Český lekár MUDr. Jan Šula priblížil, ako negatívne emócie dokážu spôsobovať choroby a ako je ich možné liečiť. Hovorí, že odpustenie je najväčšia uzdravujúca sila.
Naše myšlienky a emócie zásadne ovplyvňujú naše zdravie a kvalitu života. Hovorili o tom už aj mnohé učenia v minulosti. Nový vedný odbor v medicíne, tzv. psychoneuroimunológia, sa zaoberá prepojením medzi emóciami a zdravím a hľadá presný mechanizmus, ako emócie cez nervovú sústavu, hormóny a ďalšie látky ovplyvňujú biologické procesy v našom tele. Zjednodušene povedané, psychoneuroimunologia skúma, ako emócie spôsobujú choroby alebo tiež, ako ich liečia.
MUDr. Jan Šula je zakladateľom psychoimunoneurológie. Tento lekár vníma každého človeka ako jedinečnú celistvú bytosť. Podľa jeho názoru je potrebné pri liečení aktuálnych problémov si všímať jedinečný reťazec následkov a príčin a ísť až ku skutočnej podstate veci. Základným princípom je identifikovať, aká kombinácia stresových civilizačných faktorov je v konkrétnom prípade spúšťacím mechanizmom porúch rovnováhy.
MUDr. Jan Šula tiež upozorňuje na to, že odpustenie predstavuje najväčšiu uzdravujúcu silu. V jednej zo svojich prednášok vysvetľuje, ako odpustenie vplýva na imunitný systém človeka.
Odpustenie sa dotýka piatich oblastí života človeka. Človek by sa mal naučiť odpúsťať:
- vo vzťahoch,
- sebe samému,
- minulosti,
- v oblasti financií,
- v oblasti svojich vlastných programov.
Čo je odpustenie?
Odpustenie je stratégia zameraná na emócie a jeden z mnohých spôsobov, ktorým je možné zastaviť, obmedziť alebo zmierniť následky negatívnych emócií. Podstata odpustenia spočíva v tom, že so situáciou, v ktorej nám bolo ublížené, sa vyrovnáme tak, aby sme z toho nemali žiadne následky, ktoré by negatívne vplývali na naše zdravie. Ak sa chceme s negatívnou situáciou naozaj vyrovnať, musíme odpustiť naozaj. V prvom rade musíme odpustiť sebe. Najprv sa musíme sami seba opýtať, čo sme urobili, že sme si situáciu, v ktorej nám bolo ublížené, zaslúžili. Čo to vlastne spôsobilo? Prijímame tak energiu zodpovednosti sami za seba. Nemali by sme hneď obviňovať niekoho iného, ale mali by sme príčinu hľadať sami v sebe. Niekedy nás veľmi trápia záležitosti z minulosti. Určite sa stalo, že nám buď zámerne, ale aj nechtiac ublížili rodičia, starí rodičia, učitelia alebo iní ľudia. Ak aj po dlhých rokoch týmto všetkým ľuďom dokážeme odpustiť, zníži sa napätie v našom tele a je to výborný signál pre náš endokrinný systém. Niekedy si človek aj dlhé roky nevie odpustiť určité chybné veci a postoje z minulosti. V takomto prípade je potrebné si povedať, že v tej dobe (pred určitými rokmi) sme nemali také informácie alebo možnosti ako dnes, a preto sme možno niečo neurobili úplne správne. Nie je nutné sa za to obviňovať a lepšie je odpustiť sebe samému správanie, s ktorým nesúhlasíme, za ktoré sa hanbíme a podobne.
Veľmi zničujúco pôsobí na organizmus hlavne to, keď si manželia aj po dlhých rokoch nevedia odpustiť neveru. Niekedy zase nevieme zabudnúť na krivdu, ktorá sa nám mohla stať v zamestnaní. Je veľa zamestnancov, ktorí roky zodpovedne a s maximálnym nasadením pracujú pre nejakú firmu a nielenže nedostávajú adekvátny plat, ale vedenie si ani neváži ich prácu. Zodpovední vedúci niekedy nevedia poďakovať ani pri pri životných jubileách alebo pri odchode do dôchodku. V takejto situácii môže človek maximálne zatrpknúť. Jeho zatrpknutosť má určite svoje opodstatnenie, ale aj v tejto nepríjemnej situácii by sme mali myslieť na svoje zdravie. Vždy je lepšie odpustiť a povedať si, že ľudia vo vedení nie sú na takej morálnej úrovni, aby nás dokázali oceniť. Naše čisté svedomie voči firme predstavuje vyššiu formu kvality správania ako to, že vedenie firmy sa nevie primerane a vhodne správať. Je to v podstate ich hanba a nekompetentnosť.
Ako pracovať s hnevom?
Psychológovia vravia, že hnev je potrebný na ochranu vlastnej dôstojnosti a sebaúcty. Hnev je súčasťou boja proti nespravodlivosti. Hnev je dôležitý v situácii, keď s niečím nesúhlasíme. Dôležité však je, aby sme ho neponechávali v sebe veľmi dlho. Môžeme sa vykričať, ale potom je potrebné hnevu sa zbaviť. Preto je potrebné naučiť sa ho zvládať. Keď sa hnev v tele zasekne, pôsobí negatívne na zdravie. Vždy je potrebné hľadať nejakú cestu k odpusteniu. Odpustenie je najlepšou stratégiou aj na ukončenie hnevu. Ľudia sa môžu vybúriť, vykričať a vyzúriť, ale potom by mali hľadať cesty k zmiereniu.
Existujú dva typy odpustenia
Emocionálne odpustenie má korene v emóciách, ovplyvňuje motiváciu a zahrňuje emocionálne zážitky. Skutočné emocionálne odpustenie spočíva v tom, že cítime vinu. A nesmie pri ňom chýbať dotyk.
Rozumové odpustenie je správanie, pri ktorom sa človek snaží dosiahnuť to, aby všetko bolo tak ako pred previnením.
Po akte odpustenia sa zdravie začína zlepšovať po 90 dňoch, takže človek musí byť trpezlivý.
Čo sa deje, keď neodpúšťame?
Neodpustenie je kombinácia oneskorených negatívnych emócií. Tým, že človek neodpúšťa, hromadia sa v ňom negatívne emócie, s ktorými potom žije aj niekoľko rokov. „Nahromadené neodpustenie je väčšinou príčinou chronického stresu. Ak sa rozídeme s človekom v dobrom, urobíme obrovský posun v procese vlastného uzdravovania,“ upozorňuje Jan Šula. A najhoršie stresy sú tie, ktoré sa nahromadia z nevyriešených vzťahov.
„Keď máme v sebe hlbokú túžbu, že sa chceme uzdraviť, tak hypotalamus začne produkovať zelený peptid, ktorý aktivuje imunitu. A toto je definitívny dôkaz, že odpustenie zvyšuje imunitu a potvrdenie tejto pravdy prichádza teda cez peptidy,“ konštatuje Jan Šula. Keď neodpúšťame, netvoria sa peptidy a dochádza k vyšším stresovým situáciám. Stresové situácie prinášajú množstvo negatívnych emócií a človek ustavične hľadá vinníka, ktorý za tento nepríjemný stav môže. Málokedy si človek chce priznať, že si za situáciu môže sám. V prirodzenom prostredí je kortizol vylučovaný v reakcii na stres, pôsobí na obnovenie homeostázy - správneho nastavenia telesných funkcií po obrane alebo útoku. Avšak dlhodobá sekrécia kortizolu, najčastejšie vzhľadom k chronickému stresu, má za následok významné fyziologické zmeny. Kortizol je hormón, ktorý sa tvorí v kôre nadobličiek. Regulácia tohto hormónu a jeho účinok sa stará o to, aby sa v tele udržiavala homeostáza, teda vyrovnané vnútorné prostredie, ktoré je veľmi potrebné pre normálny chod tela. Keď neodpustíme, kortizol prestáva ovplyvňovať mozgová kôra, prerušia sa dráhy, pretože sa mozgová kôra odstrihne a kortizol sa tvorí len v hypothalame. Organizmus sa vyčerpáva. Keď odpustíme, organizmus sa dostáva do rovnováhy a imunita sa opäť aktivuje. Po odpustení mozog prestáva produkovať stresové hormóny. V súčasnosti už aj západná medicína súhlasí s tým, že odpúšťanie pomáha znižovať agresívne správanie.
S odpustením súvisí aj ospravedlnenie
Vypočutie ospravedlnenia je podmienkou, ktorá podporuje odpustenie a znižuje neodpustiteľnosť. Účinné je predovšetkým emocionálne odpustenie, súčasťou ktorého je prežívanie pocitu viny, dotyk a vhodné (emocionálne prežité) slová, ktorými sa ospravedlňujeme.
Podľa viacerých výskumov, ktoré uvádza v prednáške MUDr. Jan Šula, odpustenie priaznivo nevplýva len na imunitu, ale aj predlžuje vek, znižuje riziko infarktov, znižuje krvný tlak, pomáha liečiť depresiu a rakovinu.
Myšlienky, emócie a postoje, ktoré poškodzujú zdravie
Ak chce byť človek zdravý a šťastný, mal by tiež poznať emócie a postoje, ktoré mu najviac poškodzujú zdravie. Sú to predovšetkým tieto:
agresivita, hnev, zúrivosť, nespokojnosť, kritika, popudlivosť, rozhorčenie, nenávisť, kritika, obviňovnie, závisť, žiaľ, pocit krivdy, zármutok, skľúčenosť, melanchólia, pocit osamelosti, zúfalstvo, úzkosť, nepokoj, nervozita, obavy, zdesenie, podozrievavosť, žiarlivosť, pochybnosti, nedôvera, fóbie, panika.
V prednáške MUDr. Ján Šula využil aj tieto zdroje: Candace B. Pert: Molekuly emocí Bruce H. Lipton: Biologie víry
