V dnešnej dobe čoraz častejšie pri písaní využívame klávesnicu, mobil, tablet. Sú študenti, ktorí si už vôbec nevedia predstaviť, že by si poznámky písali do zošita. Nikoho to ani neprekvapuje, všetci nové technológie považujú za prirodzenú súčasť súčasného moderného života. Existuje však úzka skupina ľudí, väčšinou psychológov, neurológov a odborníkov z oblasti neurobiológie a kognitívneho vývoja, ktorí sa tejto problematike venujú a snažia sa verejnosť upozorňovať na to, že písanie rukou aj v dnešnej dobe má svoje opodstatnenie.
O čo teda prichádzame, keď stále čoraz častejšie využívame písanie na klávesnici namiesto písania vlastnou rukou? Aj keď nás tlak doby núti čoraz častejšie využívať klávesnicu, intuitívne cítime akési spojenie medzi písaním rukou, ktoré zahŕňa jemnú motoriku so všeobecným psychickým rozvojom. Niektoré výskumy priamo ukazujú na toto spojenie.
Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“
Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Pri tejto činnosti mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovala.
Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval. Karin Jamesová vidí dôvod tohto rozdielu v nešablónovitosti voľného písania rukou. Pri písaní symbolov musíme naplánovať operáciu a potom ju uskutočniť samostatne bez vzoru pred sebou, a preto je aj výsledok nepredvídateľný a unikátny.
Táto variabilita je sama o sebe učebným nástrojom. Pri opakovanom písaní písmena pri prvých pokusoch dieťa pracuje znovu a znovu s jedinečným výsledkom. Pritom mozog chápe, bez ohľadu na malé rozdiely, ktorými ťahmi sa stokrát napísané písmeno A od seba líši, ale že písmeno A vždy zostane písmenom A. Táto schopnosť identifikovať kľúčové znaky objektu sa formuje oveľa rýchlejšie, keď je vidieť rôzne formy objektu a nie keď je všetko rovnaké, ako je to pri písaní klávesnicou.
Výhody samostatného písania vlastnou rukou sú nielen v rozoznávaní písmen. Výskum doktorky psychológie Virgínie Berningerovej z Washingtonskej univerzity ukázal, že písanie tlačeným písmom, písaným písmom a písmom písaným klávesnicou vyžaduje úplne iný druh činnosti s rôznorodým výsledkom.
Berningerová učila deti písať texty, ktoré tvorili rôznymi spôsobmi. Texty, ktoré boli napísané vlastnou rukou, deti nielen rýchlejšie napísali, ale boli aj oveľa emocionálnejšie a štylisticky prepracovanejšie. Výsledky ukázali určitú súvislosť medzi písaným písmom, vlastnou rukou a tvorením kreatívnych nápadov. Mozog detí, ktoré písali vlastnou rukou, ukázal pri skenovaní vyššiu aktivitu v oblastiach zodpovedných za pamäť a v oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie.
Medzi písaním tlačeným a písaným písmom je podľa výskumu tiež rozdiel. Dysgrafia, ochorenie pri ktorom je narušená schopnosť písania, má rôzne formy u rôznych detí. U niektorých zostáva schopnosť písať tlačeným písmom a u iných schopnosť písať písaným písmom. Pri zrkadlovej dysgrafii, pri ktorej je narušená schopnosť čítania, sú tiež rozdiely. Niektorí pacienti sú schopní čítať iba tlačené písmo a iní iba písané. To všetko naznačuje, že dve formy písania aktivujú rôzne spojenia v mozgu a zahŕňajú rôzne kognitívne zdroje.
Virgínia Berningerová predpokladá tiež, že písanie vlastnou rukou písaným písmom trénuje schopnosť sebaovládania a v dôsledku toho sa môže stať aj kľúčom k liečbe dyslexie. Taktiež sa predpokladá, že písaním písaného písma sa môže predchádzať dysgrafii.
Výskumy na Princetonskej a Kalifornskej univerzite ukázali, že študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na klávesnici. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.
Písanie rukou je aj základnou zručnosťou, ktorá odráža našu osobnosť, rozvíja jemnú motoriku, zlepšuje pamäť a v neposlednom rade sa používa aj ako relaxačná metóda.
Zdroj: nytimes.com
