Učenie nie je pre mnohých žiakov jednoduché. Existujú ale rôzne spôsoby, ktoré môžu žiakom a študentom výrazne pomôcť v procese vzdelávania.
Žiaci v škole často strácajú záujem o učenie. Učiteľ musí menej zaujímavé obsahy učiva, ktoré nie sú pútavé, sprostredkovať práve takými metódami, ktoré budú mať pre žiakov aj značný motivačný účinok. Väčšina učiteľov vie, že ak chcú žiakov zaujať, musia do bežného procesu vyučovania prinášať rôzne zaujímavé metódy, aktivity a tvorivé činnosti, ktoré vyučovanie môžu urobiť príťažlivejším. Pozrime sa na niekoľko spôsobov, ktoré môžu pomáhajú žiakom zahĺbiť sa viac do učiva.
1. Poskytujte žiakom jasné, presné a prehľadné informácie
Pred tým, ako začnete vysvetľovať nové učivo, zamyslite sa, akých žiakov v triede máte a snažte sa učivo prispôsobiť ich možnostiam. Hlavne mladší žiaci potrebujú mať učivo vysvetlené jednoducho, presne a jasne. Často sa totiž stáva, že žiaci učivo nepochopia nie preto, že by bolo pre nich príliš ťažké, ale preto, že pokyny nie sú jasné alebo že podklady či poznámky sú nevhodne navrhnuté. Pred každou hodinou je vhodné prekontrolovať si učebné materiály s cieľom postupne ich zjednodušovať a zlepšovať. Ďalším účinným spôsobom, ako zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť, je použiť nadpisy a anotácie na upriamenie pozornosti žiakov na kľúčové myšlienky. Napríklad premyslené používanie podčiarknutia, zvýraznenia a šípok na upriamenie pozornosti na kľúčové myšlienky, môže zvýšiť udržanie pozornosti o 36 percent, tvrdí štúdia z roku 2020 . Dôležité je však nájsť zdravú strednú cestu a nič nepreháňať. Zvážte, čo je absolútne nevyhnutné a užitočné a vyhnite sa nadbytočným detailom a prehnanému zdobeniu nadpisov, ktoré môže oberať žiakov o čas a znižovať ich porozumenie.
2. Nezabúdajte na spätnú väzbu
Neustále sa pýtajte žiakov, čomu rozumeli a čomu nie. Bill Gates hovorí o tom, že kvalita učiteľov sa nemôže zvyšovať, ak nedostávajú spätnú väzbu od žiakov. Je podľa neho nemožné, aby to v školách bez spätnej väzby fungovalo. Samozrejme, dávajte spätnú väzbu aj vy žiakom. Je účinná pre vás aj pre žiakov. Prečo je taká dôležitá?
- Je hnacím motorom pre usmernenie do budúcnosti.
- Je ústredným motivátorom, ktorý má priaznivý vplyv na celkový výsledok pre žiakov aj pre učiteľov.
- Poskytuje spätné informácie o priebehu, kvalite a výkone činnosti.
- Môže sa stať aj akousi bodkou za celou prácou, výkonom a snahou niečo sa naučiť.
Používajte rôzne formy na prácu so spätnou väzbou.
3 . Dovoľte žiakom písať poznámky rukou
V súčasnosti niektorí učitelia lepia poznámky žiakom do zošitov alebo im e-mailom posielajú prezentácie, z ktorých sa majú doma učiť. Často to končí tým, že žiak si nalepené poznámky ani len neprečíta a e-mail neotvorí. Takto ide deň za dňom a postupne prichádza na to, že z učiva nevie takmer nič. Keď žiak píše poznámky v škole rukou, má veľkú šancu sa reálne dotknúť učiva. Aspoň teda v škole, ak sa doma vôbec neučí. Realita je totiž taká, že veľa žiakov sa doma vôbec neučí. Výskumy ukázali, že žiaci či študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu napríklad na klávesnici alebo im ich učitelia priamo nalepia do zošita. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.
Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“
Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Pri tejto činnosti mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovala. Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval.
4. Pri vysvetľovaní používajte viac spôsobov
Poskytnite žiakom viacero spôsobov, ako sa naučiť nové učivo. Možností je dnes veľmi veľa. Dôležité je striedať rôzne písomné, ústne, zážitkové, obrázkové metódy, videá, prezentácie, dramatizáciu, hry, zážitkové aktivity a podobne. Využívajte všetky zmysly. Výskum z roku 2020 zistil, že 8-roční žiaci, ktorí sa učia nový jazyk, si o 73 percent rýchlejšie zapamätajú slová slovnej zásoby, ak si tieto slová okrem napísania a vyslovenia aj zahrajú. Napríklad rozpažia ruky a predstierajú, že lietajú, keď sa učia, ako sa napríklad po nemecky povie lietadlo.
5. Používajte myšlienkové mapy, grafy a iné grafické pomôcky
Tony Buzan je autorom myšlienkových máp a učí o nich už vyše 30 rokov po celom svete. Jeho myšlienkové mapy sa zaradili medzi efektívne pomôcky ako u detí rozvíjať myslenie a rýchlejšie učenie. Táto metóda deťom umožňuje zjednodušenie písania poznámok, učenia, skrátenie doby strávenej nad domácimi úlohami, rozvíja kreativitu, predstavivosť, zlepšuje pamäť a pomáha uspieť v škole. Tvorba myšlienkových máp môže byť jednoduchým riešením práve pre žiakov, ktorým sa ťažko pracuje s písaným textom a majú problémy so zapamätávaním. Ak si dieťa nie je schopné utvrdiť v hlave kľúčové pojmy a vzťahy medzi nimi, nemôže na ne ani nabaľovať žiadne ďalšie informácie. Mapy môžu byť tiež pre žiakov užitočné pri vytváraní jasných, logických a presvedčivých argumentácií.
6. Naučte žiakov používať metakognitívne otázky
Z rôznych definícií vyplýva, že metakognícia je schopnosť premýšľať o vlastnom myslení. Je to schopnosť plánovať, monitorovať a hodnotiť vlastný poznávací proces. Metakognícia je dôležitou súčasťou tzv. učebných spôsobilostí. Predstavuje dôležitý determinant efektivity celoživotného učenia sa, umožňuje žiakovi dosiahnuť maximum jeho učebného potenciálu, je vstupnou bránou sebaregulovaného učenia sa a nezávislosti učiaceho sa, je spätá s vyššou mierou vnútornej motivácie, pozitívnymi postojmi k učeniu sa, s vyššou mierou sebadôvery a psychickej odolnosti. Metakognícia je myslenie o myslení a je to schopnosť regulácie vlastného poznávacieho či učebného procesu.
Metakognitívne otázky poskytujú žiakom šablónu na skúmanie nového učiva a učia ich zamýšľať sa nad tým, čo už vedia a na akej úrovni. Žiaci a študenti často veria, že téme rozumejú, ale ak sú požiadaní, aby ju vysvetlili, môžu zrazu odhaliť medzery v jej porozumení. Jednou z najefektívnejších stratégií písania, ktorú profesor Steve Graham a jeho kolegovia našli, bola metakognitívna výzva, v ktorej boli študenti vyzvaní nielen k tomu, aby si spomenuli na určité informácie, ktoré sa predtým naučili, ale aj k tomu, aby ich využili v súvislosti s iným kontextom, v iných súvislostiach, aby sa na ne pozreli z viacerých strán a aby hľadali niečo podobné. Napríklad namiesto jednoduchého čítania o ekosystémoch v učebnici môžu študenti písať o svojich vlastných názoroch a pozorovaniach na základe skúmania toho, koľko odpadu vyprodukuje ich domácnosť. Alebo sa môžu zamyslieť nad environmentálnym dopadom výroby potravín, ktoré konzumujú.
Ideálne je písomné odpovedanie na jednotlivé metakognitívne otázky. Pomocou písania si študenti lepšie dokážu vysvetliť a organizovať svoje myšlienky a pomalé tempo písania vedie k precíznejšiemu učeniu, pretože sa vytvára priestor na podrobnejšie uvažovanie. Môžete využiť napríklad nasledujúce otázky:
- Čo je pre mňa zaujímavé na tomto novom učive? Čo ma prekvapuje?
- Ktoré časti alebo výrazy sú mi neznáme a ktoré časti poznám?
- Ako to súvisí s tým, čo už viem?
- Aké mám doplňujúce otázky?
- čom by som sa chcel podrobnejšie s vyučujúcim porozprávať a prečo?
Tieto metakognitívne otázky môžete spárovať aj s novými úlohami, navrhuje Kimberly Tanner, profesorka biológie na San Francisco State University, v štúdii z roku 2017. „Rozhodnutie učiteľa urobiť tieto druhy otázok ako súčasť zadania úloh pre žiakov, môže ich podnietiť k tomu, aby do svojej každodennej práce v škole vniesli viac metakognitívny postoj,“ uvádza Kimberly Tanner.
