Žijeme v konzumnej spoločnosti. Sme jej súčasťou a predovšetkým jej tvorcami. Niekto viac, niekto menej. Niektorí aktívnejšie, iní menej. Celá moderná spoločnosť a civilizácia je založená na konzumnom princípe – zarábať a nakupovať stále viac. Sú rodičia, ktorí sa snažia napĺňať princípy konzumného života na maximum. Niekedy to robia cielene a niekedy si vôbec neuvedomujú, že ich život môže vyzerať aj úplne inak. Čo dnes možno pozorovať v typickej konzumnej rodine?
Pracujú stále viac, aby viac míňali a nakupovali
Rodičia sa snažia predovšetkým veľa pracovať a veľa nakupovať. Svoj domov pravidelne zásobujú množstvom najnovších zábavných zariadení, ktoré im zabezpečujú hlavne relax a pohodlie. Snažia sa o to, aby deti pochopili, že svet je iba miestom nekonečného potešenia a pôžitkov. Tým, že ich deti vlastnia stále novšie a novšie modely tabletov, počítačov, televízorov a mobilov, darí sa im odtrhnúť ich od reálneho sveta a nebudú musieť vnímať jeho problémy. Veď na čo by im boli skúsenosti s reálnym životom? Nerozmýšľajú nad tým, akí ľudia sa stanú z ich detí. Doprajú im hlavne zábavu a určite sa nezaoberajú tým, aké hodnoty im odovzdájú. A keď aj náhodou premýšľajú nad budúcnosťou svojho dieťaťa, zamýšľajú sa hlavne nad ich kariérou, ale nie nad charakterom dieťaťa. Dôležité pre nich je vybrať deťom ekonomicky prínosnú školu. Veď ich dieťaťu to bude asi aj jedno, čo bude robiť, pretože je nastavené hlavne na získavanie peňazí. Veľmi ich nezaujíma, aké vlastnosti budú mať ich deti. Hlavne, že sú priebojní. Veď v konzumnom svete víťazia len tí draví! Možno niektorým z nich záleží aj na charaktere, ale predpokladajú, že ten sa vytvorí nejako sám, tak akosi automaticky. Stačí deti len dostatočne chrániť, byť dobrým helikoptérovým rodičom a ono to príde. Určite nepremýšľajú nad tým, že charakter sa buduje odmalička a systematicky každý deň. Nezaťažujú sa tým, že je potrebné formovať srdce, vôľu, svedomie, charakter a postoje dieťaťa.
Vďaka týmto prístupom ich deti nebudú mať vôbec žiadnu predstavu o svete dospelých, zdopovednosti, pracovitosti či vytrvalosti. A ak aké - také predstavy majú, tak len z televíznych seriálov. A nezabudajú tiež deťom takmer vo všetkom ustupovať. Nechajú ich, nech sa poddávajú svojim túžbam a všetky priania im rýchlo plnia. Vďaka tomuto ich deti nepoznajú rozdiel medzi túžbami a skutočnými potrebami. Aj v dospelosti konajú hlavne podľa pocitov a nie svedomia.
Postavenie otca je slabé
Otec je často slabou morálnou autoritou. Väčšinou neučí deti rozlišovať dobro a zlo. Vlastne na to nemá ani čas. Musí veľa pracovať a domov chodí unavený, takže len s veľkou námahou si dokáže pustiť futbalový prenos alebo večerné správy. Nemá chuť, energiu ani náladu pripravovať deti na dospelosť. Túto povinnosť s radosťou ponecháva na manželku. Otec sa veľmi rád dáva vo vzťahu k deťom do pozície kamaráta alebo staršieho brata. Deti si s ním užívajú nekonečný prúd zábavy.
Médiá sú stále prítomné
Typická konzumná rodina má televízor takmer v každej izbe. Čím väčšia uhlopriečka, tým lepšie. Ráno, keď prvý člen rodiny vstane, nezabudne zapnúť televízor a ten ide neraz celý deň. To isté sa deje po príchode domov a funguje to tak až do neskorých večerných hodín. Popri televízore sú neustále zapnuté všetky počítače, notebooky, tablety a mobily. Deti môžu pozerať všetko. O filmoch sa rodičia s deťmi zásadne nerozprávajú, kde by predsa na takýto rozhovor s deťmi našli čas? Deťom dovolia pozerať televízor aj pri jedení. To isté platí aj pre mobily. Pri jedení im často dovolia hrať aj ich obľúbené hry.
Ako konzumný svet vnímajú deti?
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že tieto deti nemajú žiadne problémy. Sú to veselé, sympatické a vysmiate deti. Často sú aj veľmi aktívne, ale len pri tom, čo ich baví. Pri iných činnostiach sa vedia tváriť veľmi unudene. Majú rady hlavne príjemné situácie. Ak niečo nie je v poriadku, vedia sa hneď sťažovať. V škole stačí, aby dostali horšiu známku alebo im učiteľ niečo prísnejšie povie, hneď sa vypýtajú na WC, aby odtiaľ mohli zavolať rodičom a posťažovať sa. V škole čakajú, že budú dostávať len dobré známky. Učiť sa im však nechce, radšej pošlú do školy rodičov, aby to nejako vybavili. A tí to radi vybavia, veď nie je nič krajšie, ako sa chváliť dobrým vysvedčením svojho dieťaťa. Čo na tom, že dieťa nič nevie? Na tom nikomu nezáleží. Veď sa aj tak dostane takmer na každú strednú a vysokú školu. Od dospelých očakávajú, že ich budú chváliť za všetko, čo urobia. Aj za obyčajnú maličkosť. Dospelých berú ako seberovných, nenamáhajú sa s tým, aby prejavovali vďaku, úctu a pokoru. Najradšej by boli, keby im dospelí slúžili a plnili ich sny. Vrátane starých rodičov, učiteľov, príbuzných...
Zábava, radosť, adreanalín. To je to, čo čakajú od každého nového dňa. Koho by bavilo sedieť v nudnej škole? Vyžadujú hlavne netradičné, zážitkové, pestré a hlavne hravé hodiny, na ktorých by sa vôbec nemuseli namáhať. Žiadané sú aj výlety, kurzy a exkurzie. A najkrajší je taký deň, keď za toto nič nerobenie dostanú ešte aj jednotku. Taký nádherný svet! Nekončiaci prúd zábavy pokračuje aj cez prestávky. Baví ich zosmiešňovať spolužiakov, prezývať ich alebo sa im vysmievať sa za to, že nevlastnia najnovší model mobilu. Ani len netušia, že by niekoho mohli zraňovať. Práva a city iných ľudí neberú do úvahy. Len tie svoje! Veď na prvom mieste sú vždy ony!
Konzumné deti majú obrovskú radosť, keď majú dostatok voľného času a veľa peňazí. Milujú 3D alebo 5D kino, dostatok sladkých nápojov, hamburgerov a hranoliek. Rady sa premávajú aj po veľkých nákupných strediskách, kde obzerajú a niektorí aj nakupujú hlavne značkové veci. Smejú sa z tých, ktorí na tento štýl života nemajú prostriedky. Pri každom výlete a exkurzii donútia učiteľa, aby mohli ísť nakupovať. Čím väčšie nákupné stredisko, tým väčšia radosť.
Aké následky môže mať pre deti konzummný štýl života?
Deti pochádzajúce z typických konzumných rodín sa vyznačujú ešte týmito ďalšími znakmi:
- majú nízky prah tolerancie bolesti a nepohody, neznášajú bolesť, nepohodu, prosia, aby im bolo odpustené to, čo nerady robia,
- väčšinou nevedia prejavovať vďaku,
- neznášajú, keď majú poprosiť o odpustenie,
- väčšinou nerešpektujú rodičov (rodičov majú rady, ale nevnímajú ich ako silné osobnosti, ktoré by mohli napodobňovať),
- ako vzory vnímajú filmových hrdinov alebo postavičky z počítačových hier,
- nevedia takmer nič o svojich starých rodičoch a nepoznajú ani príbehy svojich rodičov,
- netrápi ich skutočnosť, že svojím správaním robia zlé meno celej rodine,
- často používajú slovo NUDA,
- tieto deti sú zvyknuté, že problémy za nich riešia rodičia,
- niektoré z týchto detí nemajú skutočné záľuby, chýba im tvorivosť, väčšinou len sledujú televíziu alebo hrajú hry,
- nečítajú knihy,
- ich hodnoty formuje mediálny svet,
- nevedia odlišovať klamstvo od pravdy,
- všetky ich potešenia pramenia z úniku a rozptýlenia a nie z dobre odvedenej práce alebo z osobných cieľov dosiahnutých vlastnou snahou,
- nemajú trpezlivosť, lebo všetko dostali vždy hneď,
- tieto deti sú často veľmi sebecké,
- nevedia tolerovať iných.
Dlho prevládal názor, že problémové správanie mladých ľudí pramení predovšetkých z toho, že vyrastajú v neúplnej rodine. Zdá sa však, že prekvapujúco veľa problémových mladých pochádza z normálnych rodín. Akoby obrovské množstvo bežných rodičov robilo vo výchove napriek najlepšej snahe nejakú chybu. Dnes už odborníci na výchovu hovoria, že problém pramení i v orientácii sa len na konzum a materialistický svet a zabúda sa na výchovu k hodnotám a budovanie charakteru. Popri tom mnohé výskumy hovoria, že ľudia, ktorí sa snažia dodržiavať cnosti a hodnoty súvisiace s prosociálnosťou prežívajú svoj život na inej úrovni, ako tí, ktorí sa rozhodli len pre konzum. Prečo tomu tak je?
1. Majú pokoj v duši.
2. Majú dobrú povesť. Návyky sú kľúčom k úspechu. Sú stavebným materiálom povesti a charakteru.
3. Majú výborné vzťahy. Jednotlivé atribúty prosociálnosti ako napríklad dôvera, empatia a poctivosť pomáhajú budovať stabilné vzťahy v rodine, na pracovisku i v celej spoločnosti.
4. Pociťujú úplnosť. Veľký psychológ Jung hovoril, že človek najviac zo všetkého túži po úplnosti. Je to vlastne dosiahnutie takých možností v rozvoji osobnosti, akých sme schopní. Pokiaľ túto túžbu neuspokojíme, budeme cítiť prázdnotu vo svojej existencii. Jediné, čím ju môžeme naplniť, je integrita. Tá z nás robí úplné bytosti.
5. Duševné a telesné zdravie.
Skutočné cnosti a morálne hodnoty posilňujú naše zdravie aj nervový systém. Vďaka nim sa zbavujeme pocitu viny, obáv a iných duševných zmätkov. Pokiaľ robíme to, čo je správne a žijeme ako úplné ľudské bytosti, získame pocit istoty.
Tajomstvo úspechu rodín, ktoré vychovali zodpovedných, kreatívnych, a čestných dospelých ľudí tkvie v jasnej predstave rodičov o tom, akých dospelých chceli zo svojich detí vychovať. Posilňovaním hodnôt a pozitívnych charakterových vlastností, akými sú napríklad zdravý úsudok, svedomie, zmysel pre zodpovednosť a férovosť, pracovitosť, empatia, altruizmus, prosociálnosť súcit, sebadisciplína, vytrvalosť a odvaha vychovali ľudí, ktorí sa stali dobrými manželmi, manželkami, priateľmi a kolegami.
Pri výchove je potrebné si uvedomiť, že svet je komplexnejší a netvorí ho len hmota. Vždy okolo nás budú žiť materiálne bohatší ľudia ako sme my. Nemá zmysel sa nad touto skutočnosťou trápiť. Jeden výskum sa zaoberal, kde žijú najšťastnejší ľudia na svete. Zistil, že najšťastnejší ľudia žijú v Bhutane. Paradoxné je, že táto priemyslom nedotknutá krajina je jednou z najchudobnejších na svete. Zároveň sa však zistilo, že práve v tejto krajine si ľudia často nezištne pomáhajú a pociťujú šťastie po vykonaní dobrého skutku. Ďakujú iným za to, že im umožnili vykonať dobrý skutok. A predovšetkým, Buthančania sa učia neporovnávať sa s tými, ktorí sú na tom materiálne lepšie. Od detstva im rodičia vštepujú poznanie, že vždy sa nájde niekto, kto bude ešte bohatší, preto táto cesta vedie len k nešťastiu človeka.
Celoživotná snaha stať sa čestným, spravodlivým, nezištným, dobrosrdečným, ústretovým voči iným, láskavým, ušľachtilým človekom je majetok, o ktorý nielen nikdy neprídeme, ale bude pre nás šťastím a radosťou. A práve táto poznanie je dobrým stimulom na to, ako aj v konzumnom svete prežiť plnohodnotný a šťastný život.
