Rozdiely v zrážkových úhrnoch, extrémne poveternostné javy, stúpajúce teploty a zmena zloženia pôdy. Áno, klimatické zmeny majú vplyv aj na to, čo a kde dopestujeme, aké potraviny vyrobíme, aká bude ich kvalita. Dôsledky týchto zmien sa prejavujú aj na našich jedálnych lístkoch. Prístup k vyváženej a zdravej výžive môže byť stále ťažší a ťažší.
Čo je vlastne racionálne stravovanie? "Racio zahŕňa premýšľanie nad tým, čo ideme jesť, ale aj racio smerom k prírode. Teda zohľadňujeme aj aspekt klímy, ktorá sa mení. Čiže nie je to len potrava, ktorú dávame telu, ale je to aj zodpovedný prístup k prírode," povedala odborníčka na stravovanie a nutričná špecialistka Diana Kemp, keď bola hostkou relácie Pravda o klíme. "Racionálne pre mňa znamená, že bielkoviny, tuky a cukry sú vyskladané v správnom pomere a zohľadňujeme sezónnosť a lokálnosť, aby sme znižovali uhlíkovú stopu. Čo najväčšie zastúpenie v strave by mala mať zelenina a ovocie. Zároveň by naša strava mala obsahovať kvalitné bielkoviny a tuky. Som zástancom toho, že do stravy patrí aj mäso, ale tiež s rozumom, striedmejšie, ako sme zvyknutí."
Diana Kemp nepatrí k odborníkom, ktorí sú voči svojim klientom prísni a striktní. "Nie som za to, aby sme na 100 percent jedli dokonalo a žili ideálne, ale aby sme každý spravili aspoň niečo, čo je v našich silách. Aby sme vyradili z jedálnička ultraspracované potraviny a aby sme nakupovali ekologicky aspoň tie, ktoré sa vypestujú u nás. Tlak na to, aby sme jedli viac ovocia a zeleniny je podľa mňa oprávnený. My neživíme len seba, ale aj náš črevný mikrobióm. Teda baktérie, ktoré nám pomáhajú žiť a prežiť. Tie sa živia vlákninou. Čím je strava bohatšia na vlákninu, tým pestrejší je náš mikrobióm. A to má pozitívny dopad na naše zdravie."
To, ako by mala vyzerať vyvážená a racionálna strava, je veľmi individuálne. Diana Kepm: "To, čo zabralo môjmu kamarátovi, nemusí zabrať mne. Niekto preferuje sladké raňajky, niekto ich potrebuje mať tukové. Dôležité je, aby základ tvorili sacharidy, teda mali to najväčšie percentuálne zastúpenie v strave. A boli to komplexné, nie jednoduché sacharidy. Musíme sa vyhýbať spracovaným výrobkom a jednoduchému cukru. Samozrejme, lyžička cukru do kávy či osladiť si koláč je aj za mňa úplne v poriadku. Ideálne je používať celozrnné potraviny, ktoré obsahujú minerály, vitamíny. Ak sa bavíme o bielkovinách, vyberajme mäso striedmo. Vhodnejšie sú kvalitné mliečne výrobky. Je úžasné, že na Slovensku máme bryndzu, vďaka chovu oviec aj ovčie syry, mlieka. A ešte k bielkovinám - aj vzhľadom na to, že sa u nás menia klimatické podmienky, tak sú vhodnejšie na pestovanie určitých druhov strukovín a potom ich môžeme do stravy zaradiť viac. Čo sa týka tukov, preferujme olivový olej a trošku striedmejšie používajme živočíšne tuky."
K dôležitým aspektom stravovania patrí aj viac potraviny šetriť a čo najmenej vyhadzovať. Potom dokážeme viac investovať do zdravých vecí. "Žijeme vo veľmi veľkom nadbytku," apelovala Diana Kemp. „Ľudia si už uvedomujú, že musia ekonomickejšie nakupovať a nevyhadzovať jedlo. Snažím sa ich učiť robiť takú bezzvyškovú kuchyňu. Ako byť trošku kreatívni a navariť aj z mála, čo máme doma, len aby sme jedlo nevyhadzovali. Stretávam sa až s takým nadšením, aké je to super, že zjedol som všetko čo som nakúpil. Alebo nakúpil som len to, čo som potreboval. Ľudia už menia trošku myslenie, čo je veľmi pozitívne."
Každý Slovák vyhodí v priemere 105 kilogramov jedla ročne
Jedlom sa plytvá všade. A kým reštaurácie vytvoria len jedno percento potravinového odpadu, maloobchod tri, za 63% odpadu jedla sú zodpovedné domácnosti. Aj takú štatistiku v relácii Pravda o klíme vyslovila koordinátorka potravinovej pomoci pre charitu Zuzana Madajová (Free Food). Štatisticky to vychádza na vyše 105 kilogramov vyhodeného jedla na obyvateľa. Žiaľ, v koši často končí aj dobré jedlo.
Aj preto Zuzana Madajová najprv vysvetľovala, čo je pri potravinách dátum spotreby a minimálnej trvanlivosti. "Dátumom minimálnej trvanlivosti sa označujú potraviny trvanlivé, ktoré vydržia týždne, mesiace a niekedy aj roky po dátume minimálnej trvanlivosti. Výrobca sa len zaväzuje, že do dátumu minimálnej trvanlivosti bude mať potravina takú kvalitu, v akej ju dáva na trh. Aj po tom dátume sú potraviny stále bezpečné na konzumáciu. Okrem mäsových konzerv sa dajú ďalej predávať alebo aj darovať. Sú bezpečné, ak nemajú poškodený obal. Iné je dátum spotreby. Ním sa výrobca zaväzuje, dokedy je potravina bezpečná. Najmä čerstvé potraviny nemusia byť po uplynutí dátumu spotreby vhodné na konzumáciu. Samozrejme, jogurt, ktorý expiroval pred dvoma, troma dňami, ešte nemusí byť zlý či nebezpečný. Obchod ho síce musí zlikvidovať, ale ak ho máme doma v chladničke, vieme sa naň pozrieť aj ochutnať a rozlíšiť, či je ešte dobrý alebo nie. Niekedy sa až príliš riadime dátumom spotreby, namiesto, aby sme si výrobok skontrolovali. V odpade sa nachádza veľa neotvorených potravín."
Aj Zuzana Madajová súhlasila, že vyrábame príliš veľa potravín. Nadprodukcia si totiž vyžaduje aj nadspotrebu. Ale ak máme veľa potravín a nimi plytváme, prečo sú na svete miesta, kde je chudoba a hlad? "Je to veľká téma, lebo to ide ruka v ruke s plytvaním.
Zachráni planétu, ak nebudeme jesť mäso?
Do stravy patrí aj mäso, ale striedmejšie, pripomeňme slová, ktoré v úvode vyslovila nutričná špecialistka Diana Kemp. Ale chov hospodárskych zvierat je jedným z najväčších zdrojov emisií metánu, skleníkového plynu. Výroba mäsa a mliečnych výrobkov si vyžaduje obrovské množstvo vody a pôdy. Pestovanie rastlín na ľudskú spotrebu je oveľa efektívnejšie z hľadiska využívania týchto zdrojov. Prechod na rastlinnú stravu by výrazne znížil tieto emisie a pomohol spomaliť klimatické zmeny.
Dá sa žiť bez mäsa? Je náš organizmus na to pripravený? A ako sa dá k takej strave dopracovať? "Ja som na ňu prešla zo dňa na deň. Bolo to aj preto, že som mala tráviace problémy a lekári mi odporúčali vlákninu. Najprv mi ju chceli dávať v prášku, aby som jej mala dostatok. Ako študentka som si to nemohla dovoliť, ale vláknina sa prirodzene nachádza v zelenine, a tak som prešla na takúto stravu. Motiváciou boli aj dokumenty, ako sa správame k zvieratám v živočíšnej výrobe," začala svoje rozprávanie o vegánstve influencerka Lucia Adamjáková, ktorá bola tiež v štúdiu relácie Pravda o klíme.
Aký je vlastne rozdiel medzi vegetariánom a vegánom? "Vegetariáni vyraďujú z jedálnička mäso, vegáni sa vo svojej strave celkovo vyhýbajú všetkých živočíšnym výrobkom, napríklad aj vajíčkam či mlieku a úplne vo svojom životnom štýle vyraďujú živočíšne produkty," hovorila, narážajúc napríklad aj na kožené oblečenia či topánky.
Motivácia stať sa vegánom môže byť rôzna. "Niekto to berie ako diétu, lebo chce schudnúť. Niekto ani nechce zdravšie jesť, ale len ušetriť zvieratá. A niekto za tým vidí aj výhody vo vzťahu k planéte. Najprv musíme vypestovať sóju, aby sme ňou nakŕmili zvieratá a z nich mali mäso. Je to niekoľkonásobne náročnejšie na využívanie pôdy aj vody," uzavrela Lucia Adamjáková.
Klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu aj pre globálnu potravinovú bezpečnosť a zdravie ľudí. Je preto dôležité prijať opatrenia na zmiernenie jej dôsledkov a prispôsobiť sa novým podmienkam. Aj malé zmeny v stravovacích návykoch môžu mať veľký vplyv na životné prostredie. A k tomu môže prispieť, väčšou či menšou mierou, každý z nás.
Všetky tieto informácie zazneli v cykle Pravda o klíme. V spolupráci s TV Pravda ho prináša O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Partnerom projektu je spoločnosť Veolia Energia Slovensko.
Všetky epizódy relácie Pravda o klíme nájdete na adrese www.pravda.sk/pravdaoklime
https://www.pravda.sk/trendove-temy/pravda-o-klime/
