http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako využiť detskú predstavivosť v procese morálneho vývinu?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Predstavivosť je jedným z kľúčov, ktorý vedie ku cnosti. Nestačí však len vedieť, čo je správne, musíte mať v sebe aj túžbu konať správne. A práve túžba je často motivovaná predstavivosťou. / Foto: Bigstock

V súčasnosti na deti zo všetkých strán vplýva veľa rôznych impulzov. Ak chceme, aby sa správne morálne vyvíjali, je potrebné, aby od útleho detstva boli vystavované pozitívnom vplyvom.

 

Na prvý pohľad sa môže zdať, že predstavivosť a morálka majú málo spoločného. Predstavivosť máme tendenciu viac spájať s kreativitou a umeleckým snažením, životnými snami či s hrami, ktoré sú spojené s bohatou fantáziou. Aristoteles, ktorý oddeľoval predstavivosť od mysle a vnímania, hovoril, že vďaka predstavivosti sa v nás objavujú obrazy. Ide o základný prvok ľudského poznania. Jim Davies, profesor na Carletonovej univerzite v Ottawe, hovorí: „Predstavivosť je jedinečná ľudská schopnosť. Umožňuje nám vytvárať myšlienky a premýšľať o veciach, ktoré sa nevzťahujú k nášmu súčasnému prostrediu, situácii či času a nemusí to byť ani skutočné.“ Predstavivosť sa formuje zvnútra a nie je formovaná len vonkajšími podnetmi.

 

Ako súvisí predstavivosť s morálkou?

Podľa Aristotela predstavy človeka motivujú a vedú jeho činy. Napríklad tí športovci, ktorí si predstavujú svoj úspech a využívajú tento nástroj pri tréningu, často podávajú výborné výkony. Podobný vplyv majú predstavy aj pri morálnych rozhodnutiach.

 

Predstavivosť vo výchove

William Kilpatrick vo svojej knihe Books That Build Character uvádza, že predstavivosť je jedným z kľúčov, ktorý dokáže človeka priviesť ku cnosti. Dodáva však, že nestačí len vedieť, čo je správne, musíte mať v sebe aj túžbu konať správne. A práve túžba je z veľkej časti motivovaná práve predstavivosťou. Často si myslíme, že pri našich morálnych rozhodnutiach práve rozum zohráva najdôležitejšiu úlohu. No pravda je taká, že v praxi je to väčšinou predstavivosť, podľa ktorej sa riadime. Dosť často sa rozum podriaďuje našim predstavám.Takže, ako môžeme pomocou svojej predstavivosti robiť správne rozhodnutia? Platón zastával názor, že ak sú deti vystavené správnym typom príbehov, hudby a umenia, obľúbia si cnosť a budú pohŕdať nenávisťou a zlom. Detský terapeut Henning Köhler vo svojej knihe Working With Anxious, Nervous, and Depressed Children píše, že je velmi dôležité, aby rodičia a učitelia boli dobrými morálnymi vzormi. Platí to hlavne pre malé deti, ktoré ešte nemôžu dobre chápať vzory v príbehoch a v iných formách umenia.„Poznať dobrotu a lásku v činoch, prejavoch a v správaní druhých vzbudzuje v deťoch pocit hlbokého uspokojenia a aj napriek tomu,že dieťa ešte nedokáže tento jav pevne uchopiť, táto skúsenosť pôsobí ako vzdelávací nástroj,“ upozorňuje Henning Köhler. U starších detí tvoria príbehy veľmi dôležitý zdroj morálneho vzdelávania, pretože na nich pozitívne pôsobia cnosti, ktoré sa vyskytujú u hlavných hrdinov. Stačí sa pozrieť, ako im žiaria oči, keď počúvajú príbehy, v ktorých sa kladný hrdina dostáva cez prekážky a porazí zlo. Deti tiež dokážu byť podobným spôsobom hrdé na dobré skutky svojich rodičov.

 

William Kilpatrick a tím jeho spolupracovníkov uvádzajú štyri dôvody, vďaka ktorým môžu byť pozitívne príbehy prínosom pre morálny rast detí.

1. Príbehy môžu vytvoriť emočnú väzbu k dobru a motivujú deti aj v tom, aby konali dobro.

2. Príbehy poskytujú veľké množstvo príkladov a skúseností, ktoré často chýbajú v každodennom prostredí dieťaťa.

3. Zoznamujú mladých ľudí a deti s určitými normami správania, ktoré by mali poznať.

4. Príbehy pomáhajú vidieť zmysel vo vlastnom živote. Ak je takto zmysel života formovaný od detstva, dáva vysoký predpoklad pre morálny rast.

 

Kniha či televízia?

Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že knihy sú lepšími morálnymi sprievodcami ako televízia, a to z viacerých dôvodov. Je to spôsobené hlavne tým, že väčšina programov v televízii je zameraných na zábavu a nemajú v sebe silné morálne posolstvo. Nevýhodou televízie je aj to, že vo filmoch sa rieši množstvo nezmyselných a často zbytočne zamotaných konfliktov, ktoré sa veľmi často vyúsťujú do násilia.Televízia tiež poskytuje hotový materiál a nepomáha formovať predstavivosť. Nedokáže ani vtiahnuť deti priamo do deja, majú pocit, že sa všetko deje mimo nich, nie sú súčasťou akcie, a tak len často dej sledujú a veľmi nad ním nepremýšľajú. Deti často bezmyšlienkovite opakujú, čo vidia a počujú v televízii a nemá to ani dobrý vplyv na rozvoj ich reči. Množstvo výskumov v oblasti mozgu už dokázalo, že sledovanie televízie v útlom detstve spôsobuje, že deti si ťažšie rozvíjajú pamäť, abstraktné myslenie a tiež predstavivosť. Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú čo najmenej sledovať televíziu, lebo podľa nich je to veľký nepriateľ rozvoja mnohých oblastí života a tiež predstavivosti. V útlom detstve napodobňovanie zohráva dôležitú úlohu, pretože predstavuje prvý krok v procese rozvoja vôle. Deti to, s čím sa stretávajú okolo seba, pretvárajú do imitácie. Najprv prijímajú stimuly pomocou zmyslových orgánov a neskôr sa to stáva súčasťou ich konania. Takže rodičia by si mali veľmi dobre premyslieť, čo deti v televízii pozerajú, lebo mnohé veci do seba nasávajú. Henning Köhler odporúča imitačné hry ako terapeutický nástroj v prípade, ak sa sledovanie televízie či nevhodné sociálne prostredie sa negatívne prejavili na dieťati. „Na základe dlhorčných skúseností vás môžem uistiť, že existuje výrazné spojenie medzi nepokojom a zlou koncentráciou u detí, ktoré z akýchkoľvek dôvodov v útlom detstve napodobňovali svoje okolie, ktoré im často nedávalo tie najlepšie príklady,“ upozorňuje Henning Köhler. Odporúča tiež v takýchto prípadoch robiť terapiu pomocou recitácie, rytmických aktivít, napodobňovania zvukov, pantomímy a podobne. Existuje aj možnosť terapie rozprávkou. Vďaka týmto formám práce sa deti dostávajú k hlbšiemu tvorivému hraniu, ktoré je potrebné na rozvoj koncentrácie a tiež plnenie povinností.

 

Ako rozvíjať predstavivosť?

Nesatčí len regulovať sledovanie televízie. Odborníci odporúčajé pri rozvoji predstavivosti uksutočňovať ešte napríklad tieto kroky:

1. Dôležité je porozumieť detskému morálnemu a psychickému vývinu. Dospelí tak môžu napríklad pochopiť detské názory na svet v jednotlivých obdobiach ich života. Tento aspekt spoločne s porozumením temperamentu dieťaťa, môže rodičov zachrániť pred rôznymi problémami, pretože budú mať reálne očakávania zodpovedajúce veku dieťaťa.

 

2. Vytvorte deťom čistý a prehľadný priestor na hranie. Jednoduché prírodné materiály poskytujú deťom množstvo priestoru na rozvoj fantázie.

 

3. Pomocou rozprávok a príbehov zoznamujte deti s dobrom. Rozprávajte im aj o vlastných dobrých skutkoch. Tiež im rozprávajte aj rôzne príbehy hrdinov z histórie.Toto všetko ich môže veľmi inšpirovať.

 

4. Spoločne počúvajte príjemnú hudbu, ktorá lahodí duši a spôsobuje potešenie. Začať môžete spievaním uspávaniek.

 

5. A predovšetkým buďte pre deti dobrým príkladom. Deti milujú svojich rodičov, sú ich veľkou inšpiráciou, a preto ich napodobňujú.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Morálny vývin
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.