Za posledných pár rokov došlo medzi deťmi k výraznému nárastu úzkosti. Aby mohli rodičia svojim deťom porozumieť, prípadne im s úzkosťou pomôcť, musia poznať hlavné príčiny, ktoré úzkosť u detí spôsobujú.
Ak chcú rodičia deťom dobre rozumieť a správne s nimi komunikovať, je pre nich dôležité pochopiť základné dôvody, prečo sú deti nervóznejšie či úzkostnejšie ako kedykoľvek predtým. Pozrime sa na 7 hlavných dôvodov.
1. Sú pod tlakom, lebo sa od nich očakáva, aby vo všetkom vynikali
Dnešné vzdelávacie prostredie sa často vyznačuje silným dôrazom na akademické či športové úspechy. Deti sú tlačené k tomu, aby vynikali, niekedy už od útleho veku, čím sa na každom kroku vytvára súťaživá atmosféra, ktorá môže viesť k stresu a úzkosti. Tlak na dobrý výkon môže zatieniť radosť z učenia. Tento tlak vytvára zároveň aj také situácie, pri ktorých sa deti boja robiť chyby. Vôbec nedokážu vnímať chybu ako prostriedok pre svoj rast. Najhoršie na tom je to, že tento tlak na výkon nie je vytváraný len v školskom prostredí, ale aj na krúžkoch či počas iných mimoškolských aktivít.
2. Deti veľmi citlivo vnímajú narastajúci stres dospelých
Mnoho rodičov tvrdí, že väčšinu dní prežívajú v strese a mnohým z nich chýbajú schopnosti zvládania týchto stresových situácií. Mnohí nemajú nikoho, kto by im pomohol, usmernil alebo aspoň by mu mohli o svojom trápení povedať. Vystresovaní rodičia môžu byť menej láskaví a menej citliví k svojim deťom, čo môže viesť k zvýšenému riziku problémov so správaním, nižšej sebaúcte a sociálnej izolácii ich detí.
3. Čas strávený pred obrazovkou skracuje čas strávený v priamom kontakte s ľuďmi
S rozmachom technológií trávia deti viac času pri obrazovkách, čo môže negatívne ovplyvniť ich spánkový režim a znížiť príležitosti na priamu komunikáciu v rodine. Tieto interakcie sú životne dôležité pre rozvoj emocionálnej inteligencie a odolnosti. Najmä sociálne siete často deťom ponúkajú obraz idealizovaného životného štýlu, ktorý vedie k porovnávaniu. Tlak na udržanie dokonalej online osobnosti spôsobuje zvyšovanie stresu a úzkosti nielen u dospelých, ale aj pri deťoch. S týmto problémom sa predchádzajúce generácie nestretávali.
4. Deti majú veľa mimoškolských aktivít
Mnoho detí má v súčasnosti rozvrh nabitý mnohými mimoškolskými aktivitami, takže im zostáva málo času na relaxáciu a neštruktúrovanú hru. Aj keď tieto aktivity môžu byť obohacujúce, keď je aktivít veľmi veľa, môže to viesť k vyhoreniu a úzkosti. Deti potrebujú byť aj osamote samy so sebou. Je to veľmi potrebné pre ich duševné a emocionálne zotavenie po náročnom dni.
5. Majú málo príležitostí konať samostatne
Deti potrebujú príležitosti aj na samostatné rozhodovanie a samostatnú prácu. Rovnako ako dospelí, tak aj deti môžu pociťovať úzkosť, keď ich sledujete, ako píšu, hrajú sa, komunikujú s kamarátmi, keď zasahujete do každého ich rozhodnutia a pohybu. Je dôležité, aby sa cítili kompetentne a bez príležitostí na samostatnosť môžu mať problém naučiť sa, čo sú schopné robiť samy. Rodičia, ktorí vedú dieťa k samostatnosti, poskytujú mu podporu a pomoc, ale nesnažia sa ho za každú cenu chrániť. Takto ho vedú k tomu, aby získalo sebaistotu pri riešení problémov a vedelo sa v živote postaviť za svoj názor. Len takto sa naučí odolávať nepríjemnostiam, ktoré ho v živote stretnú.
6. Súčasné deti sú vystavené veľkému tlaku médií
Prístup k globálnym správam znamená, že deti sú si vedomé svetových problémov, ako sú klimatické zmeny, politické nepokoje, vojny, epidémie a ekonomická nestabilita. Táto neustála informovanosť o tom, čo sa deje na celom svete, môže prispievať ich k pocitu bezmocnosti a úzkosti.
7. Nemajú dostatok času na voľnú hru vonku
Obavy o bezpečnosť spolu s pôvabom digitálnej zábavy priviedli deti k poklesu hrania sa vonku. Je známe, že pobyt v prírode a fyzická aktivita majú pozitívny vplyv na duševné zdravie, poskytujú úľavu od stresu a podporujú emocionálnu rovnováhu. Nedostatok týchto aktivít môže prispieť k zvýšeniu úrovne úzkosti. Voľná hra je prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dospelých, deti majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali. Vo voľnej hre sa deti učia robiť vlastné rozhodnutia, riešia svoje vlastné problémy, vytvárajú i dodržiavajú pravidlá, podporuje rozvoj inteligencie, fantázie a všetkých zmyslov.
Ako môžu rodičia pomôcť deťom?
Je nevyhnutné, aby sa dospelí naučili zvládať stres a úzkosť vo svojom vlastnom živote, aby ho neprenášali na ďalšiu generáciu. Je tiež dôležité znížiť tlak na deti. Keď vidíte, že dieťa je úzkostné a v strese, popremýšľajte nad tým, ktoré krúžky odstránite z denného režimu a ponecháte v ňom len tie, ktoré mu robia radosť. V rámci celej rodiny sa zamyslite nad zmenou životného štýlu. Hlavne porozmýšľajte nad tým, ako do rodiny priniesť viac radosti, úprimnej komunikácie, pohybu v prírode a voľnosti. Ak sa vám nedarí nič zmeniť a situácia sa zhoršuje, skúste sa poradiť s odborníkmi.
Zdroj: Amy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia
