Vzťah medzi rodičmi a deťmi je v živote každého človeka zásadný. Tento vzťah ho totiž ovplyvňuje vo všetkom. Vo vlastnom partnerstve, vlastnom rodičovstve, v pracovných vzťahoch i vo vzťahu k sebe samému. Z týchto, ale i ďalších dôvodov, je potrebné udržiavať kvalitný vzťah so svojimi rodičmi aj v dospelosti.
Niektoré deti vyrastajú v šťastných a funkčných rodinách, no niektoré až také šťastie nemali. Či je to už tak, alebo ináč, vzťah s vlastnými rodičmi by sme sa mali snažiť zachovať počas celého života. Je samozrejmé, že nič nie je ideálne a s niektorými vecami, ktoré rodičia robia, nesúhlasíte, ale mali by ste sa ich snažiť pochopiť a trochu sa na ne pozerať aj z ich uhla pohľadu. Aby dospelé deti mohli prežívať so svojimi rodičmi dobré vzťahy, mali by si uvedomiť tieto skutočnosti:
1| Uvedomte si, že robili, čo mohli
Každý človek počas života prežíva chvíle, keď v sebe cíti nejakú krivdu,bolesť, nespravodlivosť, vnútorné zranenie. Má chuť rodičom všeličo vyčítať, že to mohli urobiť úplne ináč. Možno máte pocit, že vás zradili alebo urobili niečo, čo poškodilo váš život. V takejto chvíli je dôležité pochopiť fakt, že vás vychovávali tak, ako v danej chvíli vedeli. Oni to v určitom období svojho života ináč nevedeli. Robili, čo mohli a čo v tej dobe považovali za správne a to najlepšie pre vás. Možno jednali aj sebecky, ale oni si v tom období života prevdepodobne neuvedomovali. Každý človek sa vyvíja celý život a nikto nie je dokonalý. Možno ešte neboli zrelí na rodičovstvo a musíte si uvedomiť aj to, že pred pár rokmi nebolo k dispozícii toľko informácií o rodičovstve ako v tejto dobe. Pomôže vám fakt, keď si pomyslíte, že nič z toho, z čoho máte pocit, že vám ublížilo, nerobili zámerne. Oni vás skutočne nevedeli vychovávať ináč. Nemali k dispozícii informácie, financie a schopnosti, ktoré ste pravdepodbne od nich očakávali. Vy by ste to urobili určite ináč.Oni to však urobili tak, ako to vtedy považovali za najsprávnejšie. Uvedomenie tejto skutočnosti pomáha odblokovať rôzne traumy z detstva a ponúka nový pohľad na rodičov.
2 | Odpustite im
Skutočné odpustenie z hĺbky srdca má obrovskú moc. Je balzamom pre nás samotných, ale samozrejme aj pre rodičov. Skutočné odpustenie je sila, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné, za čo ju chceme ukryť. Ak sa chceme zbaviť negatívnych emócií, nepomôžem nám žiadna racionalizácia, pomocou ktorej chceme nájsť pravdu a zároveň vyslobodenie, nepomôže ani nekonečná analýza skutkov, hľadanie vysvetlení či dôkazov. Pri týchto činnostiach sa neustále pohybujeme v negatívnych emóciách. Jedine odpustenie nám dáva šancu vystúpiť z bludného kruhu. Nič iné ako odpustenie nedokáže telo zbaviť jedu. K odpusteniu je potrebné sa dopracovať a dá sa urobiť v momente, keď svojich rodičov pochopíte v úprimnej ľudskej rovine. Na odpustenie musíte byť pripravení. Keď sa vám podarí rodičom odpustiť, dávate tým sami sebe šancu na to, aby ste vy sami duchovne povyrástli a vaša duša sa mohla rozvíjať ďalej. Práve odpustenie pomáha pri formovaní lepších vzájomných vzťahov, ktoré sa po odpustení vždy zmenia smerom k lepšiemu.
3 | Buďte vďační
Každý človek by si mal uvedomiť, že rodinné vzťahy sú alfou a omegou v jeho živote. Medzi vďačnosťou, úctou, vzájomným rešpektovaním a možnosťou žiť si svoj vlastný život nemusia byť žiadne hranice. Deti môžu zostať svojim rodičom vďačné a napriek tomu si žiť svoj vlastný život. To, že sa dokázali postaviť na vlastné nohy, že sa im darí a sú šťastné, nemá byť dôvodom pre izoláciu a pýchu. Práve naopak. Veď toto všetko sa im podarilo uskutočniť aj vďaka rodičom. Všetko však závisí od toho, ako dospelé deti význam rodiny a jej kontinuitu vnímajú, aké hodnoty preferujú, či uznávajú vzájomný rešpekt, slušnosť a či dokážu úprimne komunikovať.
4 | Neprijímajte za rodičov zodpovednosť
Človek má zodpovednosť hlavne za seba a tiež za svoje neplnoleté dieťa. Niekedy sa stáva, že starnúci rodičia sa pred svojimi deťmi dávajú do pozície tých, o ktorých sa treba neustále starať, a to aj napriek tomu, že to nie je až tak nutné. Niekedy túto situáciu navodzujú umelo kvôli tomu, aby zostávali v centre pozornosti. Samozrejme, rodičom treba pomáhať tak, ako je to čo najviac nutné a v rámci vašich možností. Prejavujte spoluúčasť, súcit, pomôžte im so všetkým, čo je nutné, ale nenechajte sa vydierať, a to aj napriek tomu, že ich milujete. Tak ako sa nastavujú hranice medzi rodičmi a malým dieťaťom, je potrebné nastaviť hranice aj medzi dospelým dieťaťom a rodičmi. Tieto hranice súvisia so situáciami, ktoré sa viažu k bežnej realite a nie vtedy, keď sú chorí.
Dospelé deti, ktoré si nevážia hodnotu pôvodnej rodiny
Nie vždy sa však rodičia od svojich dospelých detí dožijú vďačnosti, porozumenia a úprimnej komunikácie, a to aj napriek tomu, že svoje deti vychovávali v zdravej a funkčnej rodine naplnenej láskou a porozumením. Niekedy je to naopak, a to aj napriek tomu, že svojim deťom venovali všetko – starostlivosť, lásku, krásne detstvo, dobré vzťahy, pohodu v rodine. Čoraz viac v spoločnosti narastá fenomén ignorácie rodičov zo strany dospelých detí. Niekedy je to preto, lebo dieťa prežilo v rodine nešťastné detstvo. Možno v nej vládol alkoholizmus, agresia, vyskytol sa rozvod alebo iné problémy. A tak sa dá aj celkom pochopiť, že deti z takýchto rodín chcú čo najskôr uniknúť. No v súčasnosti sme svedkami aj toho, že dieťa v rodine zažilo maximálnú pohodu, lásku a starostlivosť, mnohé finančné dotácie a aj napriek tomu sa v dospelosti svojim rodičom vyhýba, nekomunikuje s nimi, nenavštevuje ich. Často to zakrýva za masku pracovnej vyťaženosti, vyčerpanosti, vlastných rodinných povinností či veľkej vzdialenosti od domova. Pravda je však taká, že radšej uprednostňuje svoju pohodu, kamarátov, domáce zviera, kvôli ktorému nemôže prísť, vlastné záujmy či iné pôžitky. Pre mnohých návšteva rôznych atrakcií, výletov, vysedávanie pri počítači, návšteva zahraničných dovoleniek, športových či kultúrnych podujatí predstavuje väčší zážitok ako návšteva vlastných rodičov. Existujú dospelé deti, ktoré nenavštívia svojich rodičov aj niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že majú kvalitné a rýchle autá alebo môžu využiť pravidelne leteckú dopravu. Niektorí ani nezatelefonujú, nenapíšu, a to aj napriek tomu, že dnes už každý má telefón a internet. Napríklad napísanie smsky trvá len niekoľko sekúnd a aj napriek tomu ju niektorí rodičia nedostanú aj niekoľko týždňov či mesiacov. Takže si myslím, že nezáujem o rodičov vôbec nesúvisí s nedostatkom času, ale s hodnotovým rebríčkom. Pre mnohé dospelé deti totiž starnúci rodičia nepredstavujú žiadnu alebo minimálnu hodnotu. Žijú v presvedčení, že svet im ponúka mnoho atraktívnejších impulzov a že práve tie je potrebné nasávať. Neuvedomujú si však, že rodina je to najdôležitejšie v ich živote a že je to niečo, čo si možno začnú vážiť až v období vlastnej staroby, keď by už kontakt so svojimi rodičmi aj chceli mať, ale už to nebude možné. Žiaľ aj s takýmto prístupom dospelých detí ku svojim rodičom sa stretávame a ich počet neustále narastá. Tento fenomén pravdepodobne súvisí predovšetkým s konzumným spôsobom života, zmenou hodnôt v spoločnosti, nezáujmom o veci duchovné, egoizmom či nezáujmom nachádzať vyššiu kvalitu života. Musíme si však uvedomiť, že ak chceme prežiť šťastný a naplnený život, nemali by sme zabúdať na rodinných príslušníkov, lebo dobré vzťahy v rodine dávajú životu hlbší zmysel a určitú nádej.
Zdroje a odporúčaná literatúra:Tomáš Novák: Jak (ne)rozumět emocím stárnoucích rodičůJoe Vitale: Návod na šťastný životNancy van Peltová: Umenie komunikovať bez zábran
