Každý druhý tínedžer tvrdí, že chce byť influencer. Asi sa niekde stala chyba. Manželia Berovci, učitelia s viac ako 30-ročnou praxou, hovoria, že deti musíme v škole učiť, ako uvažovať o kariére a tom, čo chcú v živote robiť.
Manželia Berovci sa učeniu, tvorbe učebníc a pracovných zošitov z matematiky venujú už viac ako 30 rokov. Vo svojom vydavateľstve LiberaTerra vydali množstvo titulov, ktoré síce primárne slúžia na učenie alebo vyučovanie matematiky, no v deťoch rozvíjajú oveľa viac zručností potrebných pre život v 21. storočí.
Manželia Peter a Zuzana Berovci vravia, že nemajú radi všeobecné vyjadrenia typu „každý sa môže naučiť matematiku“. „To je podobné, ako keby sme povedali, že každý sa môže naučiť hrať na husliach – určite áno, ale niekto bude virtuóz a niekto bude hrať len pre vlastné potešenie. Podobne je to aj s matematikou,“ tvrdia Berovci, ktorí priznávajú, že napísať učebnicu pre všetky deti je náročné.
„V triede sú deti s rôznou úrovňou záujmu o matematiku. A hoci naše učebnice sú hravé, deti majú nielen zaujímať a zabávať, ale hlavne naučiť. Potrebujeme im ukázať, že nie vždy môže byť všetko zábava a vtipné. Nenápadným spôsobom ich vedieme k tomu, že niekedy je jednoducho potrebné pracovať a sadnúť si k viacerým príkladom. Cesta k pochopeniu nemusí byť vždy úplne jednoduchá,“ hovoria manželia, ktorí v deťoch vďaka ich unikátnym učebniciam rozvíjajú nielen zručnosť násobenia či sčítavania, ale aj schopnosť kriticky rozmýšľať, uvažovať a popasovať sa so situáciami, kedy odpoveď nemusí byť úplne jednoznačná. Podobne, ako ich to bude čakať neskôr v živote.
S manželkou hovoríte, že vašou víziou sú slobodné a moderné školy. Ako podľa vás vyzerá moderná a slobodná škola?
Tie slová sa podmieňujú. Moderná škola musí byť slobodná. Kým kedysi štát ľudí vzdelával pre svoje potreby, dnes sa pomaly blížime k situácii, že ľudia sa budú vzdelávať sami pre seba. Preto je práve sloboda nevyhnutná. Hovoril by som o slobode pre učiteľov a o slobode pre žiakov. Dobrého učiteľa by sme nemali zväzovať predmetmi, nemali by sme ho zväzovať rozvrhom. Situácia sa veľmi zmenila.
Ako myslíte?
Kedysi prehľadná štruktúra vedomostí, rozdelená do kategórií ako chémia, fyzika, matematika a biológia, pomaly stráca svoju užitočnosť v kontexte moderného sveta. Pre život v 21. storočí potrebujeme komplexné vedomosti a zručnosti, ktoré nám pomôžu orientovať sa v rôznych situáciách. Štruktúra vzdelávania, ktorá existuje už stáročia, už nezodpovedá aktuálnym požiadavkám. Potrebujeme nové tzv. predmety a nové prístupy k učeniu.
Ako by sme teda mali podľa vás učiť inak? Čo by sa malo zmeniť?
Jednou z kľúčových vecí, ktorú deti dnes neučíme, je zvažovať, čo chcú v živote robiť. Kedysi sme navrhovali predmet nazvaný „Čím budem, keď budem veľký", kde by sa deti zamýšľali nad svojou kariérnou cestou. Túto myšlienku odvtedy každý rok realizujú v skvelej Škole u Filipa v Banskej Bystrici. Deti si tam pozývajú do školy ľudí z rôznych profesií a nadšenie s nimi diskutujú. Je to nesmierne obohacujúce pre obe strany. Mali sme to šťastie, že pozvali aj nás a pripravenosť detí, ich vhľad a záujem o našu prácu boli naozaj úžasné.
Učitelia tiež potrebujú slobodu v hodnotení žiakov a prispôsobovaní výuky aktuálnym potrebám. Žiaci by zase mali mať slobodu vybrať si, čo sa chcú učiť a v akom rozsahu. Je kľúčové dovoliť im venovať sa témam, ktoré ich zaujímajú. Zabudnime na predstavu, že všetci musia mať zo všetkého jednotky. Učitelia by mali akceptovať rôzne zamerania žiakov a oceniť ich individuálne talenty.
Namiesto tlaku na známky by sme mali podporovať rôznorodosť a umožniť žiakom rozvíjať sa aj v praktických zručnostiach, napríklad v stolárstve, záhradníctve, či v iných oblastiach. Dať im možnosť spoznať čo najširšie spektrum ľudských činností. Veď je absurdné, keď viac ako 50 % tínedžerov tvrdí, že sa chcú živiť ako influenceri!
Aj na webovej stránke vášho vydavateľstva LiberaTerra hovoríte, že reformy školstva zmenili len málo a situácia v triedach je prakticky stále rovnaká. Často počúvame o tom, že stav nášho školstva je zlý. Majú to však moc zmeniť práve učitelia? Ak áno, ako?
Samozrejme. Učitelia majú vo svojich rukách to, čo sa deje priamo v triede. Ako prebieha výchovno-vzdelávací proces. Reforma môže vytvoriť dobré podporné prostredie, vďaka ktorému si učitelia rozšíria svoje kompetencie o nové metódy a prístupy, ale jedine oni sú tí, ktorí tieto metódy a prístupy môžu - alebo aj nemusia - preniesť do tried.
Naše reformy už štandardne prebiehajú zle. Veď už len fakt, že úzko súvisia s volebnými obdobiami, je komický. Obvykle reforma začína prepísaním štátnych vzdelávacích programov. A potom nasleduje presviedčanie verejnosti a učiteľov, že teraz je to to správne. A to je úplne zle. Začať musíme veľkou spoločenskou diskusiou, získať názory učiteľov, rodičov, odbornej verejnosti… Nájsť konsenzus. Dosiahnuť, aby sa s reformou všetci stotožnili, nie ich potom, keď už je všetko rozhodnuté, presviedčať.
Tú skutočnú zmenu môžu priniesť iba učitelia. Všimnite si, že neustále reformujeme najmä základnú školu. Počuli ste už o reforme vysokých škôl? Tie predsa pripravujú učiteľov a ak chceme skutočné zmeny na základných školách, tak musíme zmeniť práve prípravu budúcich učiteľov. Študujú 5 rokov, ale my veríme tomu, že až keď odídu do praxe, tak ich všetko naučíme za niekoľko hodín školení. Presnejšie, majú sa to naučiť sami, od tých najúspešnejších spomedzi seba. Päť rokov, vs. niekoľko hodín školení. To je absurdné.
V jednej z vašich kníh píšete, že ak sme dobrými učiteľmi, je to skvelé, pretože dokážeme vychovať dobrých ľudí. Kto je to podľa vás ten dobrý učiteľ?
Dobrý učiteľ je osobnosť. Ale odpovedať na otázku, kto je dobrý učiteľ, nie je jednoduché. Trochu mi to pripomína situáciu, keď sa skladateľov pýtajú, ako napísať hit. Väčšina z nich odpovie, že keď skladajú pesničku, nikdy nevedia, či sa bude ľuďom páčiť alebo nie. Podobné je to aj s dobrým učiteľom - spoznáte ho, keď ho vidíte s deťmi, ale presne opísať jeho vlastnosti nie je ľahké.
Samozrejme, dobrý učiteľ by mal byť pozitívny, vzdelaný, s vysokou emočnou inteligenciou a výbornými komunikačnými schopnosťami. Mal by byť veľmi empatický. Ideálne je, keď má učiteľ tieto vlastnosti prirodzene, ako keby sa učiteľom narodil.
V R∙A∙U (filozofia Riadeného Aktívneho Učenia od manželov Berovcov) zdôrazňujeme, že učiteľ musí byť najmä osobnosťou. Učiteľ odovzdáva deťom nielen svoje odborné vedomosti, ale, a to najmä, svoj prístup k vzdelávaniu, prístup k ľuďom, k životu. Čo je veľmi dôležité. S trochou nadsázky hovoríme, že to aký učiteľ je, je dôležitejšie ako to, čo učiteľ vie.
Akú úlohu hrajú vo vzdelávaní rodičia?
Musíme sa zbaviť predstavy, že vzdelávanie je len o vzťahu učiteľa a jeho žiakov. Do tohto vzťahu patria aj rodičia, ktorí zohrávajú obrovskú úlohu. Rodičia nastavujú vzťah dieťaťa k vzdelávaniu dávno predtým, ako ho pošlú do školy. Oni rozhodujú, kde v detskej hierarchii vzdelávanie bude. Škola už môže túto hierarchiu iba korigovať. Vo väčšine prípadov by bolo ideálne, ak by rodič nemusel vstupovať do obsahu vzdelávania. Písanie úloh s dieťaťom, robenie jeho projektov, sledovanie informácií pre dieťa namiesto neho… To je už za hranou. Ak vie dieťa sledovať Tik-Tok, tak určite si vie pozrieť aj Edupage.
Poďme teraz k matematike, ktorá je vašou doménou. Nie je to práve predmet, ktorý by bol povedzme masovo obľúbený. Dokáže si podľa vás každé dieťa vytvoriť vzťah k matematike?
Sme presvedčení, že áno. A veríme, že to môže byť vzťah pozitívny. Tu je pekne vidieť, ako môže rodič ovplyvniť dieťa. V skutočnosti dnes totiž matematika už nie je takou hrozbou a nie je takým neobľúbeným predmetom, ako to bývalo v minulosti. Naopak, keď deti prídu do školy, matematika býva jedným z najobľúbenejších predmetov. Úloha učiteľa je dnes jednoduchšia – len sa postarať o to, aby matematika zostala obľúbená aj vo vyšších ročníkoch.
Presne o to sa snažíme aj v našich učebniciach. Učíme deti matematiku tak, aby ich viedla k objavovaniu nových vecí, aby im dávala príjemné zážitky. Aby riešenie úloh nebolo len o tom, že našli výsledok, ale aby bolo o tom, že sa pri tom zabávajú, zapájajú všetky svoje schopnosti a komunikujú s kamarátmi. Jednoducho, spájame matematiku s príjemnými zážitkami a emóciami. Každé takéto spojenie, každá drobná radosť na hodine, každá drobná radosť pri práci v pracovných zošitoch, buduje pozitívny vzťah k matematike.
Váš prístup k učeniu, učebnice aj pracovné zošity sú postavené na filozofii Riadeného Aktívneho Učenia. Viete nám o nej povedať viac? Čím je výnimočná?
R∙A∙U je koncepcia vyučovania, ktorá mení postavenie učiteľa a žiaka v triede. Žiak sa stáva aktívnym tvorcom svojho vlastného učenia, zatiaľ čo učiteľ ho sprevádza a usmerňuje. R∙A∙U kladie dôraz na samostatnosť žiakov, diskusiu, kladenie otázok a hlavne vedie žiakov k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Očakáva od nich aktivitu, samostatnú prácu a prácu v skupinách.
Úlohou učiteľa nie je odovzdávať poznatky, ale klásť vhodné otázky a moderovať dianie na vyučovaní. Samozrejme, učiteľ ako osobnosť má byť inšpiráciou a motiváciou žiakov. V centre R∙A∙U je rozvoj osobnosti žiaka. Už z tohto vidieť, že učiť v duchu tejto filozofie je náročný, ale obohacujúci prístup k vyučovaniu. Ak ste ochotní investovať čas a energiu, môže to priniesť veľké benefity pre vás aj vašich žiakov.