Máme tu ďalší nový deň. Niektorí možno pijete svoju prvú kávu a tešíte sa na niečo, na čo ste už dlho čakali, ďalšiemu z vás sa možno práve dnes splní jeho životný sen, no a ďalší možno ani nevie, na čo sa má alebo nemá tešiť. Nech je to už tak či onak, každý nový deň sa môže pre nás stať nezabudnuteľným. Záleží len od nás, ako sa naň pripravíme a na čo sa zameriame. Vo svete nikdy nie je nedostatok krásnych a zázračných vecí, nedostatočná je len naša schopnosť ich vidieť. Už Ján Bosco hovoril: „Každá dobre využitá chvíľa sa stáva pokladom.“
Často si počas jedenia niečo čítate? Ak áno, tak ste si možno všimli, že niekedy dokážete zjesť celé jedlo bez toho, že by ste vôbec ochutnali jeho chuť. To platí aj pre veľa iných vecí v našom živote. Môžeme stráviť hodinu s deťmi bez toho, aby sme sa s nimi hrali a rozprávali, môžeme ísť na prechádzku do lesa bez toho, aby sme si všimli, že prúd potoka je silnejší ako inokedy a že práve dnes rozkvitla breza, ktorá ešte minulý týždeň bola bez kvetov. Všade okolo nás je veľa krásnych vecí a javov, ktoré máme šancu každý deň vždy nanovo objavovať a tešiť sa z nich. Stačí len chvíľočku postáť, zahľadieť sa správnym smerom a vychutnávať si tajomstvá, ktoré nám svet ponúka. Často je však opak pravdou. Mnoho ľudí má pocit, že v súčasnosti dni plynú rýchlejšie ako v minulosti. Čím to asi bude? Dôvodov je určite viac, ale jeden z nich je všetkým dobre známy. Nevieme sa zastaviť, vychutnávať si prežité chvíle, nevieme ďakovať, často si nevážime nádherné veci a situácie. Viac sme naučení žiadať ako ďakovať. A mnohé veci už berieme ako samozrejmé. Ani nám nenapadne vnímať ich možno ako veľký dar od života.
Keď vychádzame z pôvodných románskych jazykov riconoscenza, reconnaissance, tak vďačnosť znamená opätovné pripomenutie si toho, čo nám kto dobré urobil alebo čo dobré sme vo svojom živote zažili. Vďačný človek sa teda vyznačuje tým, že nezabúda na dobré veci vo svojom živote a vie sa úprimne poďakovať.
Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilenejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže náš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. Nerobí to automaticky. S každým novým prijatím sa aktivizuje pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť. Lekári upozorňujú aj na to, že takíto ľudia sú i zdravší.
Žijeme v dobe, keď niekým byť a niečo znamenať pre mnohých znamená takmer všetko. Pre tento pocit sú ochotní obetovať veľa a často hovoria, že skromnosť, vďaka a pokora sa nenosia. Niektorí sú dokonca presvedčení, že vďaka a pokora sú slabosti, ba že sú prejavmi toho, že človek je zakomplexovaný, utiahnutý, že si nedôveruje a že nenašiel vo svete svoje miesto. Pravdou je však opak. Pokorní a vďační ľudia sú realisti. Keď sa pozerajú na seba, naplno si uvedomujú a priznávajú, kto sú a komu sú za čo vďační.. A toto svoje poznanie prenášajú do života. Netreba zabúdať na to, že pokiaľ nemáme v sebe vďaku, potom nech nasledujeme akúkoľvek cestu, všetko úsilie bude zbytočné. Nezáleží na tom, čo máme vo vonkajšom živote, či už materiálne bohatstvo, múdru myseľ alebo fyzickú silu, všetky tieto poklady sú ničím v porovnaní s vnútorným duchovným bohatstvom. Napriek tomu, že všetci dobre vieme o našej dočasnosti, pominuteľnosti a márnosti, často v nás nerastú vďaka a pokora, ale ich opak – pýcha. Často namiesto toho, aby sme sa sklonili pred realitou a prijali seba samých takých, akí sme, vytvárame si ilúzie a hráme sa na niečo, čím nie sme.
Všetci to tak trochu cítime, že vďačnosť sa v našich každodenných životoch vytráca. Máme mnoho vecí a hodnôt, za ktoré by sme mali byť vďační. Máme určite okolo seba ľudí, ktorým môžeme byť vďační za mnoho vecí. Zabúdame často na to. V mnohých prípadoch tomu jednoducho nevenujeme pozornosť. Berieme to automaticky. Veď čoho existuje viac? Pomoc druhým alebo individualizmus? Čistá nezištnosť alebo pokrytecká pomoc s cieľom získania prestíže alebo dobrého mena? No bez ohľadu na to, ako to v našom okolí vyzerá, my máme právo voľby. My sa môžeme rozhodnúť tak, ako sa rozhodnúť chceme a ako to cítime.
Prečo si mám vytvoriť zoznam vďačnosti?
Možno budete niekedy smutní, niekto alebo niečo vás sklame a práve vtedy si môžete všetko vo vašom zozname prečítať. Okrem toho vždy, keď pridáte niečo do tohto zoznamu, budete sa cítiť oveľa lepšie a spokojnejšie. Časom sa u vás rozvinie skromnosť a budete si vážiť aj maličkosti. Prestanete kupovať zbytočné veci, prestanete závidieť a porovnávať sa. Budete si viac vážiť prítomnosť milých ľudí, viac si budete vážiť školu, do ktorej chodíte alebo vaše zamestnanie. Dokážu vás dojať aj maličkosti. Pokúste sa každý deň do zoznamu pridávať nové veci. Zoznam si môžete písať do denníka, dávať na nástenku, na stenu, do mobilu alebo do počítača. Najlepšie však je, keď ho máte stále pred očami. Sústreďte sa na všetky oblasti svojho života – rodinu, zdravie, lásku, školu, zamestnanie, vzťahy, voľný čas, záľuby, šport, kultúru, jedlo, prírodu. Zoznam vecí, za ktoré sme vďační je naozaj nekonečný. A nezabúdajte, vždy je za čo ďakovať! Veď vďačnosť je večná a nadčasová hodnota. Nikdy nestráca na význame. Vďačnosť je cesta, ako priniesť do svojho života viac dobrého a svoj život výrazne obohatiť.