Aký zmysel má schopnosť vedieť predpovedať text? Minimálne ten, že drží žiaka v určitom napätí, pretože čaká pri čítaní na odpoveď. Chce zistiť, či sa jeho predpoveď zhoduje s realitou. A to ho drží v pozornosti. Práve táto skutočnosť ho motivuje k tomu, že dokáže počas čítania premýšľať nad textom a nefantazíruje o niečom inom. Predvídať znamená vyvodiť na základe určitých indícií, čo sa stane v príbehu.
I keď sa predpovedanie textu javí, že je to veľmi jednoduchá záležitosť, treba žiakom vysvetliť, že aj túto metódu treba brať vážne a nepodceňovať ju. Tento proces skrýva v sebe aj množstvo ďalších myšlienkových operácií. Napríklad je potrebné si uvedomiť, čo už o danej téme vieme, porozumieť tomu, čo je v texte povedané priamo a zisťovať, čo je v texte skryté. Dôležité je tiež priebežné sumarizovanie už prečítaných informácií a prepájať ich s novými, s ktorými sa pri čítaní žiak stretne. Veľká fantázia je niekedy na škodu.
Predpoveď sa musí opierať o nejaké reálne prvky. Môže pri tom využiť:
1. Obal knihy.
2. Nadpis.
3. Ilustrácie k príbehu.
4. Kľúčové slová.
5. Prostredie.
6. Charakteristika hlavnej postavy.
Niekedy sa žiaci cítia nespokojní, ak správne neuhádnu pokračovanie príbehu. V skutočnosti ale nejde o to, či majú alebo nemajú pravdu. Práve neuhádnutá odpoveď ukrýva možnosť na premýšľanie a porovnávanie.
Na nácvik predpovedania môžeme využívať niekoľko metód.
MODELOVANIE
Učiteľ nahlas premýšľa nad tým, ako by mohol text pokračovať. Na základe tohto, ako prebieha predvídanie v učiteľovej mysli, žiaci vidia spôsob uvažovania. Všímajú si proces myslenia a slovnú zásobu.
POMOCNÉ SLOVÁ
Predpovedanie môže začať slovami:
Text bude o...
Myslím, že sa v texte dozviem...
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Učiteľ vyberie niekoľko kľúčových slov z príbehu alebo z iného textu. Žiaci odhadujú, aké sú medzi slovami súvislosti, ako bude príbeh pokračovať, aké informácie sa v texte asi objavia. Po prečítaní sa žiaci vracajú ku svojim predpovediam a porovnávajú ich so skutočnosťou.
KARTIČKY
Každému žiakovi dáme kartičku s vetou alebo so slovom z textu. Žiaci sa potom prechádzajú po triede, zisťujú, čo majú napísané spolužiaci na kartičkách. Potom vytvoríme skupiny, v ktorých žiaci diskutujú o tom, čo zistili. Potom napíšu odpoveď, ktorá začína slovami Myslíme si, že text bude o... Svoju predstavu potom povedia žiakom a vysvetlia, ako k nej dospeli. Po prečítaní porovnajú svoju predpoveď s realitou. Môžu sa vyjadriť aj k tomu, ktoré vety im v predpovedi pomohli a ktoré ich naopak zmiatli.
ROZDELENIE TEXTU NA VIAC ČASTÍ
Túto metódu je vhodné použiť hlavne pri čítaní dlhšieho textu. Vo významnej miere pomáha aj žiakom, ktorí majú rôzne problémy s učením. Hlavne pre týchto žiakov je čítanie dlhého textu rozdeleného na viac častí prijateľnejšie. V praxi to znamená, že po každom relatívne kratšom úryvku žiak predpovedá, čo sa pravdepodobne stane v ďalšej časti ukážky. Dôležité je predpoveď oprieť o informácie, ktoré žiaci získali pri čítaní predchádzajúcej časti alebo z vlastných skúseností. Dôležité je tiež po každej časti zhrnúť, čo bolo prečítané a porovnávať vlastnú predpoveď s realitou, ktorá bola uvedená priamo v texte. Dobré je využívať tabuľku s týmito údajmi.
| Ako asi bude príbeh pokračovať? | Zdôvodnenie | Ako príbeh skutočne pokračoval? |
Keď majú žiaci pred sebou uvedenú tabuľku, väčšinou nikdy nezabudnú, nad čím práve musia premýšľať.
Odborníci zistili, že čítanie s predpovedaním má niekoľko priaznivých účinkov:
1. Pomáha porozumieť textu.
2. Učí orientovať sa v texte.
3. Motivuje k uvažovaniu nad správaním a konaním postáv.
4. Učí uvažovať nad textom v širších súvislostiach.
5. Rozvíja pozitívny vzťah k čítaniu.
6. Pomáha silnejšie prežívať text.
7. Učí prezentovať vlastný názor pred spolužiakmi.
8. Rozvíja predstavivosť a fantáziu.
9. Formuje vnútornú motiváciu.
10.Ujasňuje postoje.
Pri tejto metóde nemusí žiak pracovať len samostatne. Môžeme využívať aj prácu vo dvojiciach alebo v skupinách. V rámci skupín alebo dvojíc si žiaci môžu čítať svoje predpovede a môžu tiež o rôznych návrhoch diskutovať. Po prečítaní ďalšej časti textu porovnávať, analyzovať, oceniť slovne tých spolužiakov, ktorí sa k presnej predpovedi priblížili najbližšie.
Takýto spôsob čítania nenápadne žiakov motivuje k tomu, aby na hodinách „nespali“, ale naopak premýšľali, hodnotili a porovnávali. Ak chceme žiakom ešte viac rozvíjať ich tvorivosť, môžeme im po prečítaní textu dať ďalšie úlohy. Môžu to byť napríklad tieto:
1. Napíš iný záver.
2. Zmeň žáner. Môžu napríklad baladu zmeniť na rozprávku, rozprávku na povesť, príbeh na báseň.
3. Vlož do deja novú postavu a pokús sa zmeniť niektoré časti príbehu.
ZDROJ: Projekt Orava v praxi (publikácia)
