Neil Pasricha, známy kanadský autor kníh, kouč, motivátor a TEDx rečník vo svojej knihe Rovnica šťastia vysvetľuje, ako sa dá vycvičiť vlastný mozog tak, aby sme boli šťastní. Neilova stratégia je praktická a efektívna. Nevyžaduje špeciálne pomôcky a prístupy, len chuť urobiť pár vecí navyše, ktoré nie sú časovo náročné a takmer vôbec nevyčerpávajú. A aj napriek tomu, že sú veľmi jednoduché, posúvajú život človeka k pozitívnejšiemu vnímaniu sveta. Treba sa len pustiť do malej zmeny v živote a nečakať. Poďme sa pozrieť, čo pomáha nášmu mozgu pozitívne sa nastaviť.
1.Tri prechádzky
Nejde o žiadny zázrak. Stačia aspoň tri prechádzky alebo polhodinová rýchla chôdza trikrát týždenne a človek môže skôr predísť zlej nálade, ako keď sa vôbec nehýbe. U ľudí s depresiou bolo zistené, že tieto prechádzky pomáhajú niekedy lepšie ako lieky.
2. Píšte aspoň 20 minút
Píšte 20 minút o tom, čo dobré a pozitívne sa vám cez deň prihodilo. Budete sa cítiť šťastnejší. Prečo? Pretože svoju dobrú skúsenosť a radostné zážitky prežijete dvakrát. Mozog vás pri písaní a následnom čítaní napísaného textu prenesie naspäť tam, kde vám bolo dobre. Tento experiment bol uskutočnený aj na Univerzite v Texase. Manželské dvojice dostali za úlohu pospomínať si a zapísať všetko pozitívne, čo sa im v priebehu dňa prihodilo. Mali tomu venovať pozornosť dvadsať minút trikrát denne. Výsledkom bol celkovo šťastnejší životný pocit ľudí, ktorí sa zúčastnili tohto experimentu. Zlepšili sa aj ich vzťahy.
3. Robte dobré skutky
Pokúste sa urobiť päť dobrých skutkov alebo rôznych láskavostí počas dňa a budete určite šťastnejší. Napríklad urobte starenke, ktorá žije v susedstve nákup, kamarátku pozvite na kávu, susedovi postrážte deti. Mnoho experimentov potvrdzuje, že nálada ľudí, ktorí robia dobré skutky, je oveľa lepšia ako u ľudí, ktorí sa dobrými skutkami nezaoberajú. Prečo to tak je? Je to preto, lebo ľudia, ktorým pomáhali, si ich láskavosť vážili, srdečne za ňu poďakovali a všetkým bolo zrazu lepšie.
4. Niekedy nerobte nič
Dôležité je naučiť sa aj odpočívať a odpojiť sa od všetkých podnetov. Skúste niekedy nerobiť absolútne nič. Aj pár hodín leňošenia vás dokáže naladiť na pozitívnejšiu náladu.
5. Doprajte si stav flow
Flow je duševný stav, pri ktorom je osoba ponorená do určitej činnosti tak, že sa jej nič iné nezdá dôležité, jej telo a myseľ sú maximálne vtiahnuté do činnosti, ktorá sa im zdá v tej chvíli najdôležitejšia. Problematikou flow sa zaoberal predovšetkým psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý tiež hovoril, že je to sústredená motivácia a cieľavedomé zaujatie, pri ktorom človek naplno ovláda svoje emócie, ktoré mu pomáhajú k lepšiemu výkonu v jeho činnosti. V stave flow nie sú emócie iba ovládané a usmernené, ale aj pozitívne naladené a zapojené do riešenia úlohy. Ak je človek unudený alebo znepokojený, nemôže dosiahnuť stav flow. Znakom flow je pocit spontánnej radosti, nadšenia pri vykonávaní činnosti. Je to hlboké sústredenie na vykonávanú činnosť a nie na seba.
6. Nezabúdajte na dvojminútovú meditáciu
Výskumný tím Massachuttského technologického inštitútu vo svojom výskume porovnával výsledky magnetickej rezonancie mozgu u ľudí pred a po meditácii. Ukázalo sa, že meditácie spôsobili zväčšenie v tej časti mozgu, ktorá je charakteristická pre súcit. Naopak časť mozgu spojená so stresom sa zmenšila. Výskum ukázal, že meditácie pomáhajú mozog naprogramovať tak, že sú stimulované pocity šťastia.
Zdroje: Neil Pasricha:The Happiness Equation: Want Nothing + Do Anything = Have Everything, quietrev.com
