10 zručností, ktoré deťom pomáhajú budovať pekné vzťahy

Naše JA nachádza svoje šťastie vtedy, keď vytvára putá a stáva sa členom MY, teda nejakej komunity. Z tohto dôvodu je potrebné vysvetľovať deťom, že ich šťastie v živote sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery si budú vedieť utvoriť pekné vzťahy.
Naše JA nachádza svoje šťastie vtedy, keď vytvára putá a stáva sa členom MY, teda nejakej komunity. Z tohto dôvodu je potrebné vysvetľovať deťom, že ich šťastie v živote sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery si budú vedieť utvoriť pekné vzťahy. / Foto: Bigstock

Každý rodič túži po tom, aby jeho deti boli ohľaduplné a láskavé a aby postupne dokázali nadväzovať zmysluplné vzťahy. Ako im v tom pomôcť?

 

Podobne ako iné zručnosti, ktoré sa dajú trénovať, rovnako sa dá formovať a precvičovať aj budovanie kvalitných vzťahov. Takže aj deti, ktoré nemajú najlepšie dispozície pre vytváranie pevných vzťahov a neprekypujú súcitom či empatiou, sa môžu naučiť, čo znamená mať účasť na nejakom vzťahu a môžu sa naučiť plniť všetky povinnosti, ktoré so vzťahom súvisia.

 

Učte deti, že ľudia sú šťastnejší, keď si dokážu vytvárať vzťahy s inými ľuďmi

Ak chcete dieťaťu pomôcť vnímať citový svet iných ľudí a spájať sa s nimi, musíte ho postupne učiť nazerať na veci očami druhých ľudí, vnímať ich duše a mysle. Ako však povzbudzovať svoje deti v tom, aby nadväzovali spojenia so svojou rodinou, priateľmi, so svetom a zároveň kultivovali a udržiavali vedomie vlastného JA? Dnes už o mozgu vieme, že okrem iného je to aj sociálny orgán utvorený tak, aby sa nachádzal vo vzťahu. Je zapojený takým spôsobom, aby prijímal signály zo sociálneho prostredia, ktoré potom zasa ovplyvňujú vnútorný svet jeho nositeľa. Inými slovami povedané, to, čo sa deje medzi mozgami, má veľmi veľa spoločného s tým, čo sa deje vo vnútri každého jednotlivého mozgu. Človek a komunita sú prepojené, pretože každý mozog je neustále pretváraný svojimi interakciami s inými mozgami. Napríklad, keď sa nachádzame v skupine ľudí, ktorá sa smeje, tak sa usmievame aj my. Ak sme nervózni a vystresovaní, naše deti sa cítia podobne. Vedci tomuto javu hovoria „emocionálna nákaza“. Vnútorné stavy iných ľudí ovplyvňujú aj nás. Štúdie o šťastí mozgu dokonca odhaľujú, že kľúčovým faktorom duševnej pohody je investovať svoju pozornosť v prospech druhých, namiesto toho, aby sme sa sústreďovali iba na na záujmy svojho JA. Naše JA nachádza svoje šťastie vtedy, keď vytvára putá a stáva sa členom MY, teda nejakej komunity. Z tohto dôvodu je potrebné vysvetľovať deťom, že ich šťastie v živote sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery si budú vedieť utvoriť putá so svojou rodinou, s kamarátmi, spolužiakmi a ďalšími ľuďmi. Druhy vzťahov, ktoré prežívajú deti v detstve, kladú základy toho, aký vzťah budú mať k ľuďom aj v priebehu ďalšieho života. Preto je také dôležité, ako sa k nim správajú rodičia, starí rodičia, učitelia, vychovávatelia, opatrovateľky a podobne. Vďaka týmto ľuďom sa učia komunikovať, načúvať, učia sa interpretovať výrazy tváre, učia sa deliť či obetovať. Učia sa tiež, či môžu dôverovať druhým. Môžu sa cítiť nevypočuté, úzkostné, zmätené alebo sa cítia chápané, uznané, a spokojné. Ak dieťa zažíva vzťahy plné láskavosti, vrelosti, harmónie a bezpečia, potom sa práve toto poznanie stane modelom pre jeho budúce vzťahy s priateľmi, kolegami alebo inými ľuďmi v rámci rôznych komunít. Ak neviete, ako začať, môžete začať s formovaním nasledujúcich zručností.

 

1. Prejavovanie empatie

Empatia je jednou zo základných zručností pri budovaní vzťahov, ktoré môžete naučiť svoje deti. Dokonca aj malé deti sa môžu naučiť, ako sa vžiť do kože toho druhého. Jesper Juul a Peter Hoegh, autori knihy Trénink empatie u dětí, upozorňujú na to, že empatia sa dá formovať už v detskom veku. Na základe svojej práce zistili, že na to, aby deti dokázali pochopiť, čo prežívajú iní ľudia, je potrebné, aby sa naučili vnímať svoje procesy v tele. Keď sa dieťa naučí vnímať svoje prežívanie na tele, keď sa naučí pozorovať svoj dych, emócie, zmysly či srdce, otvára sa mu cesta k tomu, aby dokázalo lepšie pochopiť aj svet tých druhých. Dieťa so silnou schopnosťou vcítenia sa má sklon byť menej agresívne a viac sa venuje sociálnym aktivitám, ako je pomáhanie, počúvanie. V dôsledku toho je aj obľúbenejšie či úspešnejšie. Inými slovami, čím je jedinec empatickejší, tým je prosociálnejší. V súčasnosti, keď sa deti čoraz častejšie stretávajú s agresivitou, šikanovaním a necitlivosťou, je čoraz dôležitejšie rozvíjať u nich empatiu, vďaka ktorej môžu prežiť šťastnejší život. Existuje množstvo spôsobov, činností stratégií, pomocou ktorých môžete u dieťaťa formovať jeho empatiu. Niekedy však stačí bežný príklad, keď vidí empatické správanie dospelých.

 

 2. Schopnosť spolupracovať

Aj keď chcete, aby si vaše dieťa rozvíjalo dobré vzťahy s ľuďmi, musíte ho učiť aj spolupracovať. Čím skôr sa to naučí, tým lepšie. Veď spolupráca nie je potrebná nielen v práci, ale už aj v škole. Veď v súčasnosti žiaci denne pracujú v skupinách alebo vo dvojiciach. Pri spolupráci sa učia dávať, ale aj prijímať, dôverovať, nadväzovať kontakty s inými. Od najútlejšieho veku treba dieťaťu vysvetľovať, že v spoločenstvách (na ihrisku, v materskej škôlke alebo v škole) existujú určité pravidlá a ak sa tieto pravidlá rešpektujú, je možné vybudovať si pekné vzťahy s ostatnými. Jedno z takýchto pravidiel spočíva aj v umení spolupracovať. Ak chceme dieťa naučiť pracovať v skupine, nemôžeme ho porovnávať s inými deťmi. To by mohlo vyvolať agresívne správanie. Namiesto toho je vhodné zdôrazniť význam každého dieťaťa v kolektíve a potom, čo je spoločná úloha správne dokončená, treba pochváliť všetky deti.

 

3. Vedieť sa ospravedlniť

Nielen deti, ale ani mnohí dospelí sa nedokážu ospravedlniť. Keď to človek nedokáže, spôsobuje si v živote množstvo problémov. Nikdy nie je príliš skoro naučiť svoje dieťa, ako povedať, že mu je niečo ľúto a že ho to mrzí. A keď to už dokáže povedať, dospelí by mu mali v tej chvíli povedať:  „Odpúšťam ti, je to v poriadku.“ Takto sa deti učia, že občas sa stanú veci, ktoré nie sú v poriadku, že existujú určité pravidlá, ktoré ľudia občas porušujú. Ale keď si to uvedomia a ospravedlnia sa, existuje nádej na odpustenie. Na základe tohto prístupu sa tiež učia, že nie je správne porušovať pravidlá a ubližovať iným. A učia sa tiež, ako prevziať zodpovednosť za svoje chyby a povzbudzuje ich to aj k tomu, aby sa správali tak, aby už  chyby, ktoré si uvedomili, sa viac neopakovali.

 

4. Rešpektovanie osobného priestoru

Dieťa si môže dobré vzťahy budovať aj vďaka tomu, že dokáže rešpektovať osobný priestor iného človeka. Aj ten najlepší kamarát má predsa právo na svoje súkromie. Tento koncept môžete opísať mladším deťom tak, že im poviete, že každý má svoju vlastnú „bublinu“. A v tej bubline má každý priestor na vzdialenosť svojej vystretej ruky. Odborne sa tomu hovorí, že každý má právo na to, aby mu iní nezasahovali do jeho intímnej zóny. Kedykoľvek dieťa zabudne a zasahuje do priestoru iného jednotlivca, jemne mu to pripomeňte. Natiahnite ruky na vzdialenosť paží a povedzte: „Pamätaj na svoju bublinu.“

 

5. Naučte deti najprv premýšľať a potom hovoriť

Hlavne menšie deti si ešte neuvedomujú, že kedy a ako môžu niečo povedať. Nevedia, že niekedy nie je vhodná chvíľa na to, aby čokoľvek povedali. Aj keď nemajú v úmysle niekoho uraziť, v určitej situácii sa to môže stať. Zvyčajne povedia všetko, čo majú na mysli. Takt je jednou z tých zručností pri budovaní vzťahov, ktoré nie sú samozrejmosťou a musia sa to tiež naučiť. Posilňujte u nich zručnosť, pomocou ktorej sa naučia najprv premýšľať a až potom hovoriť. Nacvičte si doma rôzne scenáre a naučte svoje deti vcítiť sa do pocitov iných skôr, ako niečo povedia. Hrajte napríklad rôzne rolové hry. Deti sa to takto rýchlo naučia.

 

6. Rešpektovanie rozdielov

Čím skôr sa dieťa naučí prijímať rozdiely, tým skôr sa naučí budovať aj krásne vzťahy s ľuďmi. Použite príklady, pomocou ktorých sa aj malé deti dokážu naučiť prijímať realitu, v ktorej žijú rôzni ľudia,. Dieťa musí cítiť, že je to niečo prirodzené. Tak, ako v prírode máme rôzne rastliny či zvieratá, tak na Zemi žijú aj rôzni ľudia a je potrebné ich prijímať takých, akí sú. Naučte ich byť vnímavými k ostatným a predovšetkým e k tým, ktorí  majú aj rôzne  fyzické alebo psychické problémy. Rešpektovanie rozdielov je nevyhnutné pre zdravé osobné a v dospelosti aj profesionálne vzťahy.

 

7. Naučte dieťa, čo je zodpovednosť

Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti ba malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Toto sa deje približne vo veku troch rokov. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. O pár rokov nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo. Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Dieťa sa naozaj cíti dobre, že chcete pomoc práve od neho. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa správali zodpovedne a aby si všetci plnili svoje úlohy príkladne. Takto sa celá rodina stáva dobrým vzorom pre dieťa. Buďte pri spoločnej práci pozitívne naladení a chváľte dieťa aj za maličkosti. Pochváľte aj jeho výkon a postupne ho učte nové zručnosti. Nebuďte puntičkári. Je úplne jasné, že dieťa neustelie posteľ tak dobre ako vy, dôležitá je však snaha. Aby sa dieťa naučilo zodpovednosti, nemusí dostávať žiadne odmeny. Deti totiž reagujú rovnako na pochvalu ako na odmenu. Deti odmeňte len za úlohy, ktoré sú nad rámec vášho očakávania. Niektorým deťom veľmi pomáha, keď majú na viditeľnom mieste napísaný zoznam svojich povinností.

 

8. Rozvíjajte komunikačné zručnosti dieťaťa

Dobré komunikačné zručnosti taktiež pomáhajú dieťaťu formovať dobré vzťahy s rovesníkmi a tiež dospelými. Povzbudzujte svoje deti, aby sa jasne vyjadrovali a počúvali ostatných. Niekedy problém nespočíva v komunikácie, ale v počúvaní.

 

Dieťa by malo vedieť:

  • Jasne vyjadriť svoje potreby a priania, a preto sa s ním rozprávajte o tom, ako sa cíti a čo chce.
  • Malo by vedieť povedať informácie o sebe, a tak sa rozprávajte o veciach, ktoré sú pre vás i vaše dieťa dôležité.
  • Dieťa by malo vedieť prispôsobovať svoje reakcie náznakom a slovám druhých, a tak venujte pozornosť tomu, čo hovoria druhí ľudia.
  • Malo by sa vedieť opýtať iných na súvislosti s ich životom, a tak buďte aj vy zvedaví a snažte sa ľudí, s ktorými sa stretávate, čo najviac pýtať na rôzne veci.
  • Dieťa by malo vedieť poskytnúť pomoc a radu. Pomáhajte aj vy, pokiaľ sa dá. Vaše dieťa sa na vás pozerá. Povedzte dieťaťu, že pomáhať druhým sa má aj vtedy, keď z toho nič nemáme.
  • Malo by vedieť poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu. Často hovorte, čo sa vám páči a vyzývajte aj dieťa, aby hovorilo to isté.
  • Dieťa by malo vedieť udržiavať konverzáciu. Upozornite dieťa, aby nemenilo tému rozhovoru a počkalo, kým kamarát dopovie vetu.
  • Naučte svoje dieťa byť aj dobrým poslucháčom. Dnes ľudia väčšinou rozprávajú o sebe, ale niekedy nemá kto počúvať, a tak si ľudia skáču do reči. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že keď sa naučí počúvať iných, môže získať veľa kamarátov.
  • Naučte svoje dieťa chápať pocity druhých. Vysvetlite mu, že každý človek má emócie a tie môžu byť príjemné i nepríjemné. Učte ho ich rozoznávať a rozprávajte aj o sebe, ako sa cítite. Často sa rozprávajte o tom, ako sa asi cíti človek, ktorý je vo vašej blízkosti.
  • Dieťa by malo vedieť vyjadrovať záujem o iného človeka. Je dôležité v dnešnej dobe potlačiť egoizmus a naučiť sa úprimne zaujímať aj  o druhých ľudí. Naučte dieťa pozerať sa ľuďom do očí a pýtať sa druhých na to, čo je pre nich dôležité.
  • Naučte svoje dieťa vyjadrovať aj svoje city. Objímajte svoje dieťa, držte ho často za ruku, pohlaďte ho. Keď tieto prejavy bude dostávať, bude ich vedieť aj dávať druhým.

     

9. Schopnosť vyrovnať sa s frustráciou a hnevom

Niektoré deti, keď sú nahnevané, svoj problém riešia agresiou alebo fyzickými útokmi. Môžu uhryznúť, udrieť, dať facku, kopnúť iné dieťa. Je nevyhnutné naučiť ich praktické zručnosti pri zvládaní situácií, keď sa cítia frustrované alebo veľmi nahnevané. Mali by vedieť, čo robiť, aby ich hnev nedokázal premôcť. Približne do 7 rokov nemožno očakávať, že dieťa môže zrelým spôsobom zvládať svoj hnev. No, aby to v najbližších rokoch dokázalo a spoločnosť a jeho najbližšie okolie ho prijímalo, malo by sa to naučiť čo najskôr. Deti, ktoré to zvládnu, budú mať v živote veľkú výhodu, pretože to bude mať vplyv na ich dobré partnerské vzťahy, vzťahy s deťmi, ako aj s kolegami na pracovisku. Hnev nemožno zadržiavať. Musí ísť von. Veľa rodičov však na hnev detí reaguje neprimeraným až deštrukčným spôsobom. Majú predstavu, že hnev by mali zo správania svojich detí bezpodmienečne odstrániť. A to je chyba. Rodičia by sa mali snažiť, aby sa dieťa naučilo hnev ventilovať a vyhlo pasívno-agresívnemu správaniu. Občas však samotní rodičia reagujú horšie ako nahnevané dieťa. Najlepším spôsobom, ako je možné predchádzať hnevu dieťaťa, je snažiť sa udržiavať jeho emocionálnu nádrž bezpodmienečnej lásky plnú. U detí totiž najčastejšie dochádza k agresívnemu správaniu práve vtedy, ak necítia dostatok lásky. Ako dieťaťu pomôcť zvládať hnev?

1. Potvrďte pocity detí.

2. Praktizujte empatiu.

3. Vždy zostaňte pokojní.

4. Učte deti riešiť problémy.

5. Pripíšte dôležitosť pocitom detí.

6. Naučte deti meditovať.

7. Neizolujte deti.

8. Naučte deti rozpoznať signály svojho hnevu.

9. Definujte, čo je prijateľné správanie a čo nie.

10. Požiadate deti o tipy na to, čo ich upokojuje.
 

10. Vedieť prijať konštruktívnu kritiku

Je ťažké počuť, že sa mýlite alebo že to dokážete lepšie, a to bez ohľadu na váš vek. Väčšinou neradi počúvame kritiku. A ani deti ju nemajú rady. Ale aj na kritiku sa môžeme pozerať iným pohľadom. Keď dieťaťu vysvetlíte, že múdra kritika ho posúva k lepším výkonom, dokáže ju prijať s väčším pokojom  a nehnevá sa na tých, ktorí ju vyslovili. Vďaka tomuto prístupu sa dokáže vyhnúť nielen sklamaniam, ale aj zbytočným hádkam či nepriateľstvu.

 


Zdroje:
R. Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy
l. Shapiro: Emoční inteligencie dítěte a její rozvoj
D. Siegel,T.Bryson: Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa
Relationship building skills happy

Čítajte viac o téme: Priateľstvo, Šťastie, Komunikácia
Zdieľať na facebooku