_20250624_152216.jpg)
Bratislava 24. júna (TASR) - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR chce rozšíriť okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, by sa mohol znížiť o 20 percent. Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
„Dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov, a to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme,“ uviedlo ministerstvo.
Materské školy, základné školy a stredné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo regionálneho úradu, teda napríklad nevyberajú školné, prednostne prijímajú deti alebo žiakov v rámci verejných školských obvodov, budú podľa rezortu financované za rovnakých podmienok, bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Nižší príspevok by mohli dostať aj školy, ktoré by boli verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, ale nedodržiavali by v tejto súvislosti svoje povinnosti. Zníženie normatívneho príspevku sa navrhuje aj pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie v prípade, že ministerstvo alebo regionálny úrad počas školskej inšpekcie zistí nedodržanie ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov. Taktiež v prípade, ak štátna školská inšpekcia zistí, že dochádza k nedodržiavaniu výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva. Pri zistení nedostatkov by zriaďovateľom škôl alebo zariadenia poradenstva a prevencie mohli znížiť normatívny príspevok o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené.
Návrh zákona upravuje tiež určovanie normatívneho príspevku pre materské školy, základné školy a stredné školy. Normatívny príspevok pre príslušnú školu na kalendárny rok je určený počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa určovanie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu rozširuje o kritérium, ktorým je stupeň vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám by sa veľkosť materskej školy po novom mala zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci.
Vypustiť by sa mala úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla materskej, základnej a strednej školy.
Cieľmi návrhu zákona sú podľa predkladateľa najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise a zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň upravuje aj hospodárenie a podnikanie škôl a školských zariadení. Nadväzovať má na paralelne pripravovaný nový zákon o školskej správe.
Účinnosť zákona sa navrhuje od januára 2026. Výnimkou by mali byť ustanovenia týkajúce sa zníženia normatívneho príspevku z dôvodu, že škola nie je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo porušovala povinnosti verejného poskytovateľa. Tie by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.
