Výchova a vývoj detí

V živote často vnímame udalosti okolo seba jednostranne. Ani v rodičovstve to nie je inak. Pozeráme sa na ne z jedného uhla pohľadu a väčšinou ich vnímame ako výhradne negatívne, alebo pozitívne. Vnímame ich čiernobielo.

Čím to je, že ľudia s ťažším detstvom majú vo svojom neskoršom živote i v dospelosti psychické i zdravotné problémy? Ich spoločným menovateľom je prežívanie toxického stresu, napríklad už aj v ranom detstve.

Počas rodičovstva prichádza viacero ťažkých chvíľ. Náročné situácie zvyknú bývať práve tie, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú. Strácame pri nich nadhľad, pripúšťame si ich k telu. Narastá v nás pocit napätia, ktorý sa mení na smútok, či hnev.

Zákazy majú preventívny význam, aby sa deťom niečo zlé nestalo, aby niečo zlé neurobili. Deti ich môžu vnímať ako trest, alebo znamenia či upozornenia, že takto sa nespráva, že toto sa nerobí, že takto „nie“.

Ak rodič miluje svoje dieťa, úplne prirodzene sa o neho bojí. Chce ho ochraňovať a zabrániť, aby ho postretlo niečo zlé. Kedy treba zasiahnuť a dieťa chrániť a čo ešte môžeme dovoliť?

O období nástupu detí do školy. sme sa rozprávali s Katarínou Sipos, neurovývinovou terapeutkou a klinickou logopédkou z centra Avare.

Vývin každého dieťaťa je jedinečný. Napriek tomu, že máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Pozrime sa, čo by podľa názorov odborníkov, malo päťročné dieťa ovládať.

Niekedy stačí byť iba dosť dobrou matkou či otcom. Prečo? Lebo je to splniteľnejšia vízia, ku ktorej sa smeruje ľahšie.