Mnohé deti, ktoré nedokážu vychádzať s druhými deťmi, nemajú rozvinuté primerané komunikačné zručnosti. Majú problémy povedať o svojich potrebám druhým a majú tiež problémy chápať potreby a priania iných. Našťastie odborníci zistili, že tieto zručnosti sa deti môžu naučiť.
Psychológ David Guevremont si pri svojej práci s deťmi, ktorým boli diagnostikované problémy s učením, s pozornosťou alebo správaním, všimol, že mali aj problémy s komunikáciou. Niekedy tieto deti pôsobia ako tie, ktoré veľa rozprávajú, ale aj napriek tomu majú problémy začať komunikáciu s iným dieťaťom. A aj keď ich osloví iné dieťa, väčšinou nedokážu reagovať pozitívne. L. E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligenca dítěte a její rozvoj uvádza: „Z dôvodu svojich slabých komunikačných zručností a nedostatku ďalších sociálnych spôsobilostí 50 až 60 percent takýchto detí zažíva určitú formu spoločenského odmietnutia zo strany svojich vrstovníkov, čo zvyšuje pravdepodobnosť ich negatívneho, agresívneho a na seba sústredeného správania, ktoré vedie k ďalším sociálnym problémom.“
David Guevremont, ktorého názory vo svojej knihe spomína Shapiro, uvádza, že slabé komunikačné zručnosti spôsobujú deťom problémy hlavne vtedy, keď si chcú nájsť nových kamarátov. Tieto deti sa túžia zapojiť do činnosti druhých, ale na priblíženie sa k nim väčšinou zvolia zlú taktiku. Je dokázané, že populárne deti majú tendenciu prijímať neobľúbených vrstovníkov postupne. Váhajú, vyčkávajú, akoby získavali ďalšie a ďalšie informácie, než skutočne niečo urobia. Populárne deti nadväzujú verbálnu komunikáciu otázkami, ktorými reagujú na to, čo vidia. Povedia napríklad: „To je veselá hra. Ako si sa ju naučil?“ Naopak deti s nevládnutými sociálnymi zručnosťami nadväzujú kontakt skôr dravým, urážlivým a egoistickým spôsobom. Povedia napríklad: „Ja viem, ako sa to hrá! Ja to viem lepšie ako ty.“
Dnes už psychológovia vedia, že komunikačné zručnosti sa dajú naučiť. Shapiro vo svojej knihe uvádza nasledujúce zručnosti, ktoré môžu rodičia svoje deti naučiť.
Dieťa by malo vedieť:
- Jasne vyjadriť svoje potreby a priania, a preto sa s ním rozprávajte o tom, ako sa cíti a čo chce.
- Malo by vedieť povedať informácie o sebe, a tak sa rozprávajte o veciach, ktoré sú pre vás i vaše dieťa dôležité.
- Dieťa by malo vedieť prispôsobovať svoje reakcie náznakom a slovám druhých, a tak venujte pozornosť tomu, čo hovoria druhí ľudia.
- Malo by sa vedieť opýtať iných na súvislosti s ich životom, a tak buďte aj vy zvedaví a snažte sa ľudí, s ktorými sa stretávate, čo najviac pýtať na rôzne veci.
- Dieťa by malo vedieť poskytnúť pomoc a radu. Pomáhajte aj vy, pokiaľ sa dá. Vaše dieťa sa na vás pozerá. Povedzte dieťaťu, že pomáhať druhým sa má aj vtedy, keď z toho nič nemáme.
- Malo by vedieť poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu. Často hovorte, čo sa vám páči a vyzývajte aj dieťa, aby hovorilo to isté.
- Dieťa by malo vedieť udržiavať konverzáciu. Upozornite dieťa, aby nemenilo tému rozhovoru a počkalo, kým kamarát dopovie vetu.
- Naučte svoje dieťa byť aj dobrým poslucháčom. Dnes ľudia väčšinou rozprávajú o sebe, ale niekedy nemá kto počúvať, a tak si ľudia skáču do reči. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že keď sa naučí počúvať iných,môže získať veľa kamarátov.
- Naučte svoje dieťa chápať pocity druhých. Vysvetlite mu, že každý človek má emócie a tie môžu byť príjemné i nepríjemné. Učte ho ich rozoznávať a rozprávajte aj o sebe, ako sa cítite. Často sa rozprávajte o tom, ako sa asi cíti človek, ktorý je vo vašej blízkosti.
- Dieťa by malo vedieť vyjadrovať záujem o iného človeka. Je dôležité v dnešnej dobe potlačiť egoizmus a naučiť sa úprimne zaujímať aj o druhých ľudí. Naučte dieťa pozerať sa ľuďom do očí a pýtať sa druhých na to, čo je pre nich dôležité.
- Naučte svoje dieťa vyjadrovať aj svoje city.Objímajte svoje dieťa, držte ho často za ruku, pohlaďte ho. Keď tieto prejavy bude dostávať, bude ich vedieť aj dávať druhým.
Čo môžete urobiť, aby sa vaše dieťa naučilo dobre komunikovať?
Základný spôsob, vďaka ktorému sa naučí dieťa spoločenskej komunikácii, je správna konverzácia v rodine. Čím viac rodičia využívajú spôsoby, ktoré sme uviedli, tým väčšia je pravdepodobnosť, že podobným spôsobom bude komunikovať vaše dieťa so svojimi kamarátmi a spolužiakmi. Najčastejšou prekážkou, prečo v rodinách k premyslenej komunikácii nedochádza, je čas. Tí rodičia, ktorí si už na takýto premyslený typ komunikácie už zvykli, ju uskutočňujú napríklad v týchto situáciách:
- večerné uspávanie,
- počas dlhej cesty autom.,
- na prechádzkach v lese alebo v parku,
- počas víkendov, keď majú voľnú chvíľu.
Zmysluplná komunikácia obsahuje už spomínanú sebareflexiu, zdieľanie pocitov, myšlienok, radostí, starostí, chýb, prehier, snov, túžob, cieľov a podobne. Deti, ktoré majú výraznejšie problémy v interakcii s rovesníkmi, potrebujú doplnkový tréning.
Vyskúšajte s deťmi hru „televízna talkshow“
David Guevremont zistil, že komunikačné zručnosti sa dajú vylepšovať praxou. Vo svojej práci využíva hru, ktorú nazýva „televízna talkshow“. V tejto hre jedno dieťa hrá hostiteľa a ostatné deti sa striedajú v pozícii hostí. Hostiteľ musí pre hosťa pripraviť príjemnú atmosféru a zároveň sa snaží niečo dozvedieť o jeho záujmoch, pocitoch, myšlienkach a názoroch. Každé interview sa natáča tri minúty na video a potom sú deti ohodnotené podľa týchto otázok:
- Dáva dieťa otázky?
- Hovorí informácie o sebe?
- Dáva pozitívnu spätnú väzbu?
- Vie pochváliť?
- Zdieľa osobné informácie?
- Dáva najavo záujem?
- Vyjadruje prijatie a súhlas s tým, čo hovorí druhé dieťa?
- Dáva primerané návrhy?
Takto sa môžete hrať s dieťaťom aj doma. Môžete využívať uvedené otázky. Môžete seba aj dieťa nahrať na video a potom si môžete nahrávku analyzovať. Buďte pre dieťa v komunikácii dobrým vzorom. Deti veľmi napodobňujú svojich rodičov. Keď si dieťa nacvičí komunikáciu s vami, môžete pozvať domov kamaráta/ kamarátku a môže si hru vyskúšať s rovesníkmi.
ZDROJ: L. Shapiro: Emoční inteligenca dítěte a její rozvoj
