Autorka, Kornélia Ďuríková, je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA.
_________
Za cieľ vzdelávania je aj napriek pripravovaným zmenám stále považované množstvo vedomostí. Nikto tento cieľ nechce v konečnom dôsledku spochybňovať. Bez vedomostí je totiž život omnoho náročnejší. Rozumieť svetu, chápať súvislosti, neustále si klásť otázky, vedieť sa správne pýtať sa nedá bez hlbšieho poznania a „základných vedomostí“. No ak chceme tento cieľ dosiahnuť, budeme musieť venovať viac pozornosti témam, ktoré sú v školstve považované za vedľajšie.
Okrajové témy ako wellbeing (duševná pohoda) a duševné zdravie by mali mať to isté miesto ako klasické učenie. Dôvod je prostý. Človek, ktorý sa necíti dobre, nevie dobre fungovať, necíti sa psychicky bezpečne, sa NEDOKÁŽE UČIŤ! „Rovnica“ správneho učenia nám teda naznačuje, že schopnosti učiť sa je nadriadená schopnosť cítiť sa dobre a fungovať dobre. A to je práve wellbeing. Je to čistý fakt, tak ako 2+2=4. Ak si to neuvedomíme a neprijmeme to, vedomostné výsledky našich detí sa nikdy nezlepšia.
Neurovedkyňa Dr. Jill Bolte Taylor povedala: „Väčšina z nás si myslí, že sme mysliace bytosti, ktoré cítia. No v skutočnosti sme cítiace bytosti, ktoré myslia.“ Tento citát presne vysvetľuje, prečo je wellbeing základným kameňom schopnosti učiť sa. Ide tu o ľudský mozog. A ten je je postavený tak, že kognitívne funkcie (myslenie) sa nachádzajú v najmladšej časti nášho mozgu, mozgovej kôre/kortexe. Každý jeden podnet k človeku musí najskôr prejsť limbickým systémom, čo je emocionálna časť mozgu. Až keď táto a nižšie časti mozgu (mozgový kmeň a medzimozog) vyhodnotia spomínaný podnet, že je bezpečný, „otvorí“ sa prístup k mozgovej kôre/ku kortexu a človek je schopný využívať všetky jeho kognitívne funkcie.
Z tohto nám vyplýva, že ak máme neustále sa zhoršujúce akademické výsledky detí, nestačí len zmeniť kurikulum, musíme meniť dušu školy.
Zdravú dušu školy dokážeme budovať tak, že venujeme serióznu pozornosť wellbeingu. Wellbeingu triedy, školy, prípadne jednotlivca. Zaujímavosťou však je, že ak vytvárame zdravé prostredie, tak prospievanie jednotlivca, je jeho prirodzeným dôsledkom. Cestou je teda vytváranie zdravého prostredia školy a to tým, že sa budeme venovať wellbeingu školy?
Wellbeing
Najskôr si ale musíme vysvetliť, čo to ten wellbeing je. Wellbeing je stav, kedy sa cítime dobre a fungujeme dobre. Základom konceptu wellbeing je starý antický koncept dobrého života, šťastia. Tento filozofický koncept hovorí o tom, že existujú dva etické princípy dobrého života či šťastia.
Prvý hovorí o tom, že životným cieľom alebo úlohou človeka by malo byť napĺňanie slastí, pôžitkov a vyhýbanie sa utrpeniu a bolesti. Dobrý život žijeme teda vtedy, keď si ho užívame, máme to, po čom túžime, a keď nám ide hlavne o to, aby sme žili život bez trápenia, bolesti a len sa dobre cítili. Takémuto vnímaniu dobrého života, šťastia hovoríme hedonizmus.
Druhý koncept dobrého života hovorí o eudaimónii. Ten hovorí o tom, že život by mal byť postavený predovšetkým na hodnotách, morálke, hlbšom zmysle života a konaní dobra. Dobrý život žijeme vtedy, ak je naplnený hĺbkou, zmyslom, konaním dobra a sebarealizáciou.
Keď sa bližšie pozrieme na definíciu wellbeingu, tak zistíme, že wellbeing zahŕňa oba tieto koncety - cítiť sa dobre (hedonizmus) a fungovať dobre (eudaimóznia).
Cítiť sa dobre nám zabezpečujú predovšetkým pozitívne emócie. Wellbeing upriamuje pozornosť na význam pozitívnych emócií v živote človeka. Na ich prítomnosť, ale nepopiera význam tzv. negatívnych emócií. Všetky sú dôležité. No ak nám v živote chýba láska, vďačnosť, zvedavosť, hrdosť, inšpirácia, smiech, vnútorný pokoj, nádej či radosť, tak chradneme. Fyzicky aj psychicky. Preto je dôležité vnímať a rozvíjať práve tieto emócie. Práve ony rozširujú naše vnímanie, dodávajú nám silu prekonávať prekážky a kráčať ďalej. Sú našou hnacou silou, pomáhajú nám učiť sa, rozvíjať sa, rozvíjať svoj potenciál a nevzdávať sa. Pozitívne emócie však neprežívame len pri veľkých úspechoch alebo vo veľkých životných chvíľach. Zaujímavosťou je, že ich prežívame častokrát pri malých, nenápadných chvíľach. Mikromomentoch, kedy cítime ľudskú blízkosť a pochopenie. Vtedy, kedy cítime, že niekomu na nás záleží.
Fungovať dobre znamená podporovať tie aspekty života, ktoré pomáhajú človeku žiť plnohodnotný a zmysluplný život. Znamená to, že v živote človeka sa nachádzajú prvky, ktoré ho ľudsky a hodnotovo napĺňajú. Napríklad, že človek má aktivity, ktoré ho bavia, dávajú mu zmysel a ktoré rozvíjajú jeho potenciál. Alebo, že má človek zadefinované hodnoty vo svojom živote a podľa nich žije. Prípadne, že si uvedomuje, že je súčasťou väčšieho celku a konaním dobra, podporuje aj dobro celej spoločnosti. Fungovať dobre znamená aj to, že človeku záleží na dobrých medziľudských vzťahoch a pracuje na nich. No tiež aj to, že má svoje životné ciele, snaží sa o ich naplnenie. Vo svojom živote má niečo, čo ho napĺňa, posúva vpred a dáva jeho životu hĺbku. Pod fungovaním dobre, rozumieme aj to, že by človek mal dbať o zdravú životosprávu. Čiže mať kvalitný a dostatočný spánok, vyváženú stravu, pohyb a vyhýbať sa látkovým, či nelátkovým závislostiam.
Wellbeing je teda stav, kedy sa človek cíti dobre a funguje dobre. V jeho živote sa nachádzajú tie aspekty života, ktoré podporujú tak príjemné pocity a slasti, ale aj tie zložky života, ktoré dávajú nášmu životu väčšiu hĺbku a stabilitu.
PERMA
Existuje viacero modelov wellbeingu. Za základný je považovaný model Martina Seligmana PERMA.
PERMA sa skladá z piatich elementov:
P – positive emotions (pozitívne emócie)
E – engagement (zaujatie činnosťou)
R –relationship (pozitívne vzťahy)
M – meaning (zmysel)
A – accomplishment (úspech)
Ak sa človek snaží riadiť, napĺňať tento model, je predpoklad, že kvalita jeho života bude dobrá a bude schopný prekonávať náročné životné obdobia ľahšie, kratšie ako ostatní.
P (pozitívne emócie) – Pri pozitívnych emóciách hovoríme o ich prítomnosti v živote. Neznamená to, že človek „má ružové okuliare“ a popiera emócie ako hnev, smútok. Ani to nie je o toxickej pozitivite. Je to schopnosti prežívať a vnímať vo svojom živote pozitívne emócie ako radosť, láska, hrdosť, vnútorný pokoj, nadšenie, zvedavosť a nádej. Pozitívnych emócií máme oveľa viac ako len najznámejší pocit šťastia. Ak chceme zabezpečiť človeku rast a rozvoj, tak pozitívne emócie by mali mať v našom živote prevahu nad negatívnymi. Pomer by mal byť 4 pozitívne podnety, emócie k 1 negatívnej. Pozitívne emócie majú takzvaný broaden and build efekt (rozširovací a rozvojový efekt). Rozširujú naše vnímanie, reálne vidíme v priestore viac, sme schopní lepšie sa učiť, rozvíjať sa a majú fyziologický dopad na naše zdravie.
E (zaujatie činnosťou) – hovorí o tom, že človek by mal mať vo svojom živote aktivitu, činnosť, ktorá ho baví, čomu venuje svoju pozornosť so záujmom, možno až s vášňou. Máme na mysli koníčky, záujmy, aktivity, ktoré nás vedia pohltiť a napĺňajú nás. Hovoríme tu aj o tom, že človek by mal poznať svoje silné stránky. Vlastnosti, ktoré mu pomáhajú rozvíjať potenciál, a rozvíjať aj oblasti svojho záujmu.
R (pozitívne vzťahy) – tento element je pravdepodobne najdôležitejší. Na dobrých vzťahoch proste záleží. Človek je tvor sociálny, sme vzťahové bytosti, fungujeme vo vzťahoch. Bez nich je náš život a prežitie ohrozené. Pre človeka je mimoriadne potrebná sociálna podpora, blízkosť, iný človek. Žije sa nám lepšie, zdravšie a doslova aj dlhšie, ak máme okolo seba dobré vzťahy.
M (zmysel) – mať zmysel v živote je dôležité. Nie je to len o filozofii života. Je to o praktickom dennodennom fungovaní. Ak máme napríklad prácu, ktorá nám dáva zmysel, vieme prečo ju robíme a presahuje nás samých (je to akoby niečo viac ako ja sám), tak aj prekonávanie prekážok je lepšie.
A (úspech) – úspech v živote je dôležitý. Bez neho sa neposúvame vpred a stagnujeme. S úspechom súvisí aj stanovovanie si reálnych cieľov, schopnosť prekonávať prekážky, či témy ako vytrvalosť, sebaovládanie.
Model PERMA má svoje miesto aj v inštitúciách. Základnou inštitúciou, kde sa dá PERMA aplikovať je škola. Škola je miesto, kde sa formuje človek dnešného sveta. Ten má mať okrem vedomostí aj zručnosti, ktoré mu pomáhajú žiť plnohodnotný dobrý život.
PERMA v škole
Ako by sme si vedeli predstaviť model PERMA v škole?
Pozitívne emócie
Škola by sa mala snažiť vytvárať čo najviac pozitívnych emócií. A to tak, aby sa v nej cítili komfortne nie len žiaci, ale aj učitelia.
Zaujatie činnosťou
Zaujatie činnosťou v prostredí školy hovorí o širokej ponuke školských a mimoškolských aktivít. Je to aj o poznaní svojich silných stránok, o vnútornej motivácii učiť sa, spoznávať. Taktiež o tom, že sa v škole nenudím a robím to, čo ma baví.
Pozitívne vzťahy
Je to základný kameň dobrého fungovania školy. Ide o vytvorenie spravodlivého, komfortného, príjemného a hlavne emocionálne bezpečného prostredia. Prostredia, v ktorom je bezpečné povedať svoj názor. Kde sú chyba a omyl povolené a sú vnímané ako dôležité súčasti úspechu. Kde nie je šikana a vieme, že nás niekto počúva. Kde vládne podpora, pochopenie, empatia a dôvera.
Zmysel
To, čo robím, mi musí dávať zmysel. Tak žiakom, ako aj učiteľom. Je to o komunikácii, prepájaní teórie a praxe, o živote, mnohých diskusiách a aj o hľadaní seba samého. Mať zmysel v tom, čo robím, čo sa učím pomáha motivácii, vytrvalosti. Zmyslu zasa pomáha otvorená myseľ, zvedavosť, či kritické myslenie.
Úspech
Zažívanie úspechu v škole je nesmierne dôležité. Každé dieťa potrebuje cítiť, že je v niečom dobré. Škola by mala byť miestom, kde deti zažívajú akceptáciu, prijatie a úspech. Škola by mala byť miestom, kde dospelí veria v detí a podporujú ich. Miestom, kde dospelí učia, že úspech je spojený so stanovovaním dosiahnuteľných cieľov, postupným rastom, tvrdou prácou, vytrvalosťou, nezdolnosťou, sebaovládaním a nádejou.
Meniť dušu školy si vyžaduje čas a „mravenčiu“ prácu s mnohými časťami systému školy. No dá sa to. Dôkazom je množstvo škôl u nás, aj v zahraničí, ktoré wellbeing robia vedome alebo nevedome. Wellbeing je cesta, ktorá nám ukazuje smer, ako zlepšiť mnohé témy v našom školstve.
