Články: Pre študentov
O projekte


 

Metódy kritického myslenia a ich využitie v škole

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Ilustračné foto: Bigstock
Metódy kritického myslenia a ich využitie v škole / Ilustračné foto: Bigstock

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“, čo znamená rozlišovať alebo posudzovať. Hneď na úvod je dôležité si  uvedomiť, že pojem kritické myslenie sa nevzťahuje na kritiku v takom zmysle, v akom sa s ňou stretávame v bežnom živote. Neznamená to, že budeme všetko kritizovať a vidieť v negatívnom svetle alebo niečo neustále vnímať ako chybné.Kritické myslenie je jedna z najdôležitejších kompetencií človeka. Čo to vlastne kritické myslenie je? Definovať by sme ho mohli ako určitý postoj k svetu, ku konkrétnym situáciám, voči konkrétnym názorom. Kritické myslenie je schopnosť, ktorá je predpokladom k obozretnosti, opatrnosti pri vyhľadávaní, využívaní aj interpretácii informácií. Keď kriticky premýšľame, v podstate sa len riadime múdrym príslovím -  Dôveruj, ale preveruj.

Samotné kritické myslenie nie je prejavom nedôvery voči človeku, ktorého názor alebo postoj kriticky posudzujeme, či ktorý nám informáciu interpretoval, skôr sa snažíme hlbšie a dôkladnejšie pochopiť súvislosti a objaviť s tým súvisiace teórie a informácie, ktoré by nám neprišli na um len pri pasívnom a povrchnom prijímaní a využívaní informácií.

Kritické myslenie je obzvlášť potrebné denne uplatňovať pri práci s informáciami, ktorými sme dnes úplne zahltení. Človek s kritickým myslením sa neuspokojí s nedostatočným množstvom informácií, hľadá ďalej, snaží sa analyzovať rôzne pohľady na vec, dáva prednosť objektivite pred subjektivitou a informácie sa snaží overovať. Nedôveruje nejasným a nejednoznačným pojmom a rozlišuje medzi názormi a faktami. Kriticky mysliaci človek nie je len naivným pasívnym príjemcom informácií. Na základe zaujatia vlastného stanoviska si vytvorí o svete obraz sám, nepreberá ho od druhých. Než spraví konečné rozhodnutie, zváži všetky možné alternatívy.

Metódy kritického myslenia by mali byť akýmsi nástrojom, ktorý vedie žiakov k porozumeniu učiva, k odhaľovaniu vzťahov medzi osvojenými faktami, k vytváraniu vlastného názoru a celkovo k prehĺbeniu  poznatkov. Kritické myslenie je zamerané na získavanie informácií, ich hodnotenie a nachádzanie logických a objektívnych súvislostí.

Pozrime sa najznámejšie metódy podporujúce kritické myslenie.

 

E-U-R metóda

Vymysleli ju majú manželia K. S. Meredith a J.L. Steelová z Univerzity v Severnej Iowe (USA).

E-U-R je jednou z metód plánovania výučby, niekedy nazývaná aj trojfázový model učenia. Skladá sa z evokácie, uvedomenia si významu informácii a reflexie. V každej z týchto fáz dochádza k inej forme učenia sa.

 

Evokácia

V prvej časti aktivity si žiaci samostatne vybavujú, čo už o téme vedia, jej cieľom je žiakov motivovať a zaktivizovať. Vybavujú si vlastné vedomosti, známe informácie, čo si myslia, že vedia a aké otázky a myšlienky im k nim napadajú. Žiaci tak neskôr môžu spojiť nové so známym a tým lepšie porozumejú novým informáciám.

 

Uvedomenie

V druhej fáze aktivity žiaci získavajú a spracovávajú nové informácie. Tie si následne zaraďujú do vlastného systému poznania, čiže medzi pôvodné informácie, ktoré si vybavili a utriedili v priebehu evokácie.

 

Reflexia

Je záverečná, ale najdôležitejšia časť aktivity a procesu učenia sa. Paradoxne, predovšetkým z dôvodu nedostatku času na konci vyučovacej hodiny, je aj najčastejšie vynechávaná. Bez samotnej reflexie sa však žiaci nemusia počas hodiny nič naučiť, hoci by aj bola aktivita zaujímavá alebo zábavná.

V reflexii si žiaci uvedomia, čo a ako sa naučili, zatrieďujú, systematizujú a upevňujú nové vedomosti. Cieľom je reflektovať nadobudnuté informácie, skúsenosti a proces, ktorým sa k zážitkom a poznaniu počas aktivity dopracovali a zužitkovať ich skúsenosti v procese učenia sa v budúcnosti.

Reflektovať je teda možné rovnako obsah (čo už žiaci o téme vedia, čo si potvrdili, čo vyvrátili, čo spresnili, na aké otázky stále nepoznajú odpoveď, čo by ešte chceli o téme vedieť a pod.), ale tiež procesy (ako k týmto znalostiam dospeli, čo sa dialo počas učenia, ako sa im práca darila a vďaka čomu…).

Proces reflexie uskutočňujú žiaci spoločne s učiteľom – prebieha interaktívne a spoločne. Nie je to teda hodnotenie práce žiakov učiteľom z pozície „autority“.

 

Brainstorming

V preklade „búrka mozgov“ je založená na produkcii čo najväčšieho počtu asociácií spojených s predloženou témou aj zdanlivo nesúvisiacich. Bez kritiky a hodnotenia je nutné umožniť pomocou intuitívneho myslenia voľnú produkciu nových nápadov, myšlienok.

 

Brainwriting

Je písomnou formou brainstormingu, ktorý prebieha tak, že žiaci píšu svoje nápady na kolujúci papier. Špecifickou formou brainwritingu je metóda 365, princíp ktorej spočíva v tom, že každý žiak šesťčlennej skupiny v 5 minútovom limite vyprodukuje najmenej 3 nápady. Metódu je vhodné použiť na riešenie problémov, pri ktorých na otázku neexistuje jednoznačná  a jednoduchá odpoveď.

 

Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň)

Vyžaduje zlučovanie informácií, stručných výrazov, ktoré opisujú zadanú tému.

1. riadok – pomenovanie témy (podstatné meno)

2. riadok – opis témy 2 prídavnými menami

3. riadok – činnosť, dej na vyjadrenie dejovej zložky námetu

4. riadok – ucelená štvorslovná formulácia vyjadrujúca názor, vcítenie sa

5. riadok – zhrnutie (synonymum témy, rekapitulácia témy)

 

Round robin (metóda dookola)

Kolovaním jedného papiera a pera v skupine žiakov dáme možnosť všetkým napísať svoj

nápad k téme. Žiaci vidia, čo bolo napísané pred nimi, a tak môžu komentovať a dopĺňať

myšlienky svojich spolužiakov. Na kontrolu jednotlivých príspevkov môže každý žiak písať

perom inej farby.

 

Štyri rohy

Kúzlo tejto aktivity spočíva v pohybe žiakov po triede. Po triede sú rozmiestnené očíslované

papiere. Na každom z nich je napísaná jedna otázka. Žiaci sú rozdelení do 3 – 4 skupín. Každej

skupine je pridelené číslo papiera, pri ktorom začínajú odpovedať. Skupina chvíľu diskutuje

o zadaní a na papier napíše svoju odpoveď, názor. Na pokyn učiteľa sa presunú do ďalšieho

rohu, oboznámia sa s otázkou, reakciami predchádzajúcej skupiny a po krátkej diskusii

pripíšu svoj komentár, odpoveď, názor. Aktivita sa končí, keď skupiny dorazia do svojej domovskej stanice.

 

Kocka

Hracia kocka má na svojich stranách výzvy (6 slovies), ako má žiak o danej téme uvažovať:

popíš, porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj za a proti.

K stanovenej téme by mali žiaci písať podľa vybratého pokynu. Časový limit 2-4 minúty. Je

potrebné, aby sa vystriedali všetky strany kocky. Tak si žiak vytvára hypotézy, hľadá reálne

využitie pre tému, formuluje myšlienky, vedomosti, rozoberá tému na čiastočné podtémy.

 

Myšlienková mapa

Stratégia, ktorá podporuje aktívne učenie. Je vhodná na utriedenie už známych faktov, ale aj

na grafické zobrazenie naučeného.

 

Metóda I.N.S.E.R.T

I.N.S.E.R.T  je interaktívny poznámkový systém pre efektívne čítanie a myslenie.

Pri individuálnej práci s textom žiaci využívajú značky na označenie:

 

 

TOTO SOM VEDEL(A)

+  TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ

_   TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)

?  TOMUTO NEROZUMIEM

*    TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ

 

R/A/F/T

rola, adresát, forma, téma

Využíva sa najmä v slohovej zložke. Precvičuje sa tak tvorivosť, flexibilita, zručnosť

a v neposlednom rade i vedomosti o slohových útvaroch.

Učiteľ zadá tému a žiaci v brainstormingu majú vymýšľať rôzne typy autorov, rôzne

formy (žánre), adresátov. Z mnohých kombinácií si žiak vyberie jemu najbližšiu a tvorí text.

 

Riadené čítanie

Využíva sa pri uvedomení čítania literárneho textu. Čítaný text učiteľ rozdelí na časti. Pred

prečítaním každej časti učiteľ položí žiakom otázku, ktorá ich má motivovať pri ďalšej práci.

Po prečítaní vedú debatu o ich pocitoch nad jednotlivými pasážami textu. Pred čítaním môže

učiteľ položiť otázku, ako sa asi bude vyvíjať príbeh ďalej.

 

Vennov diagram

Aktivita začína stanovením tém, o ktorých majú žiaci premýšľať, porovnávať. Následne si

načrtnú diagram (obdĺžniky, kruhy) a do každého obrazca vpisujú rysy, vlastnosti, podstatné

znaky toho ktorého javu, problému. V prieniku by sa mali objaviť spoločné znaky.

 

Poprehadzované vety

Metódu je vhodné využiť pred čítaním literárneho textu. Žiaci majú usporiadať lístočky (5-6),

ktoré obsahujú napríklad opis jednej situácie, ktorá bude v texte. Následne čítaním predloženého textu spoznajú, či predvídali správne poradie udalostí.

 

Učenie formou skladania

Forma kooperatívneho učenia, pri ktorej ide o priame odovzdávanie nadobudnutých

poznatkov členov jednej skupiny. Žiakov rozdelíme do skupín (napr. bieli, modrí,

červení), v ktorých pôjde o ďalšie preskupenie na základe istých kritérií (1, 2, 3, 4, 5). Úlohou

každej expertnej skupiny (1, 2...) je naštudovať časť novej látky, pochopiť ju a premyslieť,

ako ju podajú ďalej. Po porozumení nových informácií odchádzajú do svojich domovských

skupín, kde prezentujú získané poznatky. Tak všetci členovia expertných skupín dajú

dohromady novú látku.

 

Pexeso

Princíp detskej hry, pri ktorej sa hľadajú páry. Jeden druh kartičiek (červené) obsahuje istý

druh informácie, napr. termíny, osobnosti. Druhý druh kartičiek (modré) skrývajú definície,

diela, konkrétne texty. Kartičky sa rozdajú tak, aby nebolo vidno ich obsah. Začína žiak

s modrou kartičkou, ktorá obsahuje text, prečíta ho viackrát za sebou, aby si ho trieda

uvedomila. On sám predpokladá, ktorý pojem sa hľadá. Vyzýva vlastníkov červených kartičiek,

aby sa prihlásil ten, ktorý má zodpovedajúci termín. Úlohou tohto študenta je, aby svoj termín

tiež zadefinoval (na základe predtým počutého).

 

Pyramída

Je nutné vymýšľať a do tvaru pyramídy usporiadať fakty podľa zadanej šablóny. Základný

model má osem riadkov. Metódu je vhodné použiť pri príprave na rozprávanie, písanie

poviedky a poviedky.

1. riadok – meno hlavnej postavy

2. riadok – 2 slovami opíšu svoju postavu

3. riadok – 3 slovami charakterizujú miesto, kde sa príbeh odohráva

4. riadok – 4 slovami vystihnú zápletku príbehu

5. riadok – 5 slovami opíšu prvú udalosť (príčinu zápletky)

6. riadok – 6 slov na opísanie priebehu zápletky

7. riadok – 7 slovami opíšu riešenie zápletky

8. riadok – použijú 8 slov na rozuzlenie zápletky.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
FISHER, R. :Učíme děti myslet a učit se
GRECMANOVÁ, H. :Podporujeme aktívní myšlení a samostatné učení žáků
Projekt Orava v praxi - publikácia
mpcedu.sk, is.muni.cz, burjanoskole.sk, pouzimerozum.sk

Čítajte viac o téme: Kritické myslenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.