Potreba odpočívať je prirodzená pre človeka. Problémom dnešnej doby je aj to, že niektorí ľudia nechcú a iní zase nemôžu oddychovať. Mnohí nevyužívajú dovolenku na relax, ale na vybavovanie rôznych súkromných alebo zdravotných záležitostí. Nuž, aj taká je dnešná realita. Žiadny človek však nie je stroj a potrebuje oddych. Ak sa máme zotaviť z telesnej a duševnej záťaže a načerpať potrebné sily a energiu, potrebujeme odpočinok.
Oddych a relaxácia sú v digitálnom svete čoraz náročnejšie. Mnohí ľudia po príchode domov sa utiekajú k obrazovkám a tých možností v súčasnom svete technológií je naozaj veľmi veľa. Niekedy je naozaj veľmi ťažké vystúpiť z komfortnej zóny, odpútať sa od zabehnutých steretypov, o ktorých si myslíme, že sú úplne samozrejmé. V zóne komfortu sa človek jednoducho cíti dobre a pohodlne. Veľa ľudí zónu komfortu opúšťa veľmi ťažko a cíti sa pritom nepríjemne. A na stereotypné činnosti pri obrazovkách sme si už zvykli až priveľmi.
Dnešný človek si musí oddýchnuť aj od obrazoviek
To, že je už veľké množstvo ľudí unavených z obrazoviek, potvrdzujú aj rôzne štatistiky, ktoré uvádzajú, že čoraz viac ľudí začína navštevovať rôzne kurzy, kde sa učia relaxovať, meditovať, vnímať viac samých seba, správne komunikovať a podobne. Predajcovia kníh na celom svete zaznamenávajú záujem o knihy, ktoré poskytujú rady, ako sa naučiť žiť v hektickej dobe a tiež omaľovánok pre dospelých.
Mnohí vedia, že je potrebné oddychovať, ale zabudli, ako sa to robí
Podľa správy britskej komunikačnej spoločnosti Ofcom je dnes väčšina ľudí vo Veľkej Británii závislá na digitálnych zariadeniach a potrebuje neustále pripojenie k internetu. Telefóny si kontrolujú v priemere každých 12 minút. Mnohí si začínajú uvedomovať, že táto skutočnosť ich začína obmedzovať vo vzťahoch s rodinou, vedia, že trávia veľké množstvo času na internete. Z tohto jasne vyplýva, že ľudia vedia, že musia oddychovať, ale zabudli, ako sa to robí. Podľa prieskumu spoločnosti Ofcom 78 percent Britov vlastní mobilné telefóny a 54 percent z nich má takéto pocity. Rovnaká správa uvádza, že sedem z desiatich ľudí nikdy mobil nevypne. Priznávajú, že nevedia, ako by sa to naučili.
To, že ľudia nevedia relaxovať, si všímajú aj psychológovia
To, že ľudia nevedia relaxovať, si vo svojej praxi všimla aj klinická psychologička Rachel Andrewová. Zistila, že za posledných 5 rokov čoraz viac jej ambulanciu navštevujú ľudia v rozmedzí od 12 – 70 rokov, pre ktorých je obtiažne relaxovať. Ona sama hovorí, že im ťažkosti spôsobujú hlavne technológie, najmä telefóny, pracovné e- maily a sociálne siete. Andrewová tento jav popisuje ako disociáciu, teda situáciu, kedy je už myseľ taká vyčerpaná, že sa sama vymaňuje zo situácie bez toho, aby si to uvedomovala. Nevie, čo vlastne robí a často si neskôr ani nič nepamätá. „Niekedy ľudia popierajú, že sa nezaujímajú o to, na čo sa pozerajú, ale keď sa ich opýtate, nie sú schopní povedať, čomu sa venovali poslednú pol hodinu,“ vysvetľuje psychologička.
Podobné skutočnosti si všimol i psychoanalytik David Morgan, ktorý tvrdí, že pohlcovanie obrazovkami je pro mnohých ľudí dôvodom k tomu, že nevedia, ako majú vlastne prežívať čas sami so sebou. Boja sa ticha, samoty a pokoja. Ustavične hľadajú umelé rozptýlenia. Toto všetko ich odvádza od nich samotných, a tak ani nedokážu skutočne odpočívať.
Ako urobiť zmenu?
Prvým a najdôležitejším krokom k tomu, aby sme situáciu dokázali zmeniť, je uvedomenie si problému. Ďalším krokom podľa Morgana je psychoterapia, ktorá ukáže, že prostriedkom k obnoveniu prístupu k sebe samému je koncentrácia. „Opakom rozptýlenia je koncentrácia. Keď ľudia prídu do ordinácie, často hovoria, že je to prvýkrát, kde cítia, že sa jedná o miesto, kde môžu utiecť od vecí a situácií, ktoré ich neustále obklopujú,“ hovorí David Morgan. Tiež odporúča, že znovuobjavenú koncentráciu je potrebné usmerniť takým smerom, ktorý človeka vnútorne kultivuje a rozvíja.
Hľadajte vždy novú inšpiráciu
Nina Grunfeld, zakladateľka organizacie Life Clubs, ktorá pomáhá ľuďom žiť naplnenější život, im radí, aby prežívali čo najviac času s rodinou a priateľmi. Odporúča im, aby si zahrali aj nasledujúcu hru. Každý povie, čomu by sa chcel venovať jednu hodinu a ostatní sa mu prispôsobia. Môže to byť prechádzka, spoločenská hra, rozprávanie vtipných zážitkov, relaxácia pri káve, čítanie knihy... Môže to byť čokoľvek, čo človeka uvoľní a navodí pocit pohody. „Týmto spôsobom všetci dostanú priestor na sebavyjadrenie a zároveň získajú inšpiráciu od ostatných. Je to veľmi uvoľňujúce a nemusíte celý deň premýšľať nad tým, čo vlastne budete robiť,“ hovorí Nina Grunfeld. Inšpiráciu nemusíte hľadať len u ostatných, ale napríkald aj u seba. Spomeňte si na to, čo ste radi robili ako deti, pozrite si staré fotografie alebo sa spýtajte príbuzných. „V živote každého človeka existujú oblasti, ktoré odmalička vnútorne preferuje a ak mu to v dospelosti chýba, potom nie je celistvý,“ vysvetľuje Nina Grunfeld.
Naučte sa vychutnávať si ticho a samotu
Samota a ticho patria do nášho života viac ako čokoľvek iné. Keď sa stretávame sami so sebou, môžeme premýšľať nad tým, kde smerujeme, komu sme za čo vďační, po čom skutočne túžime, aké sú naše potreby, aké nás sprevádzajú emócie a podobne. Pri takomto zastavení sa človek môže vyčistiť, utriediť informácie, premyslieť si nasledujúce kroky. Práve v tichu a v samote nám napadajú nové veci a rýchlejšie sa k nám dostávajú aj tvorivé nápady. Keď si tieto skutočnosti človek hlboko v sebe uvedomuje, skôr nadobúda pocit nielen vďačnosti, ale aj šťastia. Naopak človek, ktorý sa často nad týmito skutočnosťami nezamýšľa, má častejšie zvýšené nároky na život, je zbytočne kritický, nespokojný a tým aj frustrovaný. Už dve hodiny ticha denne pomáhajú k lepšiemu sústredeniu a k jednoduchšiemu utriedeniu si vlastných myšlienok. Zástancom ticha je aj vedec Joseph Moran. Ten tvrdí, že ticho dokonca pomôže k lepšej sebareflexii. Je to spôsobené tým, že ticho aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré sú za ňu zodpovedné. Konkrétne oblasť prefrontálnej kôry. Tá má okrem iného na starosti napríklad aj abstraktné a analytické myslenie, či samotnú reguláciu myslenia.
Chodievajte čo najčastejšie do prírody
Slnečné lúče a samotná príroda nám neustále naznačujú, aby sme zastali, porozhliadli sa okolo seba a spomenuli si na všetko krásne, čo sme prežili, precítili, čo nám urobilo radosť. Príroda nám ponúka pokoj a zastavenie. Nezáleží na tom, kde sme, všade sa dá objaviť čosi, čo nám môže prinavrátiť stratený úsmev, radosť, pohodu. Blíži sa jar. Využite toto ročné obdobie aj na hľadanie tejto radosti. Veď ako povedal filozof Marcus Aurelius: „Kto žije v harmónii sám so sebou, žije v harmónii s celým svetom."
Mnohí ľudia dnes ani oddychovať nedokážu. Pracujú často aj počas dovolenky alebo v nedeľu. Človek však nie je stroj. Jeho súčasťou sú aj city, emócie, túžby. Má svoje hranice a limity. Potrebuje neustále získavať novú inšpiráciu a impulzy. Potrebuje dobiť energiu pre ďalšiu prácu a tiež upokojiť sa. Vaše preťaženie však môže prekrývať signály tela a váš vnútorný hlas, ktorý vám chce našepkávať, aby ste sa vymanili zo stereotypu a neustáleho zhonu. Musíte sa stíšiť, aby ste dokázali vnímať svoje skutočné potreby. Každý z vás je iný, každý z vás potrebuje aj inak oddychovať. Podstatné je, nepodceňovať aj túto súčasť života, aby nedochádzalo k zbytočnému vyhoreniu osobnosti.
