multitaskingom zásadne zvyšujeme počet rozhodnutí, ktoré musíme robiť po celý deň, čo môže byť psychicky vyčerpávajúce. Mám okamžite odpovedať na túto správu alebo ju ignorovať? Ako mám odpovedať na tento e-mail? Je to e-mail, ktorý môžem odstrániť, alebo by som ho mal archivovať? Koho priložím do kópie mailu?
"Ukázalo sa, že proces rozhodovania je veľká záťaž pre neurónové zdroje a že aj malé rozhodnutia zaberajú toľko energie ako tie veľké," píše Levitin. "Jedna z prvých vecí, ktorú stratíme, je impulzná kontrola. Tá rýchlo prejde do vyčerpaného stavu, v ktorom sa môžeme ocitnúť po tom, čo urobíme veľa nedôležitých rozhodnutí, čo môže mať za následok neschopnosť sa rozhodnúť, prípadne urobiť zlé rozhodnutie o niečom naozaj dôležitom“.
Multitasking znižuje IQ
Okrem toho, že samotný výkon viacerých úloh naraz nás spomaľuje, vedci zistili aj to, že multitasking znižuje aj výšku nášho IQ. Štúdia z britskej univerzity v Yorku v tejto súvislosti odhalila, že účastníci, ktorí robili na viacerých kognitívnych úlohách naraz, mali nižšie inteligenčné skóre až o 11 percent v porovnaní s tými, ktorí nevykonávali počas testov žiadny multitasking.
Ako sa vyhnúť multitaskingu?
Zvoľte si priority
Ak viete, že vás čaká viacero povinností, skôr ako sa nimi začnete podrobnejšie zaoberať, zvoľte tie, ktoré sú najdôležitejšie. Ušetríte si tak mozgovú energiu, keďže ich nebudete musieť nasilu držať v mysli. Priority si zvoľte nazačiatku, kým nie ste vyčerpaný z práce. Voľba priorít je totiž energeticky náročná, no keď je človek odpočinutý, má čerstvú myseľ, nemusí mu zabrať toľko času, ako keby ju robil vyčerpaný. Ideálny čas na rozvrhnutie úlohe je preto vždy ráno.
Využívajte poznámky, vizualizácie, schémy, obrázky
Nezaťažujte si mozog tým, že si budete všetko držať v pamäti. Aj taká maličkosť, akou je zapísanie si myšlienky či nápadu šetrí energiu, potrebnú pre dobrý pracovný výkon. Existuje mnoho online nástrojov, ktoré môžete mať dostupné v telefóne, a ktoré vám ušetria čas a pomôžu pri organizovaní úloh (napr. Trello, Evernote).
Dôkazy z mnohých štúdií hovoria jasne. Multitasking je pre naše mozgy škodlivý. Ak nechceme, aby multitasking poškodil náš mozog a zhoršil našu pozornosť, musíme zámerne upriamovať pozornosť len na jednu vec v danom momente. Musíme vypnúť všetky pípnutia a upozornenia, ktoré nás neustále rozptyľujú a sústrediť sa na to, čo práve robíme.
