Články: Pre študentov
O projekte

 

Pri výchove detí sa držte realistických očakávaní. Predídete tak sklamaniu alebo hnevu

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Pri výchove detí sa držte realistických očakávaní. Predídete tak sklamaniu alebo hnevu / Foto: Bigstock

Pri výchove detí je najideálnejšie držať sa realistických očakávaní. Predídete tak zbytočnému sklamaniu, smútku alebo hnevu. Nie sú dobré priveľmi vysoké nároky, ale ani zase nízke očakávania. Najideálnejšie je snažiť sa dokonale spoznať svoje dieťa a výchovu prispôsobovať jeho reálnym možnostiam. Dnes je dosť moderné preťažovať deti mnohými aktivitami. Poznám matky, ktoré často neberú ohľad na možnosti a talent svojich detí a jednoducho ich prihlásia na množstvo krúžkov. A tak sa veľa detí bez talentu musí roky venovať hre na hudobný nástroj,  spievať, učiť sa aj tri jazyky a popri tom stihnúť nejaký šport, lebo to tak už dnes jednoducho chodí. Niektoré mamičky sa totiž veľmi rady pýšia tým, čo všetko ich dieťa stíha. Realita je však taká, že ak je dieťa preťažené,  ničomu sa poriadne nevenuje, je apatické, nechce chodiť na súťaže a čo je najhoršie, nevenuje sa ani základným povinnostiam v škole. Jednou z úloh rodičov teda je aj to, aby nepreťažovali svoje deti a neočakávali nemožné. A keď sa tak nedeje, samozrejme, hľadajú vinníkov. A na vine je najčastejšie „ neschopný“ učiteľ, tréner, vedúci krúžku a podobne.

Ak majú rodičia aspoň základné znalosti o rozdielnych možnostiach detí v rôznom veku, pomáha im to vytvárať si realistické očakávania, stanovovať jasné pravidlá a hranice, ktoré zamedzujú mnohým konfliktom a napätým situáciám v rodine, pretože zodpovedajú schopnostiam a možnostiam ich dieťaťa.

 

Na vývoj dieťaťa má vplyv viac faktorov:

1.Temperament

Dieťa s miernou povahou sa väčšinou ľahko prispôsobuje a naopak dieťa temperamentnejšie  bude viac vzdorovať a ťažšie sa bude prispôsobovať novým požiadavkám a situáciám.

 

O temperamente detí sa dočítate aj v článku: Prečo by ste mali brať do úvahy temperament vašich detí a nepristupovať k nim rovnako /  #Temperament detí

 

2. Inteligencia

Aj inteligencia zohráva svoju úlohu. Ak je šesťročné dieťa intelektuálne na úrovni štvorročného dieťaťa, tak rodič musí svoje očakávania prispôsobovať tejto úrovni. Niekedy však deti zase prekvapia opačným spôsobom. Niekedy urobia veci, ktoré by nikto od nich nečakal. Berte túto skutočnosť na vedomie a podporujte dieťa v tom, v čom je výborné, ale nezabúdajte tiež na to, že citový vývoj nemusí postupovať rovnakým tempom ako vývoj intelektuálny. Aj keď šesťročné dieťa ráta príklady ako desaťročné, v citovej oblasti to môže predsa len byť šesťročné dieťa.

 

3. Fyzická zdatnosť

Aj fyzické schopnosti dieťaťa treba brať reálne a rozumne a zbytočne ho nepreťažovať. Niektorí rodičia si veľmi potrpia na tom, aby ich dieťa bolo mimoriadne zdatné a podávalo nadpriemerné športové výkony, ale niekedy to proste nejde. A ak to nejde, je potrebné to prijať ako reálny fakt a netrápiť sa preto. Možno bude výborné v inej oblasti.  Tiež je potrebné mať na pamäti, že dieťa sa neustále vyvíja a po čase môže rovesníkov aj v oblasti fyzickej kondície i predbehnúť.

Existujú rodičia, ktorí si svoje deti priveľmi idealizujú a očakávajú od nich aj veci nemožné. Majú naplánovanú budúcnosť dieťaťa a často ho tlačia do niečoho, čo ono samo nechce. Očakávania, samozrejme, nie sú na škodu, ak vychádzajú reálne z možností, zo silných i slabých stránok a schopností dieťaťa. Ak sú očakávania reálne nastavené, ak rodičia stoja nohami na zemi, lepšie sa žije rodičom i deťom.

Niektorí rodičia zase idú do iného extrému a nečakajú od svojich detí nič. Nepovzbudzujú ich, nedávajú pred ne nové výzvy, ktoré by zodpovedali ich schopnostiam. Neprajú si, aby potomok rýchlo dospel, lebo chcú mať dlho pri sebe svoje „dieťatko“. Z tohto dôvodu vývoj týchto detí môže fyzicky, intelektuálne i sociálne spomaliť a takéto dieťa si nikdy v živote v celej svojej šírke neuvedomí svoj potenciál. Poďme sa pozrieť, ako vyzerá podľa názorov odborníkov správanie dieťaťa v jednotlivých obdobiach života.

 

V  období jedného až dvoch rokov

V tomto období si dieťa začína utvárať obraz okolitého sveta a v jeho predstavách tvorí práve ono samo jeho stred. Ešte netuší, čo si iní ľudia myslia alebo cítia, pretože z jeho detského uhla pohľadu všetci uvažujú a cítia rovnako ako ono. Predstava, že by sa malo o niečo  s niekým deliť, je pre dieťa v tomto veku dosť nepochopiteľná. Ešte sa nedokáže hrať s inými deťmi, ak v hre treba spolupracovať alebo si niečo požičiavať. Môže sa síce chvíľku s inými deťmi hrať (tzv. paralelná hra), ale nedokáže spolupracovať. Netreba sa pozostavovať nad tým, že bitky o hračky v tomto veku sú celkom bežné. Niektoré deti v tomto veku rady pozorujú pri hre iné deti a možno sa ich aj pokúšajú napodobňovať. Pri takomto pozorovaní sa môže stať, že inému dieťaťu ponúkne svoju hračku alebo sladkosť, ale vzápätí sa nahnevá, ak mu to druhé dieťa bude chcieť naozaj vziať. Deti v tomto veku si môžu ublížiť hlavne preto, lebo netušia, čo ten druhý cíti. A tak sa stáva, že si deti buchnú hračkou po hlave, strkajú do seba, prstom si pichať do očí a podobne. Týmto si dieťa túži aj overiť reakciu iného dieťaťa. Aj keď ešte dieťa nechápe, čo vlastne robí, rodičia môžu využiť tieto situácie na vysvetlenie situácie a ponaučenie. Môžu dieťaťu povedať: „Veď to nevadí, keď si chlapček na chvíľu požičia tvoje autíčko. Dovoľ mu tvoje autíčko aspoň chvíľku podržať.“ Je to dobrý začiatok na zasväcovanie do tajov slušného správania a osvojovania si základných sociálnych zručností. Ako bude rásť, postupne sa mu zakorenia neustále opakované poučky, bude si postupne uvedomovať, že sa nemá biť, že má veci požičiavať a podobne.

 

V období osemnásť mesiacov až dva roky dieťa dokáže vysloviť svoje meno. Jeho slovná zásoba sa rozširuje a v období okolo dvoch rokov deti vedia tvoriť aj celé vety. Vo veku dvoch rokov si väčšina detí vie umyť  a utrieť ruky, začne sa aktívne zapájať do obliekania a ešte lepšie im ide vyzliekanie. Keď sa naučia nejakú novú zručnosť, túžia ju stále opakovať. Môžu mať napríklad obdobie, keď si budú kdekoľvek vyzúvať topánky a ponožky. V tomto období deti mimoriadne napodobňujú iných. Dieťa sa snaží hlavne rodičov vo všetkom kopírovať a chce byť súčasťou všetkých činností, ktoré rodičia robia. Je dobré to deťom dovoliť aj keď to možno niekedy zdržuje. Dieťa sa však takto učí novú sociálnu zručnosť.

V tomto období si deti veľmi dobre všímajú, ako sa rodičia s nimi rozprávajú, ako ich počúvajú a podobným spôsobom sa potom začnú správať aj ku svojim kamarátom, ale aj k dospelým. Dieťa v tomto období pri hre často cituje celé vety, ktoré počulo od rodičov. Rodičia v tomto období sa tak stávajú veľkým vzorom v dobrom aj v zlom slova zmysle. Preto je potrebné dávať si pozor na všetko, čo hovoríme a robíme.

 

V období dvoch rokov sa fyzické i rečové schopnosti vyvíjajú veľmi rýchlo.  Dieťa však ešte stále vníma okolitý svet len zo svojho uhla pohľadu i keď u niektorých z nich sa začínajú prejavovať prvé náznaky empatie. Dôležité je však uvedomiť si rozdiel medzi empatiou a nepokojom, ktorý sa dokáže prenášať z človeka na človeka. Možno poznáte situácie, keď ste sa hádali s partnerom a vaše pokojné dieťa začalo zrazu plakať. Táto reakcia nie je empatia. Empatia sa u dvojročného dieťaťa prejavuje tak, že napríklad sa vás snaží utešiť, keď ste smutní. Znamená to, že ho zaujímajú pocity druhého človeka a chce aby tomu človeku bolo lepšie.

Niektoré deti v tomto období majú aj tendenciu spochybňovať rodičovskú autoritu. Skúšajú reakcie rodičov. Ide o proces experimentovania a učenia, nerobia to zámerne. Práve preto v tomto období je potrebné deťom dávať presné a jasné inštrukcie, jasne definovať hranice a dbať na rodičovskú dôslednosť.

Keď dieťa robí nejakú nebezpečnú aktivitu, dobre je odviesť jeho pozornosť iným smerom. Napríklad, keď nechcete, aby sa šplhalo po nábytku, postavte mu preliezačku z kartónov, naučte ho vyfukovať bubliny alebo mu dajte štetec s vodou a dovoľte mu „natierať“ plot. Nezabúdajte, že v tomto veku je vaša pozornosť pre dieťa najväčšou výhrou, a tak bude robiť čokoľvek, len aby si ju získalo. Okrem odvedenia pozornosti od nevhodnej činnosti pomáha aj to, keď si dieťa všímate a odmeňujete ho, keď sa správa pekne. Keď deti robia to, čo sa rodičom páči, mali by im to dať najavo. Nemusí to byť nič veľkého. Stačí pár pekných slov, nežný dotyk  a zrakový kontakt.

 

Od troch rokov do puberty

V období okolo troch rokov majú deti bujnú fantáziu. V hrách im často splýva realita s fantáziou. Možno si vaše dieťa vytvorí aj imaginárneho kamaráta, s ktorým sa budú dlhé hodiny rozprávať. Fantázia predstavuje významnú súčasť detských hier a vývoja detí. Pomáha im  premýšľať nad rôznymi problémami, hľadať riešenia, ale aj vyjadrovať emócie. Fantazijná hra im umožňuje vytvárať situácie, v ktorých majú všetko pod kontrolou, a to im dodáva pocit sebadôvery. Tieto veci sú prirodzenou súčasťou ich vývoja, a preto sa im nikdy neposmievajte. V tomto veku deti dávajú aj nekonečné otázky typu prečo. Je dobré tieto otázky brať vážne. Ak neviete na niektoré otázky odpovedať, hľadajte spolu s dieťaťom odpovede v encyklopédiách alebo na internete. Učíte takto deti od malička vyhľadávať informácie. Keď má dieťa tri roky, dokáže už spolupracovať pri hre s druhými deťmi. Vie sa už deliť a striedať pri činnosti. Dokáže už nadviazať prvé priateľstvá a vie vidieť veci aj z iného pohľadu iných ľudí. Preto by ste mali v tomto veku dieťa podporovať pri hre s ostatnými deťmi. Keď sa vyskytnú problémy, dieťa môže začať situáciu riešiť aj slovne, vzhľadom na to, že jeho slovná zásoba je už bohatšia. Niektoré deti v tomto veku už chápu plynutie času, rozumejú pojmom mesiac alebo rok.

 

Keď má dieťa štyri roky

V tomto období môže mať dieťa už viac kamarátov, a to hlavne vtedy, ak chodí do škôlky. Kamaráti, to už nie sú iba ľudia, s ktorými sa hrá, ale aj ľudia, ktorí ovplyvňujú jeho uvažovanie a aj to, ako sa správa. Vaše dieťa sa snaží kamarátom podobať a nerozlišuje dobré a zlé vlastnosti kamaráta. Ak napríklad zo škôlky prinesie domov nejaké nevhodné slovo, dajte mu najavo, že sa vám to nepáči, ale nevenujte tomu veľkú pozornosť.  Nehovorte mu, že je zlé, len mu povedzte, že sa vám nepáčia slová, ktoré povedalo. Ak sa tomu budete priveľmi venovať, dieťa bude nevhodne rozprávať len preto, aby získalo vašu  pozornosť. Štvorročné dieťa má lepšiu predstavu o čase, chápe, čo sa deje dopoludnia, popoludní, večer i v noci. Začína odlišovať niektoré dni v týždni, chápe pojem veľkosti a pozná niektoré geometrické útvary. Niektoré deti sa naučia aj čítať samy od seba. Do čítania dieťa v tomto veku však nenúťte. Mnoho výskumov totiž ukázalo, že faktorom úspechu v prvom ročníku nie je to, či vie dieťa čítať, ale schopnosť samoregulácie, potlačovanie impulzívneho správania a orientácia v nových alebo náročných situáciách.

 

Dieťa v mladšom školskom veku

Psychológovia tvrdia, že ak detstvo do päť rokov prebehlo bez problémov, ani nástup do školy by nemal priniesť výnimočné problémy. Keď nastúpi dieťa do školy, mali by ste mu dať viac slobody, ale prikladajte dôraz aj na zodpovednosť. Na zodpovednosť treba dbať hlavne pri písaní domácich úloh. Nie je dobré, keď úlohy za dieťa píšu rodičia. Samozrejme, netreba zabúdať na kontrolu dieťaťa, ale postupne ho treba priúčať  samostatnosti.

V tomto období okrem kamarátov, začínajú na dieťa vplývať aj iné osoby. Napríklad učitelia, tréneri, vedúci krúžkov a ďalší ľudia. Rodičia však stále zostávajú tým najdôležitejším vzorom. Dieťa je potrebné neustále usmerňovať a pomáhať mu, ale netreba za neho však riešiť úplne všetky problémy. Ak dieťa poruší niektorý zákaz alebo povie niečo, s čím nesúhlasíte, musíte mu dať jasne najavo, že jeho správanie neschvaľujete a porozprávajte sa s ním, ako by sa malo správať správne. Vypočujte si však aj názor dieťaťa.

 

Puberta

Pre niektorých rodičov je puberta dieťaťa obdobím utrpenia, pre niektorých je to celkom príjemné obdobie.

Najväčším problémom detí v puberte je to, že o sebe neustále  pochybujú. Potrebujú nestále povzbudzovanie, uisťovanie a predovšetkým potrebujú vedieť, že za všetkých okolností môžu svojim rodičom dôverovať. Potrebujú tiež istotu, že ich rodičia nebudú neustále kritizovať a že sa ich nebudú musieť nikdy báť, že nebudú musieť mať z rodičov strach. A práve preto sa treba vyhýbať kritiky detí a snažiť sa ich usmerňovať a poskytovať im v prípade potreby rady.

Pre rodičov v tomto období je dôležité, aby poznali kamarátov svojich detí. Tiež je dobré preštudovať si pár vecí o záujmoch vašich detí, aby ste sa mali spolu o čom rozprávať. Pri spoločných rozhovoroch sa snažte deti v puberte dostatočne počúvať, lebo takto im prejavujete dôveru. Keď dieťa v puberte vie, že si ho vážite, ceníte a dôverujete, tak sa vám rado aj so svojimi myšlienkami zdôverí. Aby ste nedospeli k názoru, že so svojím dieťaťom v puberte nemáte nič spoločné, musíte sa naučiť dívať na svet aj pohľadom svojho dieťaťa.  Je dobré mať aj nejaký spoločný záujem. Môže to byť napríklad šport. Spoločnou témou môžu byť aj filmy alebo čítanie rovnakých kníh. Ak sa vám podarí udržať priateľské vzťahy a úprimnú komunikáciu aj v prípade určovania miery slobody, určite nájdete nejaký kompromis. Práve otázka slobody v tomto veku je tou najcitlivejšou témou. Málokedy sa dá určiť správna miera slobody pre svoje dieťa. Vždy prevládajú obavy o bezpečnosť dieťaťa. Vaše dieťa zase musí riešiť kompromis medzi tým, čo od neho žiadajú kamaráti a rodičia.

 

Pri riešení všetkých situácií veľmi pomáha bezpodmienečná láska. Vaše dieťa v puberte musí vedieť, že ho milujete a podporujete také, aké je, bez ohľadu na okolnosti. Je to podmienka pre to, aby boli sami so sebou spokojní. Deti v puberte, ktoré majú zo seba dobrý pocit, sa vyznačujú väčšou sebadôverou a klesá u nich pravdepodobnosť, že budú mať väčšie problémy.

 

Celkove sa cítia deti dobre, keď:

  • vedia, že ich milujete,
  • rešpektujete ich názory a pocity,
  • ich stále nekritizujete,
  • im doprajete určitú mieru súkromia,
  • vedia, že im dôverujete,
  • majú istotu, že vám môžu veľa vecí povedať,
  • sú pravidlá v rodine jasne stanovené, ale nie tak prísne, aby im znemožňovali získavať nové skúsenosti.

 

Ak sú rodičia svojimi slovami a činmi  pre deti v puberte vzorom, máte väčšiu šancu, že sa takéhoto správania dočkáte aj od svojich detí.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Laura Markhamová: AHA! Jak přestat křičet a začít žít s dětmi v harmonii
Lidmila Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa
Robin Berman: Povolenie k rodičovstvu
Zdeněk Matějček: Prvních 6 let ve vývoji a výchově dítěte
Kim Oates: Dvadsať rád rodičom
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Vývoj dieťaťa
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.