Existuje viacej druhov šťastia, ale medzi tie najznámejšie patrí hedonistické a eudaimonické šťastie. Len eudaimonické šťastie má trvalú hodnotu a stálosť. Paradoxne v dnešnej dobe sa takmer všetci obklopujeme hedonistickým šťastím.
Mnohí z nás každé ráno vstávajú s túžbou prežiť radostný, šťastný a krásny deň. Niektorí si k dobrej nálade pomáhajú hlasnou hudbou, ktorá im znie buď v aute, alebo v mobile cez slúchadlá priamo do uší. Niektorým zas k radosti pomáha prvá ranná cigareta, pozeranie ranných programov v televízii či pomyslenie na príjemné stretnutie v závere dňa. Tiež to môže byť plánovanie exotických dovoleniek, adrenalínových či kulinárskych zážitkov alebo nakupovanie. Možností je naozaj veľa. V dnešnej dobe si môžeme vyberať z viacerých alternatív, ktoré sa nám na každom kroku núkajú. Väčšina z nás je naladená tak, že v podstate čakáme od iných, že vytvoria v nás nejakú formu radosti, odreagovania, zážitku. V dnešnej dobe čoraz viac ľudí si môže dovoliť akékoľvek zážitky, ktoré ich môžu priviesť k pocitu šťastia. No veľa ľudí zistilo už, že prah ich citlivosti sa stále znižuje, až nadobúdajú pocit, že ich už nič neteší. Niektorí ľudia sa aj zamýšľajú nad tým, prečo je to tak a prečo sa časom takáto radosť stráca, iným je to jedno a zo dňa na deň plánujú stále viac a viac rôznych vecí, ktoré ich majú priviesť k šťastiu. Tak, kde teda hľadať skutočnú radosť a šťastie? Albert Einstein povedal: „Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.“ Keď naše myšlienky odvíjame napríklad od tohto veľmi známeho výroku, tak môžeme ľahko poodhaliť jedno z tajomstiev šťastia, ktoré spočíva v tom, že my sami sme jeho tvorcami. Pri takomto vnímaní sveta sa z pasívnych konzumentov šťastia, ktoré ponúka okolie často vo forme lacnej komerčnej zábavy, zrazu stávame premýšľajúcimi bytosťami, ktoré ráno vstávajú s túžbou urobiť ľuďom radosť. Ako vidíme, máme na výber z dvoch druhov šťastia.
Pôvab hedonického šťastia
Hedonické, teda pôžitkárske šťastie, zahŕňa väčšinou v sebe pomyslenie na sex, alkohol, diskotéky, návštevy koncertov, dobré jedlo, peniaze, dokonca aj slávu a popularitu. Tieto zážitky poskytujú krátke opojenie, po ktorých nasleduje vytriezvenie, prebudenie v realite, ktorá v nás vyvoláva novú túžbu zažiť niečo nové a podľa možností ešte viac adreanalínové. Hedonické šťastie často spájame s potešením a predstavujeme si ho ako sériu vzrušujúcich, zábavných alebo zmyselných momentov. Aj keď pôžitkárske šťastie ponúka nádherné výbuchy radosti, povedzme si úprimne, tieto chvíle sú krátkodobé. Akonáhle pominie počiatočné vzrušenie, musíme opäť hľadať ďalšie potešenie. A tak nastupujeme do pomyselného kolotoča naháňania sa za prchavými pôžitkami. Navyše je nám často ponúkaná myšlienka, že šťastie sa dá kúpiť a že prázdnotu vyplní nové auto, značkové oblečenie alebo luxusná dovolenka. Ľudia v konzumnej spoločnosti však často uvádzajú, že sa cítia nenaplnení, ba dokonca depresívni. Táto skutočnosť poukazuje na pascu hedonistického šťastia. Totiž, táto forma šťastia môže byť lákavá, ale často vedie k pocitom prázdnoty, keď potešenie vyprchá. Ako teda môžeme vniesť do nášho života trvalejšie šťastie?
Hĺbka a trvácnosť eudaimonského šťastia
Eudaimonizmus je etické učenie, podľa ktorého hlavným kritériom je morálka a základom morálneho správania človeka je túžba po šťastí, a to osobnom alebo spoločenskom. Eudaimonské šťastie presúva zameranie z osobného potešenia na niečo väčšie – spojenie, službu a zmysel konania nielen pre seba, ale aj pre iných. Tento druh šťastia nás vyživuje a prispieva k trvalému pocitu spokojnosti. Eudaimonizmus zastával Demokritos, Sokrates, Aristoteles a predstavitelia francúzskeho materializmu 18. storočia. Antickí myslitelia veľmi dobre vedeli, čo robí človeka spokojného a čo dáva životu zmysel. Sokrates veril, že zmyslom existencie človeka je múdrosť a cnosť. Tvrdil, že ten, kto nie je múdry a rozumný, nemôže byť šťastný. Vyznával názor, že každá snaha duše, vedená rozumom, skončí šťastím. Jeho žiak Platón zasa dával váhu morálnemu životu. Podľa jeho mienky súvisí spokojnosť v živote so spravodlivým fungovaním vo svete. Morálku pritom chápal ako najvyššie úsilie o morálne uvažovanie a správanie. Koncept eudaimonie si prešiel mnohými premenami, podstata však zostáva rovnaká – žiť život tak, aby sme naplnili svoj potenciál, rozvíjali schopnosti a nestagnovali len na jednom mieste. Nemať pod kontrolou životné situácie nás dostáva do pozície obete, čo nás oberá o motiváciu a snahu negatívne okolnosti vyriešiť či zmeniť. Práve preto už antickí filozofovia hovorili o cnostnom, múdrom a spravodlivom živote. Dnešní psychológovia by termín eudaimonia nahradili sebaaktualizáciou, čo znamená naplnenie svojich schopností a snaha byť najlepšou verziou seba samého. V prvom rade musíme poznať samých seba a rozoznať naše reálne ja od masky, ktorú nosíme, aby sme zapadli do kolektívu, v ktorom žijeme alebo vyhoveli prianiam rodičov. Sebapoznávanie nás privedie k identifikácií našich snov a túžob. Keď už vieme, čo chceme a čoho sme schopní, dokážeme sa v tejto oblasti ďalej vzdelávať a vyvíjať, aby sme naplnili svoj potenciál. Naše schopnosti a naučené zručnosti by sme potom mali vedieť použiť v prospech seba a tiež iných.
Ako formovať eudaimonské šťastie?
Existujú určité formy správania a návyky, ktoré si osvojujú šťastní ľudia, aby si šťastie vytvárali sústavne. Pozrime sa na to, akým spôsobom šťastní ľudia fungujú v bežnom živote.
1. Dokážu spomaliť
Niekedy sme tak silno zakorenení v neustále sa opakujúcich činnostiach, v návale povinností a starostí, že sa nedokážeme zastaviť a vychutnávať si maličkosti v živote. Šťastní ľudia vedia, aké dôležité je vychutnať si chuť dobrého jedla, užívať si úžasný rozhovor so zaujímavým človekom alebo sa tešia z toho, že sú v prírode a môžu sa naplno nadýchnuť čerstvého vzduchu.
2. Cvičia
Keď uvediete svoje telo do pohybu, už o desať minút sa uvoľní GABA, neurotransmiter, vďaka ktorému sa váš mozog upokojí a udrží vás pod kontrolou vašich impulzov. Šťastní ľudia si plánujú pravidelné cvičenie, pretože vedia, že sa im nezlepší len fyzická kondícia, ale budú aj šťastnejší.
3. Míňajú peniaze na iných ľudí
Míňanie peňazí na iných ľudí vás robí oveľa šťastnejšími, ako ich míňanie na seba. Týka sa to hlavne malých vecí, ktoré demonštrujú snahu urobiť tomu druhému radosť. Pekným príkladom je napríklad to, že kúpite svojmu priateľovi knihu, o ktorej viete, že sa mu bude páčiť.
4. Obklopujú sa správnymi ľuďmi
Obklopenie sa šťastnými ľuďmi buduje sebadôveru, stimuluje kreativitu a prináša príjemné situácie.
5. Zostávajú pozitívne naladení
Zlé veci sa dejú každému, vrátane šťastných ľudí. Namiesto toho, aby sa šťastní ľudia sťažovali na to, že niečo nevyšlo tak, ako si to predstavovali, radšej premýšľajú o tom, za čo sú vďační. Potom nájdu najlepšie dostupné riešenie problému, vyriešia ho a idú ďalej.
6. Majú dostatok spánku
Dnes už každý dobre vie, že kvalitný spánok je potrebný pre zlepšenie nálady, sústredenosť a tiež sebakontrolu. Keď spíte, váš mozog sa doslova nabíja a odstraňuje toxické bielkoviny, ktoré sa hromadia počas dňa ako vedľajšie produkty normálnej aktivity neurónov. To zaisťuje, že sa zobudíte bdelí a s čistou hlavou. Vaša energia, pozornosť a pamäť sú znížené, keď nemáte dostatok kvalitného spánku. Spánková deprivácia tiež sama o sebe zvyšuje hladinu stresového hormónu, a to aj bez prítomnosti stresora. Šťastní ľudia považujú spánok za prioritu, pretože sa vďaka nemu cítia skvelo.
7. Vedú hlboké rozhovory
Šťastní ľudia sa vyhýbajú klebetám, rečiam a súdeniu druhých. Namiesto toho sa zameriavajú na zmysluplné interakcie. Zapájajú sa do kontaktu s inými ľuďmi na hlbšej úrovni, pretože vedia, že je to správne. Budujú si emocionálne spojenia s inými.
8. Pomáhajú druhým
Ľudia, ktorí sa cítia viac prepojení s ostatnými a pomáhajú im, majú nižšiu mieru úzkosti a depresie a majú tiež vyššiu sebaúctu. Majú tendenciu byť empatickejší, dôverčivejší a súcitnejší, čím vytvárajú pozitívnu spätnú väzbu sociálnej, emocionálnej a fyzickej pohody.
9. Majú rastové myslenie
Ľudia môžu mať fixné alebo rastové myslenie. S fixným nastavením mysle veríte, že ste tým, kým ste a nemôžete sa zmeniť. To vytvára problémy, keď ste vystavení výzve, pretože čokoľvek, čo sa zdá byť viac, ako dokážete zvládnuť, vo vás vyvolá pocit beznádeje a ohromenia. Ľudia s rastovým myslením veria, že sa môžu zlepšiť úsilím. To ich robí šťastnejšími, pretože lepšie zvládajú ťažkosti. Prijímajú výzvy a vnímajú ich ako príležitosť naučiť sa niečo nové.
10. Sú spirirituálni
Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Spiritualita nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja a radosti. A čo je tiež veľmi dôležité, práve rozvoj duchovného života nám pomáha zvládať život orientovaný na konzumizmus a hedonizmus. Tým, že človek obracia svoju pozornosť na svoj vnútorný život, nemá až takú silnú závislosť na konzume.
Niekedy pomôže snaha o rovnováhu
V dnešnom svete je veľmi ťažké sa vzdať všetkých hedonistických radostí. Málokto z nás by dokázal žiť len na princípoch eudaimonského šťastia. Keď vychádzame z výskum Ryffa a Singera (2008), ktorí zdôrazňujú, že integrácia hedonických aj eudaimonických prvkov do nášho života vedie k lepšiemu psychickému zdraviu a spokojnosti so životom, je možné formovať si určitú rovnováhu medzi týmito dvomi formami šťastia. Uvedení vedci naznačujú, že vyváženie týchto dvoch foriem šťastia zvyšuje našu celkovú pohodu a vytvára bohatší zážitok zo života, takže netreba váhať a môžeme sa pokúsiť formovať spomínanú rovnováhu. Z výskumu totiž vyplýva, že hedonické aj eudaimonské aktivity majú svoje opodstatnenie, lebo obohacujú náš život rôznymi spôsobmi.
Zdroje:
Jonas Salzgeber: Malá kniha stoicizmu
Emma Seppälä: Sovereign: Reclaim your freedom, energy and strength in times of distraction, uncertainty and chaos
