Články: Pre študentov
O projekte

 

Cieľom spirituality je nachádzať vyššiu kvalitu života

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Unsplash
Podľa názoru viacerých filozofov je potrebné vnímať spiritualitu ako cestu k múdrosti a eticky zakotvenému životu,nástroj zmeny osobnosti, spôsob obnovy pokoja v duši. / Foto: Unsplash

Pojmom spiritualita sa v posledných rokoch zaoberajá nielen mnoho laikov, ale aj veľké množstvo psychológov a psychiatrov. Je veľmi ťažké podať striktnú definíciu spirituality. Jedno je však isté, záujem o ňu v 21. storočí je obrovský a stáva sa prirodzenou súčasťou sebauvedomovania a osobného rozvoja človeka.

 

Český psychológ Vladimír Smékal vo svojej knihe Psychologie duchovního života píše, že spiritualita je pestovanie citlivosti k duchovným hodnotám. Často sa chápe ako synonymum duchovného života vôbec. Väčšinou ide o prežívanie a vyjadrovanie vzťahu k Bohu vo vnútri určitého štruktúrovaného náboženstva alebo náboženského hnutia. Môže to byť  osobná náboženská skúsenosť a jej uskutočňovanie v živote. Tiež hovorí, že „spiritualita je citlivosť našej mysle voči duchovným hodnotám, ale tiež prax v ich hľadaní a uskutočňovaní. Vo všeobecnosti tiež môžeme povedať, že je to orientácia na zmysel života a poriadok vo vesmíre.“ V. Frankl napísal, že podstatou spirituality alebo duchovného života, je svedomie. Ak ho máme dostatočne citlivé, pociťujeme nepokoj v duši, keď nedodržíme určité pravidlá. Stúpenci individuálnej psychológie spiritualitu vnímajú ako spojenie s vesmírom, hľadanie zmyslu a hodnoty vlastnej existencie a úsilie zakotviť sa v niečom, čo nás presahuje. D. Fontana zase hovorí: „Spiritualitu by sme nemali vnímať len vtedy, keď sa modlíme alebo meditujeme. Spiritualita je spôsob života a pohľad na svet. Je to spôsob, ako komunikujeme a aké máme vzťahy  so svojou rodinou, s priateľmi, ako pristupujeme ku svojej práci. Je to cesta svetla.“ W. Bloom vo svojej knihe Sila modernej spirituality píše: „Existuje veľa zdrojov dočasnej úľavy: dobré jedlo, priatelia, nakupovanie, dovolenka, šport, umenie...Žiaľ ich účinok netrvá dlho a určite si zaslúžime viac ako len dočasnú oázu relaxácie a uspokojenia. Spiritualita ponúka niečo hlbšie a trvalejšie.“ Podľa jeho názoru spiritualita ponúka ľuďom:

  • spojenie s energiou všedného života,
  • hodnoty a podnety na to, aby sme boli dobrí, konali dobro a slúžili druhým,
  • rozvíjali si svoj súcit a vedomie,
  • mali sme dostatok inšpirujúcej sily na prežívanie dobrých i zlých chvíľ,
  • pocit zmysluplnosti, osobnej integrity a užitočnosti,
  • nezávislosť od materiálnych úspechov a mienky druhých,
  • pretrvávajúci pocit pohody, ktorý podporuje telesné i duševné zdravie.

 

Podľa Vladimíra Smékala sa takmer u všetkých ľudí záchvevy duchovného života objavujú v čase sviatkov, na pohreboch, na koncertoch, pri stretnutí s udalosťami, ktoré povznášajú myseľ alebo v situáciách, ktoré zrážajú človeka na kolená. I pokorné prijatie osudu je určitým aktom spirituality." K prostriedkom pestovania spirituality zaraďuje okrem tradičnej modlitby a pokánia aj posvätné tance, spev, pobyt v prírode, poznanie svojich osobnostných rysov, reflexiu a sebareflexiu. Podľa neho je potrebné  vnímať spiritualitu ako cestu k múdrosti a eticky zakotvenému životu, ako nástroj zmeny osobnosti, ako spôsobom obnovy pokoja v duši a ako cestou spásy. Spiritualita má zodpovedať situácii dnešného človeka a byť primeraná našim osobnostným charakteristikám.

 

Spiritualita ako súčasť bežného života

Spiritualitu nie je dobré oddeľovať od bežného života, ale je potrebné ju vnášať do bežných činností všedného dňa. Je to hľadanie a spoznávanie  kvality v živote. Spiritualita by mala zasahovať do formovania našich vlastností. Formy spirituality môžu byť rôzne a neexistujú viac a menej hodnotné. Meditácie  a modlitby nie je vhodné vnímať ako niečo duchovnejšie, ako keď sa dokážeme porozprávať so starou babičkou, ktorú si už dlhé mesiace nikto nevšíma. Mnohí ľudia majú tendenciu vnímať spiritualitu ako niečo výnimočné a spojené so zážitkovosťou. V dnešnej dobe ľudia veľmi túžia po nových zážitkoch. Prejavuje sa to predovšetkých vo zvýšenej túžbe cestovať, v skúšaní adreanalínových športov a podobne. Konzumný spôsob života nabáda človeka k presvedčeniu, že aj spiritualita je spojená so silnými zážitkami. A tak niektorí ľudia aj niekoľko rokov navštevujú rôzne spirituálne zážitkové semináre a semináre zamerané na duchovný rozvoj osobnosti. Mnohí nakoniec aj tak končia v rukách psychológov, lebo tvrdia, že aj napriek tomuto zvýšenému úsiliu nemôžu akosi nájsť sami seba. Títo ľudia si zamieňajú množstvo zážitkov, ktoré si vypočujú od niekoho iného,  za skutočný cieľ vlastného sebazdokonaľovania. Dôležitá je zdravá rovnováha. Hodnoty spoznávame len vtedy, keď sa dokážeme aj zastaviť a pouvažovať o sebe a svete. Nekonečné naháňanie za zážitkami nám v tom určite nepomôže. Aby sa človek nedostal do extrémov, musí sa zaoberať svojou vlastnou sebareflexiou a na to je potrebné ticho a zastavenie. V dnešnom svete je to pre niektorých ľudí náročné, lebo sa nedokážu už zastaviť. Mnohí sa ani nechcú zastaviť. Svoje problémy a nevyriešené veci zakrývajú pod pomyselnú perinu zábavy, nových podnetov, zážitkov, stretnutí, kontaktov. Takto sa snažia zabudnúť na zlé veci. Tým, že sú zvyknutí  na obrovské množstvo podnetov a zážitkov, zastavenie a premýšľanie nad sebou je pre nich nudné, nekonečne statické a často aj bolí. Ale bez sebareflexie, premýšľania a vzdelávania sa nedá spirituálne napredovať.

 

Prečo kultivovať svoj duchovný život?

Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Duchovný život nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja a radosti. A čo je tiež veľmi dôležité, práve rozvoj duchovného života nám pomáha zvládať život orientovaný na konzumizmus. Tým, že človek obracia svoju pozornosť na svoj vnútorný život, nemá až takú silnú závislosť na konzume.

 

Človek sa stáva spirituálnym postupne

Mnoho ľudí žije v domnení, že sa spirituálnymi môžu stať vďaka nejakému pozitívnemu a silnému zážitku. Mnohí túžia po zázrakoch alebo po nejakej rýchlej ceste, ktorá ich privedie k novému vnímaniu sveta. V súvislosti s touto túžbou rastie záujem o rôzne  kurzy, semináre, špeciálne meditácie alebo pobyty pri mori, ktoré sľubujú rýchly duchovný rast. V súčasnosti je možností obrovské množstvo, a tak človek sa môže cítiť zmätení a bohužiaľ sa stáva, že podľahne aj nesprávnym myšlienkovým prúdom a dostane sa pod vplyv niečoho, z čoho sa nemôže bez problémov vymotať. Spirituálnymi sa stávami pomaličky a pozvoľne. Jednoduché, často nudné a niekedy až nepríjemné dni majú pre rozvoj našej spiritulaity rovnaký význam ako dni naplnené šťastím a radosťou. Viacerí učitelia duchovného života hovoria, že najdôležitejšie je žiť v pravde voči sebe. Netreba klamať sebe ani iných, nič si nevymýšľať. Len vtedy, keď sme čestní, môžeme vidieť druhých, svet či vesmír v pravde. Dôležitý je čestný, pravidvý a autentický život. Faloš a klamstvo cestu k duchovnu spomaľuje. Mnoho ľudí si myslí, že dosiahnuť určitú úroveň spirituality im pomôže to, keď sa odpútajú od reality, v ktorej žijú, sústredia sa hlavne na seba  a budú sa snažiť zachovať vnútorný pokoj.Viaceré filozofické smery však upozorňujú na to, že ak máme prežiť zmysluplný a naplnený život na tejto zemi, tak  do bežného života musíme vnášať kvalitu vďaka múdrosti, ktorú sme získali prostredníctvom spirituality.

 

V čom ľudia v dnešnej dobe hľadajú spiritualitu?

Niektorí ľudia v tom majú úplne jasno, pretože žijú v súlade s nejakým náboženstvom. Mnoho ľudí však o sebe tvrdí, že sú neveriaci. Psychológovia sa však zhodujú v tom, že aj ľudia, ktorí sú neveriaci, predsa len v niečo veria. Niektorí veria v silu psychológie, iní sa obklopujú východnými filozofiami, ďalší podľahnú rôznym ezoterickým vplyvom či sektám. Psychológovia upozorňujú na to, že spiritualita nemôže existovať bez určitých etických a morálnych noriem, zásad a pravidiel. Človek môže meditovať alebo modliť sa aj niekoľko hodín denne, ale ak nedodržuje základné etické alebo náboženské normy, meditácia či modlitba mu nepomôže stať sa lepším človekom. Je potrebné to vnímať v jednote. Aj v oblasti duchovna je potrebné sa vzdelávať a nielen čakať, že niečo múdre a podnetné sa len tak niekde objaví. Jednotlivé filozofické smery či náboženstvá sa formovali stovky rokov a je dobré poznať ich históriu a inšpirovať sa nimi. Ak niekto hľadá len svoju pravdu a neopiera sa už o pravdu dávno nájdenú, môže ho to priviesť k tomu, že mu bude chýbať pokora a dostane sa do stavu duchovnej pýchy. Ako teda spoznať, čo je správne a čo nám nemôže ublížiť?  Dôležité je všímať si hlavne, čo nám viera v to, v čo veríme, naozaj dáva. Všímajme si, či sa stávame lepším, citlivejším, súcitnejším, vďačnejším, šťastnejším a múdrejším človekom. Dôležité je všímať si, ako sa správame k sebe a  k ostatným ľuďom a či dokážeme trpezlivo znášať aj utrpenie.

 

Spôsoby a štýly duchovného života

Vladimír Smékal vo svojej knihe uvádza nasledujúce spôsoby, ktoré pomáhajú kultivovať ducha:

  • modlitba,
  • účasť na bohoslužbách,
  • čítanie duchovnej literatúry,
  • spytovanie svedomia – duchovná sebareflexia,
  • tichosamota,
  • orientácia na nepominuteľné hodnoty,
  • meditácia,
  • kontemplácia,
  • pobyt v prírode.

 

Dôležité je nájsť si nejakú jednoduchú každodennú aktivitu, ktorej sa môžete venovať aj vtedy, keď máte napríklad málo času alebo sa necítite najlepšie. Možno stačí, keď si zapálite sviečku a na niekoľko sekúnd sa upokojíte a sústredíte, pomodlíte sa, pozriete si mesiac, hviezdy alebo si vypočujete upokojujúcu hudbu. V opakujúcom sa rytme jednoduchýchc vhodných a primeraných rituálov sa skrýva veľká sila.

 

Vladimír Smékal uvádza aj viaceré štýly duchovného života. Sú to napríklad tieto:

  • Naturalisti prejavujú vzťah k Bohu v prírode.
  • Ľudia zameraní na vnímanie zmyslami sa orientujú na vzťah k Bohu cez vône, obrazy, hudbu a podobne.
  • Tradicionalisti prezentujú svoj vzťah k Bohu porstredníctvom rituálov a symbolov.
  • Asketici vnímajú Boha v samote a v jednoduchosti.
  • Aktivisti prezentujú vzťah k Bohu prostredníctvom konfrontácií a debát.
  • Opatrovatelia sa s láskou starajú o ľudí, a tak prejavujú svoju lásku k Bohu.
  • Modliaci a meditujúci svoj vzťah k Bohu vidia ako cestu adorácií a mystického spojenia s Bohom.
  • Intelektuáli Boha hľadajú prostredníctvom rozumu.
     

Možností, ako začať duchovne pracovať a spirituálne rásť, je v dnešnej dobe naozaj veľmi veľa. Nezabúdajte však na jeden z najdôležitejších krokov, a to na zodpovednosť za seba. Nespoliehajte sa len na duchovných učiteľov a na to, že oni všetko urobia za vás. Čerpajte z nich múdrosť a inšpiráciu, ale popri tom nezabúdajte na vlastnú aktivitu. Len tak sa vám podarí:

  • spájať sa so zázrakom a energiou existencie,
  • rozvíjať svoje srdce a vedomie pomocou sebareflexie a sebaovládania,
  • žiť v súlade so svojimi najvyššími hodnotami,
  • plniť svoje poslanie a byť darom pre iných ľudí.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Nastavenie mysle
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.