Ako prebieha morálny vývin človeka?

V predchádzajúcom článku Prečo je dobro v nás potrebné rozvíjať? sme si povedali o tom, prečo je dobro potrebné v živote človeka. V dnešnom článku sa pozrieme bližšie na to, ako sa k dobru dopracovať.

Morálny vývin človeka je jedným z aspektov celkového sociálneho vývinu jedinca. Proces, ktorým sa tento vývin realizuje, nazývame socializácia. Obsahom mravného vývinu je osvojovanie hodnôt, mravných ideí, mravných cieľov a noriem, t.j. určitého hodnotového systému a súboru pravidiel konania a správania ako súčasti spoločenského vedomia. To, aké normy a pravidlá uznávame a rešpektujeme, vo veľkej miere ovplyvňuje naše konanie, náš celkový postoj k životu a k ostatným ľuďom. Aby človek normy akceptoval a dodržoval, potrebuje motiváciu. Podľa zdroja tejto motivácie môžeme rozoznať vývinový stupeň morálky človeka. Môže byť vonkajšia (reprezentuje nižšiu úroveň) – riadená na základe odmien a trestov. Alebo je vnútorná (vyššia úroveň), vtedy sa človek rozhoduje bez ohľadu na to, či mu to prinesie prospech alebo mu rozhodnutie zhorší situáciu.

V súčasnosti existuje niekoľko psychologických koncepcií morálneho vývinu. Najznámejšie sú tieto:

Teória kognitívneho vývinu, ktorá  sa zaoberá primárne otázkou univerzálnosti vo vývine a predstavujú ju J. Piaget a L. Kohlberg.

Teória psychoanalytická, ktorej predstaviteľom je hlavne S. Freud a teória sociálneho učenia, ktorej predstaviteľom je A. Bandura. Táto teória sa zaoberá problematikou skupiny a individuálnymi odlišnosťami.

Ďalšou je teória sociálnej evolúcie, ktorej hlavným predstaviteľom je  R. Hogan. Jednou z najznámejších je teória kognitívneho vývinu.

O čom hovorí teória kognitívneho vývinu?

Teóriu kognitívneho vývinu rozpracoval americký psychológ Lawrence Kohlberg.  Základom jeho teórie je vymedzenie troch úrovní a šiestich štádií morálneho vývinu. Podľa jeho názoru vývin jedinca prebieha od prvého, najnižšieho štádia k šiestemu, najvyššiemu. Vychádzal z predpokladu, že ľudské myslenie prechádza šiestimi fázami v súlade so psychickým vývinom jedinca. Postupne dozrieva aj morálne v rovine morálneho usudzovania. Jednotlivé štádiá L. Kohlberg odvodil na základe výsledkov dlhodobých výskumov v USA.

1. Prekonvenčná úroveň

Citlivosť reakcií na spoločenské morálne normy je v očiach dieťaťa určená významom nositeľov týchto noriem, stupňom ich autority, psychickými a fyzickými dôsledkami, ktoré konanie dieťaťa prináša.

Štádium 1: orientácia na poslušnosť a vyhýbanie sa trestu

V tomto období sme väčšinou svedkami nasledujúceho správania:

• dieťa sa vyhýba správaniu, ktoré sa trestá,
• poslušnosť pre poslušnosť,
• poslušnosť voči autoritám ako nositeľom noriem a voči tým, ktorí vyžadujú a kontrolujú ich dodržiavanie.

V tomto štádiu prevláda výrazne egocentrické hľadisko, dieťa si neuvedomuje záujmy a potreby iných ľudí a ani odlišnosti medzi nimi. Nedokáže byť empatické, vžiť sa do prežívania a perspektívy pohľadu inej osoby. Autoritu rešpektuje preto, lebo je silnejšia. Toto štádium je výrazne viazané na situácie, s vnímaním ktorých sa viaže predstava o dobrom a zlom konaní.

Štádium 2: individualizmus, účelovosť, vzájomnosť, úsilie o dosiahnutie odmeny a ocenenia

Pravidlá sa dodržiavajú vtedy, keď to vyhovuje záujmom jedinca. Konaním uspokojuje vlastné záujmy a potreby a nebráni druhým konať rovnako. Za správne považuje to, čo je výhodné predovšetkým pre neho. Dôvodom na správne konanie je uspokojenie vlastných potrieb a záujmov vo svete, kde si človek uvedomuje, že aj ostatní ľudia majú svoje záujmy. V tomto štádiu ešte stále pretrváva egocentrický postoj, ale už sa začínajú objavovať aj prvky férovosti a vzájomnosti, ale vždy na základe reciprocity. Táto reciprocita nevychádza z vďačnosti a všeobecnej spravodlivosti. Jedinec si uvedomuje, že každý sleduje svoj vlastný záujem, a tak sa môžu rôzne záujmy dostať do konfliktu. Z toho potom vyplýva, že právo a  pravda sú relatívne podľa toho, ako to ktorému človeku práve vyhovuje.

2. Konvenčná úroveň

V tomto období sa prejavuje snaha napĺňať očakávania rodiny, priateľov a podpora dodržiavania zákonov a noriem, ktoré sú považované za hodnotné  a správne, a to bez ohľadu na aktuálne dôsledky a širšie súvislosti.

Štádium 3: orientácia na vzájomné vzťahy, sociálnu zhodu a dohodu, vzájomnú prispôsobivosť (dobrý chlapec, dobré dievča)

Za správne sa považuje žiť v súlade s očakávaniami okolia – rodiny, blízkych osôb. Základom je udržiavať vzájomné vzťahy postavené na dôvere, lojalite, vďačnosti a rešpekte. Byť dobrým je dôležité a znamená to mať dobré motívy dokazujúce záujem o druhých ľudí. Dôvodmi pre tento typ správania je potreba byť dobrým človekom vo vlastných očiach aj v očiach druhých ľudí, starať sa o nich, potreba podporovať pravidlá a autority. Individuálny pohľad sa spája s pohľadom iných. Upravovať vlastné záujmy s ohľadom na záujmy iných ľudí sa považuje za prirodzené. Tento stupeň je charakterizovaný orientáciou na normy jednej alebo viacerých záujmových skupín, ktoré sú pre jedinca dôležité, pričom tie sa môžu podľa okolností meniť. Dôležité je uvedomiť si, že takou skupinou môže byť aj veľmi nekvalitná skupina s antisociálnymi aktivitami.

Štádium 4: orientácia na zákon a poriadok, rešpektovanie spoločenského systému

Za správne sa považuje plnenie povinností, rešpekt voči autorite a podpora fungujúceho poriadku spoločnosti ako celku. Spoločenské autority sú rešpektované v záujme zachovania spoločenského poriadku a spoločenskej stability. Dôvodmi pre tento typ správania a konania je snaha zachovať súčasné spoločenstvo rešpektovaním jeho zákonov a pravidiel. Práve tie so širšou spoločenskou platnosťou umožňujú odlišovať dobré od zlého. Autorita zákona a predpisov musí byť rešpektovaná. Pravidlá a normy sa chápu ako nemenné a výnimky z nich sa netolerujú. Pri konflikte príkazu svedomia s uzákonenou normou je uprednostnená norma pred hlasom svedomia.

3. Postkonvenčná úroveň

Táto úroveň je typická snahou definovať morálku a morálne hodnoty, princípy uplatňujúce sa bez ohľadu na vplyv autority skupiny alebo jednotlivca a na mieru osobného stotožnenia sa s týmito skupinami.

Štádium 5: orientácia na legálnu spoločenskú zmluvu a na rešpektovanie práv jednotlivca

Za správne sa považuje uvedomiť si, že ľudia uznávajú široké spektrum rôznych hodnôt a postojov, ktorých prevažná časť sa vzťahuje k väčšine ľudského spoločenstva. Existujú tiež relatívne normy podmienené sociálnou dohodou a nemusia mať univerzálnu platnosť. Iné hodnoty predstavujú trvalý základ dobrého spolunažívania medzi ľuďmi a mali by byť rešpektované v akejkoľvek spoločnosti a dokonca bez ohľadu na názor väčšiny. Dôvodmi pre tento typ správania je zmysel pre záväznosť noriem vzniknutých na základe spoločenskej zmluvy; uvedomenie si závažnosti dodržiavania zákonov pre všeobecné blaho a pre zachovávanie ľudských práv vrátane práv  jednotlivcov; starať sa o to, aby zákony a normy boli postavené na racionálnej úvahe všeobecného prospechu – čo najviac dobra pre čo najviac ľudí. Správne konanie vychádza z rešpektu individuálnych práv, s ktorými súhlasí celá spoločnosť. Dôraz sa kladie na zachovanie legálnej sociálnej zmluvy a na možnosť racionálnych a sociálne žiaducich zmien v zákonoch prostredníctvom legálneho a demokratického vyjednávania. V takýchto kontextoch by mali fungovať parlamentné demokracie.

Štádium 6: orientácia na všeobecné, univerzálne etické princípy a vlastné svedomie

Za správne sa považuje riadiť sa podľa vlastných, slobodne zvolených morálnych princípov. O ne sa opierajú a z nich vychádzajú demokratické zákony  a sociálne dohody. Ak by boli normy danej spoločnosti v rozpore s týmito princípmi, jedinec v tomto štádiu morálky koná v súlade s vyššími princípmi. Za základné univerzálne zásady považujeme princíp rovnosti ľudí, rešpektovania hodnoty ľudského života, dôstojnosti človeka a jeho individuálnej slobody, právo na slobodné vyjadrovanie vlastných názorov, na vieru, náboženské presvedčenie. Dôvodmi pre takéto správanie je racionálne a emocionálne prijatie najvyššej hodnoty všeobecných morálnych princípov a osobný záväzok voči nim – myslieť a konať v súlade s nimi. Kritériom morálneho hodnotenia je vlastné svedomie. Všeobecné morálne princípy môžu za určitých okolností nadobudnúť vyššiu hodnotu ako zákon.

V ďalšom článku si povieme o tom, ako prebieha morálny vývin detí od batoľaťa až po obdobie puberty.