Články: Pre študentov
O projekte

 

Harvardská štúdia potvrdila, že duchovný život v detstve pozitívne ovplyvňuje zdravie v dospelosti

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Štúdia objavila, že v porovnaní s tými, ktorí majú malé alebo žiadne duchovné návyky, ľudia ktorí sa zúčastňovali náboženských bohoslužieb alebo sa v detstve venovali modlitbám, či meditáciám, boli spokojnejší so svojím životom. / Foto: Bigstock

U ľudí, ktorí sa v detstve alebo v období dospievania venujú duchovným praktikám, je podľa harvardskej štúdie väčšia pravdepodobnosť, že budú v ranej dospelosti zdravší.

 

Štúdia objavila, že v porovnaní s tými, ktorí majú malé alebo žiadne duchovné návyky, ľudia ktorí sa zúčastňovali náboženských bohoslužieb alebo sa v detstve venovali modlitbám, či meditáciám, boli spokojnejší so svojím životom a boli pozitívnejšie naladení. Tiež sa zistilo, že u týchto osôb je menšia pravdepodobnosť, že začnú fajčiť, užívať drogy a nakazia sa pohlavnou chorobou. „Mnoho detí rodičia nábožensky vychovávajú a naša štúdia ukázala, že to môže ovplyvniť ich zdravotné zvyklosti, duševné zdravie a celkovú pohodu i pocit šťastia. Tieto zistenia sú dôležité pre naše chápanie zdravia a tiež pre pochopenie rodičovských postojov,“ uvádza vedúca štúdie Jing Čchen.

 

Náboženská výchova, modlitba, meditácie

Vedci chceli zistiť, či náboženské obrady, modlitby alebo meditácie v detstve a počas dospievania ovplyvňujú fyzické zdravie a duševnú pohodu v neskoršom veku. Skúmali 5 tisíc detí vo veku od 8 – 14 rokov počas niekoľkých rokov. Kontrolovali niekoľko rozmanitých premenných, vrátane zdravia matky, sociálno-ekonomické postavenie, históriu zneužívania návykových látok alebo príznaky depresie. Podľa výsledkov tí, ktorí sa v mladosti zapájali do náboženských aktivít aspoň raz do týždňa, mali o 18 percent väčšiu šancu, že ako dospelí vo veku 23 – 30 rokov budú cítiť pocit šťastia. V porovnaní s tými, ktorí sa takýchto aktivít nikdy nezúčastňovali, mali o 29 percent väčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú dobrovoľníkmu v rámci svojich komunít. Ľudia, ktorí sa v mladosti denne modlili alebo meditovali, mali o 16 percent vyššiu šancu, že po dvadsiatke budú prežívať pocit šťastia, a to v porovnaní s tými, ktorí sa nikdy nemodlili alebo nemeditovali. Tiež u nich existuje o 30 percent nižšia pravdepodobnosť, že budú mať počas puberty sex a tým pádom je u nich aj nižšia pravdepodobnosť, že sa nakazia pohlavnými chorobami. Vedci tiež dospeli k záveru, že denná modlitba alebo meditácia vedie k väčšej spokojnosti so životom, k väčšej sebaúcte, k nižšiemu riziku fajčenia a predchádza aj depresiám. Autori v štúdii uviedli, že duchovný život môže mať aj niekoľko ďalších pozitívnych účinkov. Môže pomáhať mladým ľuďom v precese sebaovládania vo vyhrotených situáciách, k lepšiemu zvládnutiu stresu, a to vďaka výchove k odpusteniu a k meditáciám.

 

Obmedzenia harvardskej štúdie

Autori uznali, že štúdia má aj niekoľko nedostatkov. Výskum sa zameral hlavne na deti beloššských matiek, ktoré všetky pracovali v oblasti ošetrovateľstva. Z tohto dôvodu nemusia byť závery zo štúdie platné pre širšiu populáciu. Ďalším obmedzením bolo to, že štúdia nezohľadnila vplyv rodičov a vrstovníkov na náboženské rozhodovanie mladistvých. Podľa výsledkov výskumného centra Pew Research Center je dnes menej pravdepodobné, že ľudia pod 40 rokov budú zapojení do náboženského života. Správa ďalej uvádza, že u mladých dospelých nie je veľká pravdepodobnosť, že sa budú modliť každý deň.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Šťastie, Zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.