Čoraz viac rodičov si uvedomuje, že nestačí svoje dieťa viesť k výkonom v športe, v kultúrnej oblasti alebo na vyučovaní. Veľa rodičov začína túžiť hlavne po tom, aby z ich detí vyrástli dobrí ľudia s otvoreným srdcom. Láskaví, srdeční a empatickí.
Empatické deti sú šťastnejšie, zdravšie, obľúbenejšie a majú aj lepšie výsledky v škole. S nejakou mierou empatie sa každý z nás narodil, ale to nestačí. Treba ju aj trénovať a kultivovať. Empatia je schopnosť predstaviť si, ako sa cíti niekto iný v konkrétnej situácii a na základe toho prispôsobiť svoju reakciu. Nejde o prejav ľútosti. Ide o pochopenie, že v určitom momente sa ten druhý človek cíti ináč ako ja. Empatia je schopnosť, ktorú môžeme u dieťaťa rozvíjať. Empatiu možno pozorovať už u novorodencov a vďaka našej pomoci ju môžu časom rozvíjať do veľmi dobrej podoby. Okolo druhého roku dieťa začína prejavovať cielenú empatiu, a to napríklad tak, že nechce, aby jeho blízki boli smutní. Medzi tretím a štvrtým rokom začína vnímať city druhých a okolo piateho roku sú deti schopné prejavovať súcit. Ak sa však rozvoju empatie nevenujeme, formuje sa veľmi pomaly alebo vôbec.
Vplyv výchovy na rozvoj empatie
Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emočných zručností, ktoré sa rozvíjajú v prvých rokoch života dieťaťa. Medzi najdôležitejšie faktory patrí:
- Vytvorenie bezpečného, silného, milujúceho vzťahu s rodičmi.
- Vytvorenie pocitu, že je dieťa prijímané a pochopené. Vďaka tomu sa učí prijímať a chápať ostatných.
- Vytvorenie zhody medzi rodičmi a dieťaťom. Napríklad, čím viac matky a ich bábätká sú v zhode a ovplyvňujú svoje správanie hrou tvárou v tvár v detstve, tým viac empatie preukazujú deti pri konverzácii počas svojho dospievania.
- Taktiež spôsob, akým rodičia hovoria o emóciách, sa javí ako faktor, ktorý u detí ovplyvňuje rozvoj empatie. Čím viac rodičia napomáhajú deťom pomenúvať pocity, tým viac sa deti emocionálne znepokojujú kvôli druhým a snažia sa viac chápať ich pocity.
Vo všeobecnosti sa už preukázalo, že predovšetkým materinská láskavosť a vrúcnosť je dôležitým faktorom pri rozvoji empatie detí. Deti, ktoré majú rodičov, ktorí preukazujú viac láskavosti, majú tendenciu byť empatickejšie. Pozrime sa však na stratégie, pomocou ktorých môžete cielene a zámerne empatiu formovať. Sú to napríklad tieto stratégie:
1 | Zastavte sa a nalaďte sa
Empatia začína tým, že venujeme pozornosť jeden druhému. Keď je príležitosť stráviť nejaký čas s potomkom, vypnite svet okolo a nalaďte sa jeden na druhého. Nenechajte digitálne technológie, aby vás pripravili o spoločný čas. Dodržiavajte pravidlo štyroch NE: netelefonujte, nepíšte správy, neklikajte a nesledujte televíziu, keď sú okolo vás iní ľudia alebo vám niekto niečo rozpráva. Keď komunikujete s dieťaťom, venujte sa len tejto činnosti.
2| Trénujte pohľad do očí
Zrakový kontakt je jeden z najdôležitejších prejavov, ktorý používame v komunikácii. Podľa štatistík ľudia pri rozhovore vyčerpávajú až 30 – 60 percent celkového času na očné kontakty, pričom od 10 – 30 percent pohľadov trvá 1 – 7 sekúnd. Vo všeobecnosti sa častejšie pozerá počúvajúci ako hovoriaci, ktorý odvracia pohľad, keď sa viac potrebuje sústrediť na to, čo chce povedať. Pozeranie do očí je potrebné trénovať odmalička. Kým si dieťa na to zvykne, je potrebné ho na zrakový kontakt občas upozorniť. Po určitom čase si na to zvykne. Keď sa s dieťaťom rozprávate, znížte sa na jeho úroveň tak, aby ste videli jeden druhému do očí. Skúste dieťaťu povedať: „Vždy sleduj, akú farbu očí má ten, s kým hovoríš.“ Len tak mu neunikne žiadny výraz tváre, tón hlasu a ďalšie emočné signály. Kto sa ešte necíti na dlhé pohľady do očí, môže to pre začiatok „oklamať" tým, že bude druhému človeku pozerať na koreň nosa. Občas si zahrajte hru, kto z rodiny najdlhšie vydrží neuhnúť očami, keď pozeráte jeden na druhého. Je to nenútený spôsob, ako naučiť deti, aby im nebolo nepríjemné pozerať druhým do očí.
3 | Všímajte si pocity dieťaťa a opisujte ich
Pomenovanie pocitov pomáha deťom rozšíriť si slovnú zásobu súvisiacu s pocitmi. Keď vám dieťa rozpráva o niečom, čo mu urobilo radosť, jednoducho mu povedzte: „ Teraz si šťastný!" Alebo mu povedzte: „Si na seba hrdý, však.“ Podobne pracujte aj s negatívnymi emóciami: „Vyzerá to tak, že sa hneváš. Zdá sa, že ti to odoberá energiu a radosť. Pôsobíš podráždene.“ Opýtajte sa dieťaťa, ako sa cíti a prepájajte neverbálne signály s pocitmi: „Vyzerá to, že sa mračíš. Si unavený? Máš zaťaté päste, niečo ťa znepokojuje?"Ale dajte pozor na to, aby ste emócie detí nijako nehodnotili, iba ich popisujte.
4 | Vyjadrujte pocity
Akonáhle deti už majú slovník pocitov, potrebujú príležitosti, v ktorých ho môžu používať. Začnite od otázok, ako sa cíti dieťa. Až keď vie vyjadriť toto, môžete sa skúšať pýtať na pocity iných ľudí. Vďaka vašim premysleným otázkam, dieťa presunie pozornosť zo seba samého na ostatných ľudí. Povzbudzujte deti v tom, že keď sa necítia dobre, nech to skúsia vysloviť alebo opísať. Najskôr sa im nebude chcieť, ale čoskoro zistia, že to funguje ako liek.
5 | Učte dieťa prejavovať záujem o ľudí
Pokúšajte sa zo začiatku spoločne prísť na to, ako sa v danom momente ľudia vo vašom okolí cítia. Ak sú smutní, je dobré, keď sa ich opýtate, prečo sa tak cítia. Prejavíte im tak svoj záujem. Dáte im pocit, že je tu vždy niekto, koho trápi, čo prežívajú a ako sa cítia. Schopnosť ukázať človeku, že je na tomto svete ešte vždy žiadaný a vítaný, je tým najvyšším stupňom empatie. Postupne sa to dieťa od vás naučí a bude vedieť takto komunikovať aj samo.
6 | Empatiu precvičíte aj tým, že nesúdite iných
Denne súdime ľudí bez toho, aby sme ich vôbec poznali. Odmietanie iných názorov a perspektív je jednou zo základných prekážok, ktorá nám v empatii bráni. Chyba spočíva v tom, že sa na životy iných pozeráme svojimi očami. Je prirodzené, že sme schopní viac súcitiť s ľuďmi, s ktorými máme niečo spoločné. Ale byť empatický znamená súcitiť so všetkými ľuďmi. Keď sa takýmto spôsobom správa rodič a nesúdi iných, postupne sa to učí aj dieťa.
7 | Učte dieťa aktívne počúvať
Empatia veľmi súvisí so schopnosťou počúvať. Vyjadrovať svoje myšlienky a pocity vieme oveľa lepšie ako počúvať. Ľudia okolo nás majú veľa zaujímavých príbehov a tajomstiev, do ktorých nás nechajú nahliadnuť, keď cítia, že to má cenu. A my sa od nich môžeme naučiť veľa užitočného pre svoje vlastné životy, ale aj pre rozvoj empatie. Občas si ľudia neželajú vaše rady a jediné, čo potrebujú, je vyrozprávať sa. Preto sa ich nesnažte vo všetkých prípadoch usmerňovať. Netvárte sa ako niekto, kto pozná riešenia na všetky problémy sveta. Opýtajte sa, ako by ste mohli pomôcť, ale nikomu nič nevnucujte. Nie vždy je vhodné dávať rady. Nemajte obavy. Ludia, ktorí vám dôverujú, si po radu za vami prídu sami. A toto naučte aj svoje dieťa. V živote aj vďaka tomuto prístupu stretne veľa priateľov. Ľudia ho budú mať radi.
Zopár hier na rozvoj empatie
Emócie na kartičkách
Vytvorte si kartičky, na ktorých sú zvýraznené emócie. Na kartičkách môžu byť rôzne emócie, aby sa tak deti učili spoznávať stále nové. Mali by vedieť rozlíšiť napríklad spokojnosť, nadšenie, priateľskosť, slušnosť, zmätenosť, únavu, ustráchanosť, nervózitu, zamyslenie, mrzutosť, nudu, zahanbenosť, zvedavosť, hrdosť, pýchu a podobne. Podstatou hry je, že dieťa napodobňuje emóciu z kartičky a ďalší členovia rodiny sa ju snažia uhádnuť. Obmenou tejto hry je, že dieťa sa snaží znázornenú emóciu na kartičke napodobniť.
Kreslenie pocitov
Dajte dieťaťu výkres a poviedzte mu, aby nakreslilo niečo, čo v ňom za posledné obdobie vyvovalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončí, rodič im povie, aby sa pokúsilo vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Aktivita pomáha rozvíjať komunikáciu o pocitoch, ale tiež ich rozpoznávať a pomenovať.
Fotografie
Rodič položí na stôl fotografie, na ktorých sú znázornené tváre ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú. Dieťa sa snaží zistiť, ako sa ľudia na fotografiách cítia.
Ako by si sa cítil (a), keby...
V tejto hre sa dieťa snaží vcítiť vo všeobecnosti do ľudí, ktorí prežívajú zložitejšie situácie. Svoje predstavy o ich pocitoch napíše na papier. Môžete vybrať napríklad z týchto možností:
Ako by sa cítil človek, keby:
- sa ocitol na opustenom ostrove,
- vyhral milión korún,
- nemal rodičov,
- zradil ho kamarát,
- ocitol sa vo väzení,
- prišiel o všetky peniaze,
- stratil prácu,
- rodičia ho vyhodili z domu,
- kolektív spolužiakov ho ignoruje.
Zdroje a odporúčaná literatúra:Jesper Juul, Peter Hoeg: Trénink empatie u detíMichele Borba: UnSelfie: Why Empathetic Kids Succeed in Our All-About-Me WorldL. Lencz – O. Krížová: Metodický materiál k predmetu Etická výchova