7 viet, ktorými rodičia spomaľujú duchovný rozvoj detí

Pri  výchove detí by inteligencia, citovosť a duchovno mali kráčať ruka v ruke. V dnešnom svete sme však často svedkami toho, že výchova je zameraná hlavne na výkon, zisk a materiálny úspech. Život však čoraz častejšie mnohým ľuďom dáva najavo, že zameranie len na výkon a matériálne veci nestačia. Čoraz viac ľudí túži po hlbšom poznaní pravdy a chce porozumieť významu  života na zemi. Z tohto dôvodu by mala byť výchova detí zameraná aj na rozvíjanie duchovna.

Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Duchovný život nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja a radosti. A čo je tiež veľmi dôležité, práve rozvoj duchovného života nám pomáha zvládať život orientovaný na konzumizmus. Tým, že človek obracia svoju pozornosť na svoj vnútorný život, nemá až takú silnú závislosť na konzume.

Spirituálnymi sa stávame pomaličky a pozvoľne. Jednoduché, často nudné a niekedy až nepríjemné dni majú pre rozvoj našej spiritulaity rovnaký význam ako dni naplnené šťastím a radosťou. Viacerí učitelia duchovného života hovoria, že najdôležitejšie je žiť v pravde voči sebe. Netreba klamať sebe ani iných, nič si nevymýšľať. Len vtedy, keď sme čestní, môžeme vidieť druhých, svet či vesmír v pravde. Dôležitý je čestný, pravidvý a autentický život. Faloš a klamstvo cestu k duchovnu spomaľuje. Mnoho ľudí si myslí, že dosiahnuť určitú úroveň spirituality im pomôže to, keď sa odpútajú od reality, v ktorej žijú, sústredia sa hlavne na seba  a budú sa snažiť zachovať vnútorný pokoj. Viaceré filozofické smery však upozorňujú na to, že ak máme prežiť zmysluplný a naplnený život na tejto zemi, tak do bežného života musíme vnášať kvalitu vďaka múdrosti, ktorú sme získali prostredníctvom spirituality. Poznanie tejto múdrosti súvisí aj s hodnotami, ktoré sa učíme rozlíšiť. V dnešnej dobe sú hodnoty tak poprekrúcané, že niektorí ľudia vôbec nevedia, čo je hodnotné a čo menej hodnotné, čo je správne a čo nesprávne, dobré a zlé, prirodzené a neprirodzené, morálne a nemorálne. Napríklad aj známy psychiater, spisovateľ, pedagóg a gréckokatolícky kňaz Max Kašparů upozorňuje na to, že aj v minulosti boli ľudia svedkami nesprávnych vecí, nesprávneho života a nesprávnych postojov, ale nevyskytovali sa až tak často. „V súčasnosti začína zlo prevažovať nad dobrom a práve toto je veľmi nebezpečná vec. Tiež je veľmi nesprávne, že na nemorálne veci sa nepoukazuje ako na niečo nesprávne, ale skôr ako na niečo bežné,“ často hovorí Max Kašparů. V minulosti rodičia túžili vychovávať slušné deti, dnes chcú vychovávať predovšetkým úspešné deti. A výchova k úspešnosti nie vždy súvisí aj so slušnosťou. „Niekedy byť úspešný, znamená nebyť slušný. Aby rodičia dokázali vychovávať múdre a zároveň slušné deti, museli by žiť v spoločnosti, ktorú spravujú múdri a zároveň aj veľmi slušní ľudia. A toto sa v dnešnej dobe akosi nedarí dať dokopy, pretože preferujeme krásu, tituly a sľuby. Málokto má čas skúmať, kto je skutočne múdry a zároveň dobrý človek. Radšej povrchne vnímame umelo vyprodukované pseudoosobnosti, ktoré sa radi na každom kroku predvádzajú a nevnímajú dávno známu pravdu, že skutočná múdrosť sa spája hlavne s pokorou, “ upozorňuje  Max Kašparů.

Ak vám záleží aj na duchovnom rozvoji vášho dieťaťa vyhnite sa nasledujúcim vetám, ktoré je lepšie nehovoriť.

1. Pokora sa nenosí, arogantným patrí svet

Pokora súvisí s úspechom človeka, vytrvalosťou a vďačnosťou. Napriek tomu na ňu akosi zabúdame. Obrovským nedorozumením a nepochopením pokory je to, že ľudia si myslia, že byť pokorným znamená nemať odvahu, nemať sebavedomie a len sa podrobovať. Slávny psychiater Viktor E. Frankl povedal: „Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha.“ Zdravé sebavedomie, váženie si seba, ambície, cieľavedomosť, pokora naopak podporuje. Dáva jej širší  rozmer. Hovorí o úcte, rešpekte k ľuďom, prírode, spoločnosti a vnútorne sile. O schopnosti aktívne počúvať a budovať zdravé medziľudské vzťahy. V posledných desaťročiach sú rodičia často povzbudzovaní k tomu, aby vyhoveli každej túžbe svojich detí, aby ich často chválili, a to aj vtedy, keď neurobili nič také, za čo by si pochvalu zaslúžili. Niekedy to vyústi až do toho, že ich už nikdy ani nekarhajú a neusmerňujú. Myslia si, že ak sa deti budú cítiť výnimočné, vyrastú z nich ľudia so zdravou sebaúctou. Ale čo to často prináša? Výsledkom takéhoto zdôrazňovania sebaúcty väčšinou nevyrastá generácia vyrovnaných, šťastných detí, ale armáda pyšných narcistov. Mnohé deti, ktoré odmalička často neopodstatnene chvália, nie sú pripravené na sklamania, kritiku ani na to, že sa im občas niečo nepodarí. Keďže ich viedli k tomu, aby sa zameriavali na svoje túžby, v dospelosti majú problém vytvoriť si trvalé vzťahy. Mnohí preto trpia úzkosťou a depresiami. Zdravé sebavedomie deti nezískajú tým, že budú stále počúvať, aké sú výnimočné, ale vďaka tomu, že naozaj dokážu niečo dobre urobiť. A na to nestačí, len aby si verili. Potrebujú sa učiť niečo robiť a zlepšovať sa v tom. Je tiež dôležité, aby si všímali, čo potrebujú iní. A to všetko si vyžaduje pokoru.

2. Dnes sa nedá nikomu veriť

Určite existujú ľudia, ktorým sa veriť nedá, ktorí klamú a podvádzajú. Ale nie všetci sú takí. Existuje veľké množstvo ľudí, ktorí sú milí, dobrí, ochotní. Vždy je lepšie, keď sa obklopujete takýmito ľudia a vaše deti v nich vidia príklad. Ich poznanie im dáva nádej, že svet je krásne miesto a dobro sa konať oplatí. Vďaka tomuto poznaniu majú optimistickejšie nastavenú myseľ. S negatívnym nastavením mysle sa len veľmi ťažko dá rozvíjať duchovno. Dobrí ľudia sú, len ich treba hľadať a chodiť na také miesta, kde ich môžete stretnúť.

3. Na duchovno v dnešnej dobe už nezostáva čas, dôležité je hlavne veľa pracovať

Niekde je to naozaj tak, že času je málo a ak sa chce človek uživiť, musí pracovať oveľa viac hodín ako v minulosti, ba dokonca musí vykonávať viac pracovných činností. Niekedy je to naozaj opodstatnené. Ale sú aj ľudia, ktorí sú dobre zabezpečení, majú aj také veci, o ktorých sa iným ani nesníva, ale aj napriek tomu sa už nevedia zastaviť. Niekedy je to spôsobené chamtivosťou, pretože človek chce mať stále viac a viac a niekedy zase strachom, že ak človek trochu poľaví, o všetko zrazu príde. Ak sa však v rodine chcete aspoň trochu zamerať aj na duchovný vývoj, mali by ste si aspoň niekedy nájsť čas na spomalenie, stíšenie, upokojenie. Niekedy stačí naozaj pár minút. Stačí sa odpútať od médií či sociálnych sietí a čas sa určite nájde. Pomôcť vám môže už len niekoľkominútová samota a ticho. Ponoriť sa do svoho vnútra a meditovať či modliť sa môžete aj počas dňa v aute, keď napríklad dlho stojíte na jednom mieste, lebo je dopravná zápcha. Buď sa budete rozčuľovať, alebo múdro využijete tento čas. Dôležité je nájsť si nejakú jednoduchú každodennú aktivitu, ktorej sa môžete venovať aj vtedy, keď máte napríklad málo času alebo sa necítite najlepšie. Možno tiež stačí, keď si zapálite sviečku a na niekoľko sekúnd sa upokojíte a sústredíte, pomodlíte sa, pozriete si mesiac, hviezdy alebo si vypočujete upokojujúcu hudbu. V opakujúcom sa rytme jednoduchých vhodných a primeraných rituálov sa skrýva veľká sila. Aj harvardská štúdia dokázala, že ak takýmto aktivitám venujeme v detstve a počas dospievania čas, ovplyvňuje to pozitívne našu duševnú pohodu i fyzické zdravie v dospelosti. Rodičia, ktorí si vedia nájsť pravidelne chvíľku na takéto stíšenie sú aj v tomto smere prirodzeným vzorom pre svoje deti. 

4. Radšej si všetko urob sama/sám

V dnešnej dobe už veľmi dobre vieme, aká dôležitá je spolupráca nielen vo firmách, ale aj v škole, kde sa čoraz viac preferuje učenie v skupinách a kooperácia. Ak však dieťaťu rodičia doma vštepujú nedôveru k spolužiakom a kamarátom, takéto dieťa sa ťažko prispôsobuje v kolektíve, má problém nadväzovať priteľstvá a nevie požiadať o pomoc.

5. Jeden človek aj tak nič nezmení

Určite existuje veľké množstvo problémov, ktoré sa na prvý pohľad zdajú úplne neriešiteľné. Problémy sa zdajú ťažké hlavne vtedy, keď sa človek cíti sám so svojím názorom a väčšina stojí proti nemu. Najhoršie je, keď človek stráca nádej, že sa niečo môže ešte zlepšiť. V takejto situácii je dobré si spomenúť na osobnosti z minulosti, ktoré zmenili svet smerom k dobru a rozprávať sa o nich s deťmi. Veď, kde by bol svet dnes bez vedcov, lekárov, vynálezcov? Veľa vynálezov by v dnešnej dobe nepomáhalo mnohým ľuďom. Dobré je, keď deti poznajú aj významné osobnosti duchovného života, ktoré už stovky či tisícky rokov dávajú silu a nádej miliónom ľudí na celom svete.

6. Nestaraj sa o iných ľudí, za svoje problémy si môžu sami

Človek je tvor spoločenský a jeden druhého potrebujeme. Keď sa človek stará len sám o seba, nie je dlhodobo šťastný. Vždy má pocit, že mu niečo chýba. A toto by si mali uvedomovať už aj deti. Každé dieťa sa v triede alebo na krúžku cíti lepšie, keď má kamarátov. A život v spoločenstve ľudí nikdy nie je bezproblémový. Občas je potrebné niekomu aj pomôcť. A niekedy, hlavne vďaka tejto pomoci, vznikajú dlhodobé priateľstvá. Odborníci už dávno zistili, že radostný a šťastný život sprevádzajú prosociálnosť, altruizmus, empatia, nezištná láska, vďačnosť a odpustenie. Človek, ktorý pomáha, je šťastnejší, zdravší, má pokoj v duši a má dobré vzťahy. A túto skutočnosť by sme mali poznať už v detskom veku. Len vďaka týmto prístupom sa nám podarí prežiť šťastný život.

7. Život si treba len užívať

Ak si človek občas niečo pozrie v televízii, zahrá si nejakú hru na počítači alebo raz za mesiac prežije pol dňa v nákupnom stredisku, tak sa nič nedeje. Problém nastáva vtedy, keď pred televízorom či pred počítačom sedí denne niekoľko hodín, nakupuje nezmyselné veci každý deň, na dovolenku musí chodiť každé dva mesiace a ak neprežije nejaké  adrenalínové dobrodružstvo aspoň raz za 72 hodín, tak sa mu mesiac ani neráta. Keď človek neustále lieta z jednej akcie na inú, neustále počas dňa mení činnosti, je rozptýlený a keď nemá čas na seba, nemôže si vôbec uvedomovať, ako v čase plynie jeho život, ako sa menia jeho emócie, vzťahy, hodnoty. Niekedy prestáva byť aj sám sebou a preberá hodnoty iných do svojho života. Čas plynie a prejde aj niekoľko rokov a človek si nič nevšimne. No a potom, keď ho niečo zastaví, príde na to, že veľa vecí, o ktorých sníval, sa mu vôbec nepodarilo uskutočniť. Niekedy zistí, že jeho život bol povrchný, uberal sa nesprávnym smerom alebo žil život niekoho úplne iného. V takomto rýchlom slede dní sa nedajú vytvárať pevné väzby a mnoho vecí ľudia prežívajú bez hlbšieho poznania a prevláda len povrchné pochopenie súvislostí. Len vďaka duchovnu sa  môžeme ponoriť nielen do seba, ale aj do duší iných ľudí. Vďaka duchovnu si môžeme lepšie rozumieť, byť empatickí a prosociálni. V opačnom prípade sme len povrchní, a tak nemôžeme byť ani úplne šťastní.

Každý človek nosí v sebe obrovskú túžbu spájať sa s duchovnom. Psychológovia sa zhodujú v tom, že aj ľudia, ktorí sú neveriaci, predsa len v niečo veria. Niektorí veria v silu psychológie, iní sa obklopujú východnými filozofiami, ďalší podľahnú rôznym ezoterickým vplyvom či sektám. Psychológovia upozorňujú na to, že spiritualita nemôže existovať bez určitých etických a morálnych noriem, zásad a pravidiel. Človek môže meditovať alebo modliť sa aj niekoľko hodín denne, ale ak nedodržuje základné etické alebo náboženské normy, meditácia či modlitba mu nepomôže stať sa lepším človekom. Je potrebné to vnímať v jednote. Aj v oblasti duchovna je potrebné sa vzdelávať a nielen čakať, že niečo múdre a podnetné sa len tak niekde objaví. Jednotlivé filozofické smery či náboženstvá sa formovali stovky rokov a je dobré poznať ich históriu a inšpirovať sa nimi. Ak niekto hľadá len svoju pravdu a neopiera sa už o pravdu dávno nájdenú, môže ho to priviesť k tomu, že mu bude chýbať pokora a dostane sa do stavu duchovnej pýchy. Ako teda spoznať, čo je správne a čo nám nemôže ublížiť?  Dôležité je všímať si hlavne, čo nám viera v to, v čo veríme, naozaj dáva. Všímajme si, či sa stávame lepším, citlivejším, súcitnejším, vďačnejším, šťastnejším a múdrejším človekom. Dôležité je všímať si, ako sa správame k sebe a  k ostatným ľuďom a či dokážeme trpezlivo znášať aj utrpenie. Deti sú vaši najväčší pozorovatelia a určite sa k vášmu vnímaniu sveta pridajú. Deti majú zázračnú schopnosť odlíšiť dobré od zlého. K tomu dobrému sa vždy rady pridajú.