4 kroky, ktoré pomáhajú žiakom precvičovať čítanie s porozumením

Dnes už neplatí, že pre vstup do života stačí vedieť čítať a písať. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho, je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Od učiteľa sa očakáva, aby v tomto smere čo najviac podporil rozvoj zručnosti čítania s porozumením.

Mnoho ľudí si myslí, že keď dieťa nahlas plynule číta, že je to dobrý čitateľ. Existuje však veľa detí, ktoré čítajú nádherne, ale keď sa ich opýtate, o čom bol text, ktorý čítali, tak vám nevedia povedať. Majú problémy s porozumením viet, slovnej zásoby, nerozumejú obrazným pomenovaniam, nevedia hľadať v texte súvislosti alebo sa nevedia ústne vyjadriť o texte. Učiteľ si skôr všimne žiakov, ktorí nevedia plynulo čítať. Tí, ktorí plynulo a výrazne čítajú, sa na prvý pohľad nejavia ako problémoví, skôr naopak. Často je vyzdvihovaná ich krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom. Niekedy sa však práve medzi týmito  deťmi ukrývajú tie, ktoré nerozumejú textu. Aj na túto skutočnosť treba myslieť. Učitelia ich často prehliadajú len preto, lebo sa javia ako menej nápadní. Skôr si všimnú žiaka, ktorý nevie plynulo čítať. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo skôr, ako sa na to príde napríklad pri Testovaní 5. Počas školského roka na čítaní žiaci bežne odpovedajú na otázky súvisiace s porozumením a tiež pracujú s rôznymi pracovnými listami či cvičnými testami. Okrem týchto činností sa však učitelia môžu zamerať ešte aj na nasledujúce kroky, ktoré môžu žiakom výrazne pomôcť pri učení sa porozumieť textom.

1. Zamerajte sa na pochopenie slov

Možno to bude znieť zvláštne, ale čoraz viac sa učitelia stretávajú s tým, že žiaci nerozumejú niektorým slovám. A nie sú to len cudzie slová, nárečia, historizmy, archaizmy, neologizmy alebo menej sa vyskytujúce slová v slovnej zásobe. Často nerozumejú ani bežne používaným slovám. Ak chce učiteľ svojim žiakom pomôcť, mal by ešte pred čítaním samotného textu vysvetliť význam tých slov, o ktorých predpokladá, že sú pre jeho žiakov menej zrozumiteľné. Všetko záleží od žiakov v triede. Sú žiaci, ktorí veľa čítajú, často komunikujú, pozerajú dokumentárne filmy alebo náučné videá, a tak slovám rozumejú. Ale máme aj takých žiakov, ktorí nečítajú, vo voľnom čase sa nezaoberajú vzdelávajúcimi sa aktivitami, komunikácia v rodine je na nízkej úrovni, a tak nemôžu mať takú slovnú zásobu, akú by sme predpokladali. Z tohto dôvodu je dobré napísať význam určitých  slov aj na tabuľu. Pri veľmi slabých žiakoch môžete využiť aj obrázky, ktoré nejakým spôsobom vystihujú dané slovo. Veľmi ťažko môže niekto rozumieť čítanému textu, keď nerozumie niektorým slovám. Táto skutočnosť však veľmi úzko súvisí s výchovou v rodine, s jej hodnotami, so spôsobom komunikácie, s využívaním voľného času a hlavne s tým, či už v predškolskom veku rodičia deťom čítali alebo nie.

2. Zamerajte sa na stratégie myslenia

Starší žiaci väčšinou už nemajú problém so slovnou zásobou, ale často zápasia s komplexným myslením alebo majú problémy s pozornosťou potrebnou na zvládnutie všetkých dôležitých detailov v texte. Niektoré informácie sa im potom javia ako komplikované, ak nie sú uvedené priamo v texte. Starších žiakov tak môžu učitelia oboznamovať so stratégiami, ktoré im v tomto smere môžu výrazne pomôcť.

Tie najjednoduchšie môžete so žiakmi využívať takto:

• Pred čítaním textu sa porozprávajte so žiakmi o všetkom, čo súvisí s témou, o ktorej budú v texte čítať.
• Po prečítaní odseku vyzvite žiakov, aby predpovedali, ako bude pravdepodobne text pokračovať. Potom porovnávajú svoju predstavu s realitou.
• Dovoľte žiakom nahlas premýšľať o tom, čo čítajú. To znamená, občas sa pri čítaní zastavte a dovoľte niektorému  žiakovi povedať vlastnými slovami, o čom bol text.
• Po dočítaní textu učiteľ dáva žiakom už vopred pripravené a premyslené otázky tak, aby dokázali nachádzať podstatu v texte.
• Žiaci môžu maľovať obrázky, ktoré súvisia s prečítaným textom.
• Spájajú to, čo čítali s iným podobným textom alebo s niečím, čo videli, počuli, zažili.
• Spätne sa v texte vracajú ku kľúčovým slovám a ešte raz si čítajú odseky, ktorým nerozumeli.

Keď majú žiaci zvládnuté tieto jednoduché kroky, učiteľ môže s nimi využívať aj ďalšie stratégie.

Veľmi známa je napríklad stratégia INSERT

INSERT je skratka anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých  sa žiak  sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Učia sa tak premýšľať nad textom.

Postup v priebehu čítania:

Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly :

☺ TOTO SOM VEDEL(A)

+  TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ

_   TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)

?  TOMUTO NEROZUMIEM

*    TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ

Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.

Tiež môžete využiť tieto metódy:

• metóda SQ3R,
• čitateľské stratégie PLAN, RAP, KWL,
• jednoduché metódy aj pre mladších žiakov, napríklad: skladačku, párové čítanie, PRAISE, RISE a podobne.
   

3. Nechajte žiakov častejšie pracovať vo dvojiciach

Ak máte veľký počet žiakov v triede, v určitých situáciách je náročné zistiť, či každý žiak porozumel textu. A tak nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach, kde si navzájom môžu dávať otázky zamerané na porozumenie textu. Môžete tiež využívať diskusie. V rámci diskusie niektorých žiakov poverte určitými úlohami. Jeden žiak môže byť ten, kto dáva otázky. Otázky musia byť zamerané na text, ktorý žiaci čítali. Nesmú odbiehať od témy.  Ďalší žiak môže mať za úlohu zosumarizovať to, čo bolo v rámci diskusie povedané a mal by povedať aj nejaký záver, riešenie a podobne. Ďalší žiak môže byť „vyjasnovač“. To je ten, ktorý objasňuje nepochopiteľné situácie, hľadá odpovede na nejasné otázky či problémy. Snaží sa vysvetľovať to, čo je pre žiakov ešte problematické. Ak to nedokáže urobiť šikovný žiak, robí to učiteľ.

4. Dovoľte žiakom si svoje zistenia aj zapisovať

V niektorých treidach nestačí text rozoberať len ústne. Niektorým žiakom pomáha hlavne to, že si určité myšlienky, zistenia a informácie zapíšu. Takto si to lepšie zapamätajú a na ďalších hodinách si skôr spomenú na určité skutočnosti, ktoré majú v texte hľadať. V dnešnej dobe si veľa žiakov a študentov poznámky nepíše, radšej si ich odfotia z tabule do mobilu alebo im ich vyučujúci pošle e- mailom napríklad vo forme prezentácie, z ktorej sa môžu učivo naučiť. A tak sa v súčasnosti písanie poznámok trochu podceňuje. A výskumy ukazujú aj to, prečo je dôležité písať rukou. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“ Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Pri tejto činnosti mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovala.

Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval.

Výskumy ukázali, že žiaci a študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na  klávesnici. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.