Keďže človek je spoločenský tvor a žije v interakcii s inými ľuďmi, empatia by mala byť súčasťou medziľudských vzťahov a základným pilierom prosociálneho správania sa a tiež komunikácie. Empatia sa dá precvičovať. Existuje na to viac druhov aktivít a cvičení.
Empatia je schopnosť vcítiť sa do prežívania inej osoby a tiež pochopiť situáciu druhých, predstaviť si seba na mieste druhého človeka. Je to schopnosť človeka vžiť sa do emocionálneho stavu iného človeka, dokázať vidieť jeho očami, počuť jeho ušami a cítiť jeho srdcom. Čím je človek otvorenejší k vlastným emóciám, tým lepšie dokáže rozoznávať a chápať pocity ostatných.
Empatia sa dá precvičovať. Profesor John Malouff z University of New England analyzoval 18 rôznych štúdií, ktoré sa zaoberali tréningom empatie. Aký bol výsledok? Zistil, že precvičovanie má veľmi pozitívny dopad na jej rozvoj. Nikto však nezistil, či je ten dopad dlhodobý alebo iba krátkodobý. Psychologička a koučka Marcia Reynoldsová je presvedčená, že empatiu si môžeme zvýšiť aj sami. Emočnú empatiu sa najlepšie naučíme zvládať tak, keď sa poriadne sústredíme na seba. „O čo viac dokážeme utíšiť svoj mozog, o to viac emocionálnej múdrosti budeme počuť. Na toto je najlepšia meditácia. Na pocity druhých sa môžete naladiť aj tak, že zastavíte svoju aktivitu a sústredíte sa na dýchanie,“ odporúča Marcia Reynoldsová. Odporúča sa aj čítanie a sledovanie filmov. „Literárna fikcia jednoznačne posilňuje schopnosť simulovať naučené skúsenosti druhých,“ zistili psychológovia David Kidd a Emanuele Castano, ktorí v roku 2013 uskutočnili 5 experimentov, v ktorých skúmali väzbu medzi empatiou a literatúrou. Existuje niekoľko spôsobov a faktorov, ktoré pomáhajú precvičovať empatiu.
Empatia sa dá precvičovať aj s deťmi
Jesper Juul a Peter Hoegh, autori knihy Trénink empatie u dětí, upozorňujú na to, že empatia sa dá formovať už v detskom veku. Na základe svojej práce s deťmi zistili, že na to, aby deti dokázali pochopiť, čo prežívajú iní ľudia, je potrebné, aby sa naučili vnímať svoje procesy v tele. Keď sa dieťa naučí vnímať svoje prežívanie na tele, keď sa naučí pozorovať svoj dych, emócie, zmysly či srdce, otvára sa mu cesta k tomu, aby dokázalo lepšie pochopiť aj svet tých druhých. Dieťa so silnou schopnosťou vcítenia sa má sklon byť menej agresívne a viac sa venuje sociálnym aktivitám, ako je pomáhanie, počúvanie. V dôsledku toho je aj obľúbenejšie či úspešnejšie. Inými slovami, čím je jedinec empatickejší, tým je prosociálnejší. V súčasnosti, keď sa deti čoraz častejšie stretávajú s agresivitou, šikanovaním a necitlivosťou, je čoraz dôležitejšie rozvíjať u nich empatiu, vďaka ktorej môžu prežiť šťastnejší život. V dnešnom článku si priblížime, ako naučiť deti uvedomovať si svoje telo, srdce a dych. Toto uvedomenie im dokáže pomáhať pri samotnom empatickom vnímaní iných.
Uvedomenie si tela
Podstata spočíva v presúvaní a rovnomernom rozdeľovaní pozornosti po tele. Vhodné je začať od uvedomovania si chodidiel. Povedzte dieťaťu, aby vnímalo kontakt s podlahou. Potom nech si začne uvedomovať lýtka, stehná, brucho, hrudník, ruky, krk, hlavu. Časťami tela, ktoré dieťa vníma, môže pohybovať alebo sa ich dotýkať. Rozhodujúce je prežívanie dotyku a kontaktu vedomia s fyzickým telom. Je vhodné, keď dieťa leží a má zavreté oči. Pri ďalšom cvičení si uvedomuje svoju kožu na povrchu tela. Predstavuje si, ako v ňom prúdi život. Keď si takýmto spôsobom dokáže uvedomovať jednotlivé časti svojho tela, vie si zároveň lepšie predstaviť, ako nejaká časť tela môže bolieť spolužiaka, keby ho náhodou kopol, udrel a podobne. Dieťa sa učí, že každý človek má svoje telo ako dar a že telo si treba chrániť a starať sa oň. Tiež jvďaka tomuto cvičeniu si dieťa môže uvedomiť, že je nevhodné zasahovať do tela iného človeka akýmkoľvek spôsobom.
Uvedomovanie si dychu
Dýchanie nás sprevádza celý život. Málokedy si však dych uvedomujeme. Už samotné rozhodnutie, že si na chvíľu ideme všímať dych, mení jeho rytmus. Práve sústredenie na náš dych dokáže veľmi rýchlo meniť naše duševné rozpoloženie. Pomáha napríklad pri strese a napätí. Britský expert na všímavosť Danny Penman, ktorý napísal knihu The Art of Breathing (Umenie dýchať), tvrdí, že keď sa naučíme správne dýchať, budeme ďaleko ľahšie zvládať emócie, ako sú napríklad stres, úzkosť, bolesť, zlosť a podobne. Keď precvičujete s deťmi uvedomovanie si dychu, je vhodné, aby pri cvičení sedeli. Odborníci tvrdia, že stačí denne 10 minút sledovať svoj dych a život sa zmení k lepšiemu. Človek, ktorý dokáže pozorovať svoj dych, vie, že existuje viac druhov dýchania. Napríklad pri strese je dych zrýchlený a hlboký, pokojný dych je pri uvoľnení. Iný dych je pri rýchlom behu a iný pri pokojnej chôdzi. Jesper Juul a Peter Hoegh zistili, že práve dych vedia deti veľmi rýchlo pochopiť. Veľmi rýchlo sa vedia tiež naučiť, že ak sa chcú upokojiť, môžu začať pozorovať svoj dych a podarí sa im to. Vďaka tomuto pozorovaniu získavajú tiež pocit spočinutia v sebe na fyzikom základe. Dôležité však je to často precvičovať. Keď deti chápu svoj vlastný dych, vedia pozorovať dych aj u svojich kamarátov a spolužiakov. Pomocou pozorovania dychu deti po určitej dobe dokážu empaticky vycítiť psychické rozpoloženie iných ľudí.
Môžete s deťmi vyskúšať aj túto desaťminútovú meditáciu:
Desaťminútová dychová meditácia
Postup:
1. Posaďte sa vzpriamene na stoličke, aby váš chrbát bol asi štyri centimetre od opierky stoličky.
2. Ruky uvoľnite a položte si ich na klin.
3. Zatvorte oči.
4. Vnímajte zvuky okolo seba, ale nesnažte sa nič meniť.
5. Vnímajte svoje pocity v tele. Vnímajte stoličku, podlahu pod chodidlami, vaše oblečenie.
6. Nalaďte sa na tieto vnemy.
7. Teraz presuňte pozornosť k dychu a potom tam, kde sú pocity dýchania najsilnejšie.
8. Vyvolajte v sebe zvedavosť nad tým, čo zistíte, ale nesnažte sa nič meniť, nasledujte prirodzený rytmus dychu.
9. Všimnite si, ako sa svaly na hrudi a ramená napínajú a uvoľňujú tým, ako vdychujete a vydychujete.
10. Uvedomte si, aký je váš dych. Je rýchly alebo pomalý? Studený alebo teplý? Hladký alebo povrchný?
11. Všimnite si chvíľu, kedy sa nadýchnete a krátke pauzy, než znovu vydýchnete.
12. Keď si všimnete, že vám myseľ odbieha, venujte pozornosť myšlienkama alebo pocitom, priznajte si ich bez kritiky a bez toho, aby ste ich veľmi analyzovali. Potom ich nechajte odplávať. Majte pochopenie pre svoje myšlienky.
13. Priveďte pozornosť späť k dychu.
14. Po uplynutí 10 minút si uvedomujte zvuky a priestor okolo vás.
15. Pomaly otvorte oči.
16. Rozhýbte sa a natiahnite sa.
17. Venujte pozornosť tomu, ako sa cítite.
Uvedomovanie si srdca
Uvedomovanie si srdca je pre deti náročnou výzvou, ale môžete začať napríklad cvičením, pri ktorom si uvedomujú svoje fyzické srdca. Niekedy pomôže obyčajný beh. Napríklad, keď dobiehame v poslednej chvíli na autobus, zvyšuje sa nám tep a tlak na prsiach. Vtedy si môžeme dobre uvedomovať činnosť svojho srdca. Deti môžu sledovať svoje srdca aj v pokoji, a to tak, že si dajú ruku na srdce a snažia sa pozorovať jeho tlkot. Môžu priložiť tiež ucho na hruď svojho spolužiaka alebo kamaráta. Navzájom si môžu deti merať aj tep. Okrem vnímania fyzického srdca, je potrebné ich naučiť, že so srdcom súvisia určité pocity. Napríklad dôvera, radosť, smútok, súcit, vďačnosť, láska. Samozrejme, je potrebné deti upozorniť aj na negatívne emócie. Vždy upozorňujte deti na to, že pre zdravý rozvoj osobnosti je potrebné, aby sa ľudia cítili milovaní a akceptovaní inými. Ľudské JA rastie vďaka láske, ktorá sa k nemu dostáva. Na vyššiu úroveň sa dostávame vďaka láske, starostlivosti a empatii. Môžete s deťmi vyskúšať napríklad tieto cvičenia:
Aktivácia citov pomocou spomienky na niekoho, koho majú deti rady
Povedzte dieťaťu, nech si predstaví niekoho, koho má naozaj rado. Nech si do zošita napíše všetky pocity, myšlienky, slová, ktoré sa mu spájajú s touto osobou. Potom sa môžete o zapísaných slovách porozprávať.
Cítenie rozdielu medzi láskou, dôverou a vďačnosťou
Cieľom cvičenia je objaviť odchýlky medzi týmito pocitmi. Dieťa sa učí odlišovať jednotlivé pocity na základe analyzovania konkrétnych situácií z vlastného života. Učí sa orientovať vo vlastnom vnútornom svete. Pokúste sa rozprávať s dieťaťom tak, že navodíte diskusiu o takých zážitkoch zo života, keď dieťa mohlo pociťovať lásku, dôveru a vďačnosť. Vysvetlite mu rozdiel medzi týmito tromi pocitmi.
Keď sa rozhodujem srdcom
V súčasnosti sme často tlačení k rozhodnutiam na základe racionálneho uvažovania a vyberáme si na základe najlepších možností. Samozrejme, toto je v živote veľmi dôležitá vec. No mnoho psychológov upozorňuje na to, že ak sa človek rozhoduje nielen na základe rozumu, ale využije aj svoje srdce, proces rozhodovania sa prehĺbi, stane sa pravdivejším a rýdzejším. Zapojiť do rozhodovania srdce znamená pripomínať si existenciu svojho emocionálneho sveta a naladenia okolo neho. Výsledky moderných výskumov naznačujú, že naše srdce má pre neurológiu väčší význam, ako sa pôvodne predpokladalo. Keď je človek pri kontakte s inými ľuďmi ukotvený vo svojom srdci, dokáže realitu vnímať v širších súvislostiach. Môžeme to chápať aj tak, že srdce podporuje našu rozumovú, racionálnu časť tým, že dodáva nášmu životu informácie o jeho zmysle. Motivujte deti k tomu, aby si spomenuli na situáciu vo svojom živote, pri ktorej sa rozhodovali nielen rozumom, ale aj srdcom. Povedzte im, nech si spomenú na pocity, ktoré pri tomto rozhodovaní mali. Neskôr môžu tieto pocity porovnať s pocitmi, ktoré preciťovali pri rozhodovaní len rozumom.
Zdroj: J.Juul, P Hoeg: Tréning empatie u detí
