Väčšina ľudí pri slove poézia má hneď v sebe pocit nudy. Prečo? Lebo im nič nehovorí a nikdy jej neprišli na chuť. To je ale škoda. Poézia má pre ľudí väčší význam, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prečo by ste teda mali poéziu čítať a písať?
Slovo je oveľa viac ako len zvuk alebo písaný symbol. Slovo vyvoláva vibrácie i emócie – negatívne aj pozitívne. Je to nástroj na komunikáciu.V závislosti od toho, aké slovo použijeme, vytvárame nové situácie, nové názory, vyvolávame nové pocity. Slovom môžeme ublížiť, zraniť, ponížiť a na druhej strane potešiť, povzbudiť či nasmerovať správnym smerom. Poézia sa tiež skladá zo slov a vedci prichádzajú na to, že nie je taká nepotrebná a nudná, ako sa to možno na prvý pohľad zdá. Čo nám teda čítanie a písanie poézie do života prináša?
Tlmí bolesti
Doktor Eugen Wassiliwizky a jeho kolegovia v roku 2017 zistili, že recitácia poézie reaguje s primárnym okruhom mozgu zodpovedným za odmenu, tzv. mezolimbickou dráhou. Takúto funkciu má aj hudba, ale vedci zistili, že reakcia vyvolaná poéziou je jedinečná. Aj keď nám zatiaľ nie je jasné, ako to funguje, podľa výskumov doktora S. T. Huanga a jeho spolupracovníkov môže hudba, poézia, prípadne iná nefarmakologická forma terapie tlmiť bolesti a potrebu užívania a dávkovania opiátov.
Má terapeutickú moc
Poézia slúži už stovky rokov ako nástroj, ktorý nám pomáha pochopiť svet okolo nás a tiež naše miesto v ňom. Umožňuje nám tiež naštartovať naše tvorivé schopnosti a pomáha nám lepšie porozumieť tomu, kto vlastne sme. Tým, že píšeme, liečime si svoje rany, ktoré nás postretli na ceste životom. Básnik Christian J. Collier v súvislosti s významom poézie pre človeka hovorí: „Poézia má silu spojiť ľudí s rôznymi životnými osudmi dohromady. Čítaním poézie zisťujete, že nie ste sami so svojím problémom. Má tiež možnosť pomôcť vám uvedomiť si, že bolesť, depresia a osamelosť nepatria len vám. Sprevádzajú v živote takmer všetkých ľudí.“
Poézia pomáha spracovať emócie
Pokiaľ budú ľudia trpieť, bude existovať poézia. Ale prečo sú ľudia priťahovaní k poézii práve v období, keď sa necítia šťastne? Jedným z dôvodov, prečo mnohí v čase utrpenia začnú písať, je to, že im písanie pomáha emočne sa uvoľniť. Je to podobné, ako pri písaní do denníka alebo pri iných formách písania. Ak sú zadržané emócie, nezmiznú a môžu mať ešte väčší negatívny vplyv na človeka. A preto sa poézia často píše hlavne v období, keď ľudia pociťujú silné emócie. V skutočnosti práve silné emócie sú hnacou silou, ktorá nás motivuje k písaniu poézie. Rovnako ako dobrá komunikácia alebo iná terapia s odborníkom, tak aj písanie poézie pomáha pri spracovaní emócií. Dôležité je však uvedomiť si aj to, že síce písanie pomáha uvoľniť emócie, ale človeka úplne nevylieči. Po uvedomení si emócií cez péziu je dobré potom pracovať ešte s terapeutom, ktorý nám pomáha úplne sa dostať do rovnováhy.
Písaním poézie lepšie spoznávame sami seba
Spracovanie emócií často vedie u človeka k väčšiemu sebavedomiu a k novému sebapoznaniu. Písaním poézie človek lepšie spoznáva aj skryté zákutia svojej duše. U niektorých písanie v čase bolesti naštartuje skutočnú tvorivosť a písanie básní sa zrazu stáva novou záľubou. Dobré je tiež postupovať tak, že keď píšete vo veľmi silnom emocionálnom vypätí, vrátiť sa k básni o dva dni. Môžete v nej objaviť nové prvky, nové poznanie. Možno ju začnete iným spôsobom umelecky stvárňovať, to znamená, že začnete zrazu viac uvažovať nad výberom slov, symbolov, umeleckých prostriedkov a podobne. Možno vás začne baviť tento nový tvorivý umelecký proces. Aj zdieľanie básne s blízkym priateľom alebo terapeutom môže viesť k spätnej väzbe, ktorá podporí vaše nové poznatky o sebe samom. Pri zdieľaní básne napísanej na liečebné účely nejde o získanie spätnej väzby o umeleckej kvalite. Ide skôr o skúmanie významu básne vo vašom živote.
Skupinová poetoterapia pomáha ľuďom, ktorí sa cítia sami
Mnoho ľudí v súčasnosti sa svojím problémom cítia osamotení. Petr Hudlička, poetoterapeut a riaditeľ Centra Břevnov hovorí: " Čítanie a písanie poézie môže liečiť.Už len spoločné stretnutie ľudí a spoločné čítanie básní je faktor, ktorý v terapii pomáha. Poézia je niečo, čo nás privádza k vlastným emóciám." Ak sa v terapeutickej skupine vytvorí dobrá atmosféra, pre ľudí, ktorí čítajú svoje básne a cítia, že ich tvorba je aktívne vypočutá, to znamená veľmi veľa a väčšinou sú veľmi šťastní. Petr Hudlička tiež hovorí o tom, že vplyvom poézie sa prepája emočná a racionálna oblasť.Tieto dve oblasti u psychicky chorých osôb nebývajú prepojené a práve poézia im pomáha tento proces prepájania naštartovať.
Spôsoby, ktoré pomáhajú pri liečení poéziou
Existuje mnoho spôsobov, pomocou ktorých môžete zámerne používať poéziu na liečenie a rast. Existujú terapeuti, ktorí sa špecializujú na takzvanú terapiu poéziou, ktorá je jednou z ciest, ako používať poéziu na liečenie. Terapeuti ponúkajú niekoľko návrhov pre tých, ktorí sa chcú písaním poézie liečiť alebo duchovne rásť:
- Nerobte si starosti s kvalitou básne. Nezameriavajte sa na kvalitu umeleckých prostriedkov, ale na svoje pocity, ktoré voľne napíšete.Dôležitý je váš zážitok pri písaní.
- Keď začnete písať báseň, skúste sa hlboko ponoriť do svojich emócií. Nech sa báseň vynorí z emocionálneho priestoru. Môže to byť krásny spôsob, ako vyzvať svoje emócie, aby vyplávali von na papier.
- Skúste napísať rôzne štýly poézie. Môžete si najprv prečítať rôzne knihy poézie a experimentovať s rôznymi štýlmi básní, ktoré nájdete v týchto knihách ako formu motivácie.
- Svoje básne môžete zdieľať s dôveryhodným priateľom alebo terapeutom a skúste sa s nimi o vašich básňach porozprávať.
- Po čase, ak chcete, prepíšte báseň. Ak si ponecháte rôzne verzie, môžete ich porovnať a zistiť, ako odrážajú rôzne miesta na vašej ceste, keď ste sa vyrovnávali s problémom.
Poézia v nemocniciach
Poézia postupne nachádza svoju cestu do nemocníc a ordinácií. Lekárka z Akronovej detskej nemocnice Sarah Friebertová začlenila poéziu do svojej klinickej praxe. Vedie stredisko pediatrickej paliatívnej starostlivosti, kde deti navštevuje spisovateľ, ktorý im pomáha vytvárať básne a príbehy. Básnik Eric Elshtain zase používa poéziu v Detskej univerzitnej nemocnici v Illinois k tomu, aby deťom pomohol sa sebavyjadrením. Zistil, že mnohé z nich píšu skôr než o svojich zážitkoch z nemocnice o veciach, ktoré z nich robia ľudí. Píšu napríklad o športovaní, kamarátoch alebo ich obľúbených hračkách. Poézia im umožňuje prijať nemocničné prostredie, ale aj z neho uniknúť. Doktor Rafael Campo je presvedčený, že: „Lekárski profesionáli ľahko spadnú do pasce liečenia chorôb. Ale tam, kde končí farmakológia a medicínske postupy, stále ešte existuje priestor pre liečbu. A kým jeden sonet denne síce nezastaví cukrovku v krvi, môže zabrániť stavu vyhorenia u pacientov s cukrovkou. Teda stavu, kedy má pacient plné zuby toho, ako sa musí neustále biť so svojim nalomeným zdravím.Ak sa doktor stará o svojich pacientov, nesie zodpovednosť za ich fyzické, ale aj duševné zdravie. A poézia môže pomôcť s hojením starých rán.“
Ak si v živote dokážeme nájsť čas na čítanie alebo písanie básní, rozmer nášho bytia sa výrazne obohatí, a tak máme šancu prežiť zmysluplnejší a radostnejší život.
