Články: Pre študentov
O projekte

 

Odmieta s vami dieťa spolupracovať? Vyskúšajte jednu z týchto možností!

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Stáva sa, že dieťa odmieta spolupracovať a dokáže rodičov poriadne nahnevať. Keďže neefektívne rozčuľovanie a krik nemá rád asi nikto, práve v takejto situácii je každá rada dobrá. / Foto: Bigstock

Stáva sa, že dieťa odmieta spolupracovať a dokáže rodičov poriadne nahnevať. Práve v takejto situácii je každá rada dobrá, pretože ani jeden rodič sa nechce zbytočne rozčuľovať alebo do dieťaťa kričať. Ak totiž stále rodičia používajú len vyhrážky a vyvodzujú dôsledky, býva ťažké zmeniť spôsob výchovy. Odborníci na výchovu tvrdia, že kľúč úspechu spočíva vtom, keď sa  problémy detí  začnú viac riešiť. Môžete postupovať nasledovne:

 

1. Nájdite príčinu problému

Keď sú deti neposlušné alebo vzdorujú, často tým dávajú len najavo, že potrebujú, aby ste si ich všimli, lebo si nevedia poradiť so svojimi emóciami. Práve vtedy, keď prejavujú zlú náladu alebo nejaký odpor, dávajú rodičom najavo, že majú  v sebe nejaké silné pocity, s ktorými si nevedia poradiť. V takejto situácii je potrebné empaticky, súcitne a so záujmom dieťa vypočuť alebo mu pomôžte sa vyplakať. Keď sa dieťa zbaví pretrvávajúcich nagatívnych pocitov, väčšinou je ochotné spolupracovať.

 

2. Dovoľte dieťaťu riešiť situáciu

Deti rady pomáhajú. Ak sa vyskytne nejaký problém, môžete sa dieťaťa opýtať, ako by situáciu chcelo riešiť. Ak príde s neprijateľným riešením, pomôžte mu nájsť iné riešenie. Keď dieťa vidí, že rodičia chcú  naozaj nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám, bude ochotnejšie spolupracovať. Možnosť spolupráce sa najlepšie otvára tým, že použijete priateľský tón a vľúdne slová.

 

Napríklad:

Chceš si najprv upratať izbu alebo ideš do obchodu?

Tým, že deťom nechávate určitú kontrolu nad situáciou, prejavujete im rešpekt a zároveň im ponechávate  zodpovednosť za rozhodnutie. Samozrejme, je potrebné ponúknuť im iba tie možnosti, ktoré ste ochotní akceptovať.

 

Snažte sa vyhnúť prísnym rozkazom alebo otázkam, na ktoré deti odpovedia nie.

Napríklad:

Mohol by si teraz ísť do obchodu?

Mnoho detí na túto otázku povie NIE.

Okamžite choď do obchodu!

Nikto nemá rád, keď mu niekto prísne povie, čo má robiť. Často sa stáva, že tento  spôsob príkazu vedie deti k odporu.

 

3. Nebojte sa preniesť zodpovednosť na dieťa

Deti, ktoré sa cítia nezávislejšie a majú na starosti svoje veci, nemajú až takú silnú potrebu odporovať či vzdorovať. Dobré je, keď zoznam činností napíšete na papier, vyvesíte v detskej izbe, aby ich dieťa malo stále pred očami. Dieťa sa môže rozhodnúť, v akom poradí bude povinnosti plniť. Ak ešte nevie čítať, nakreslite obrázok činnosti alebo vystrihnite nejaký obrázok z časopisu, ktorý pripomína určitú činnosť. Keď sa dieťaťu nedarí niečo urobiť alebo nezačalo činnosť správne, skloňte sa k nemu, pozrite sa mu do očí, pohlaďte ho a povedzte mu, že nech to skúsi znovu a že vy mu s tým pomôžete. Potom ho nechajte robiť samostatne.

 

4. Presmerujte negatívnu energiu pomocou fyzického kontaktu alebo hry

Niekedy nie je možné uskutočniť spojenie s dieťaťom preto, lebo má zlú náladu. Ak je dieťa ešte malé, pokúste sa s ním nadviazať spojenie pomocou nejakého fyzického kontaktu, vtipnej situácie alebo hry. Napríklad: „Prečo si myslíš, že je dobré ísť von bez bundy? Poď rýchlo sem! Ty nejdeš? Ja ťa chytím! Ja som bundový kráľ a ja dokážem každému obliecť bundu. Ty si mi utiekol? Ja ťa noazaj chytím!“ Keď dieťa chytíte, zoberte ho do náručia, pozerajte mu do očí, usmievajte sa. Keď takto nadviažete kontakt a nálada sa zmení, môžete znovu povedať, čo má dieťa urobiť. Ak dieťa aj tak nereaguje, skúste mu dať na výber. „Chceš si obliecť bundu až v aute alebo je ti zima a oblečieš sa hneď?“

 

5. Jednajte racionálne

Prvotnú zlosť a reakciu vo forme úteku alebo útoku môžete zvládnuť aj tak, že začnete dieťaťu rozprávať príbeh o tom, čo sa stalo. „Hral si sa s ockom a veľmi sa ti to páčilo. Potom ti ocko povedal, aby si si šiel umyť zuby. A teba to nahnevalo, však? A ocko ti povedal, že keď si neumyješ zuby, tak ti neprečíta rozprávku. A ty si teraz nahnevaný a smutný. Ale ja som tu pri tebe a mám ťa rada. Aj ocko ťa má rád. Ocko sa chvíľu na teba hneval, ale teraz je tiež pri tebe a chce ťa objať. Čo keby sme začali ešte raz ináč? Všetci sa teraz objímeme, ty si potom umyješ zúbky a pôjdeš spať do postieľky. Prečítame ti aj rozprávku. Ano?“ Tento postup pomáha rozvíjať emocionálnu inteligenciu dieťaťa i celej rodiny. Aj keď sa to vždy na sto percent nepodarí, za pokus to určite stojí.

 

Každé dieťa potrebuje disciplínu. Rodičov najviac trápi, keď sú deti agresívne, ba dokonca ničia veci. Často keď sa povie slovo disciplína, väčšine rodičov napadne slovo trest. Niektorým napadne i slovo výprask. Aby sme sa však dopracovali k disciplíne, musíme dieťa predovšetkým usmerňovať, veľa vecí mu vysvetľovať, povzbudzovať ho, oceňovať pekné a správne prejavy správania, byť dobrým príkladom a stanovovať jasné a jednoznačné pravidlá a hranice. Dôležité je tiež mať realistické očakávania v súvislosti s vekom a vývojovou úrovňou dieťaťa a nečakali od neho niečo, čo je nad jeho možnosti. Trest je iba jeden z aspektov disciplíny. Väčšina rodičov zisťuje, že pokiaľ využívajú účinnejšie metódy, trestať potrebujú stále menej.

 


Zdroje:
Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová: Klidná výchova k disciplíně
Kim Oates: Dvacet rad rodičům
Dr. Laura Markhamov : AHA! Rodičovství
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.