Hľadanie najdôležitejších informácií sprevádza človeka celý život. V práci, v rodine či vo voľnom čase sme často nútení odpovedať na množstvo otázok, ktoré súvisia s touto zručnosťou. Veď ktokoľvek sa nás kedykoľvek môže opýtať, čo sme robili včera, o čom bol film, o čom bola kniha, o čom bola porada alebo čo všetko sme zažili na dovolenke. Zhrňovanie a syntéza nás každý deň sprevádzajú na každom kroku.
Keď niečo zhrňujeme, tak vlastnými slovami stručne a výstižne vyjadrujeme najdôležitejšie informácie. Pri tejto činnosti by sme mali vedieť dodržať tento nasledujúci postup:
1. Nájsť najdôležitejšie informácie.
2. Usporiadať ich v správnom poradí.
3. Súvisle ich vedieť porozprávať, resp. napísať.
Túto zručnosť by sme mali učiť aj našich žiakov a mali by sme na to využívať rôzne druhy textov. Dôležité je naučiť ich vybrať z textu kľúčové informácie a myšlienky, odlíšiť podstatné od menej podstatného a písať stručné poznámky. Čo robiť preto, aby do zošitov neprepisovali celé odseky z učebníc alebo naopak, aby nevypísali z textu len jednu vetu?
Pozrime sa spoločne na aktivity, ktoré by im v tomto procese mohli pomôcť.
A. Rule-based strategy (Stratégia založená na pravidlách)
A. Brownová, J. Campione a J. Dayová sú autorky aktivity, ktorá žiakom ponúka niekoľko pravidiel, ktoré im pomáhajú pri sumarizovaní informácií. V podstate ide o to, aby žiaci boli schopní vymazať, ponechať alebo nahradiť informácie v texte. Zo začiatku je dobré premietnuť na interaktívnej tabuli text. Potom spolu so žiakmi postupujeme podľa nasledujúcich krokov:
1. Vymažte zbytočné slová a vety.
2. Vymažte opakujúce sa informácie.
3. Nahraďte vymenované pojmy jedným slovom. Napríklad smreky, jedle, buky, duby nahradia slovom stromy.
4. Vytvorte vetu, ktorá zhrnie zmysel celého odseku. Žiaci vyberú z odseku jednu vetu, ktorá najpresnejšie vystihuje celý zmysel alebo vytvoria svoju vlastnú.
B. Novinárske otázky: KTO? ČO? KDE? KEDY? PREČO? AKO?
Ak chce novinár napísať dobrú reportáž, musí dávať čitateľom odpovede na už spomínané otázky. Aj niektoré texty, ktoré čítajú žiaci v škole, ponúkajú odpovede na tieto otázky. A tak žiakov učíme hľadať odpovede. V ďalšej fáze otázky využívajú aj pri tvorbe vlastných textov. V priebehu vyučovania môže učiteľ pripomenúť aj to, že nie každý text ponúka odpovede na úplne všetky otázky. Takto sa dá pracovať hlavne s odborným textom, so správou, s reportážou alebo rôznymi plagátmi, oznámeniami, inzerátmi a podobne.
C. Pomocné začiatky viet
Keď žiaci čítajú rozprávky, poviedky, povesti, bájky, báje alebo iné umelecké texty, učíme ich odlišovať úvod, jadro, záver. Vedieme ich tiež k tomu, aby vedeli identifikovať prostredie a postavy. Zo začiatku môžeme pomáhať žiakom aj tak, že im napíšeme na tabuľu začiatky viet, do ktorých dopĺňajú zistené informácie.
Napríklad:
Najskôr hrdina...
Potom...
Neskôr...
A nakoniec...
Najdôležitejšie udalosti v rozprávke sú...
Hrdina musel riešiť taký problém, že...
D. NIEKTO, CHCEL, ALE, A TAK, NAKONIEC
Táto aktivita učí žiakov odlišovať zápletku a jej riešenie. Spočíva v tom, že zapisujeme vety, ktoré vystihujú reakcie hrdinov(NIEKTO), ktorí chceli niečo urobiť (ICH CIEĽ), hľadáme zápletku (ALE), hľadáme následky ( A TAK) a záver (NAKONIEC).
Spomínané aktivity pomáhajú hlavne neskúseným čitateľom pri uvedomovaní si štruktúry literárneho diela a pomáhajú im vnímať v texte podstatné veci. Keď sú už žiaci skúsenejší, motivujeme ich k tomu, aby začali vyjadrovať svoj vlastný názor, vlastné myšlienky a hodnotenia. A práve v tejto chvíli práca s textom začína mať hlbší zmysel, pretože núti k abstraktnejšiemu premýšľaniu a k vytváraniu vlastných názorov. Motivujeme ich tiež k tomu, aby hľadali ďalšie otázky súvisiace s textom a nabádame ich k diskusii či k napísaniu vlastnej úvahy. Takto sa postupne dopracujú až k posolstvu a k podstate príbehu. V tejto fáze si často uvedomujú, že nastala zmena v ich názore. Aby si uvedomovali, ako sa ich uvažovanie v priebehu čítania mení a vyvíja, môžeme im pomôcť takýmito začiatkami viet: Najprv som si myslel(a), že kniha je o...ale potom som zistil(a), že...
Ďalšie zaujímavé aktivity na prácu s textom.
Pri týchto aktivitách predpokladáme, že žiaci poznajú podstatu prečítanej ukážky.
1. Napíš e-mail jednej z postáv v príbehu.
2. Predstav si, že si postava z príbehu a napíš si záznam do denníka o svojich pocitoch.
3. Zmeň poviedku na básničku. Zmeň baladu na rozprávku a podobne.
4. Vymysli iný záver.
5. Vymysli iný nadpis.
6. Vymysli reklamu na knihu.
7. Priprav si fiktívny rozhovor do časopisu so spisovateľom alebo s hlavnou postavou.
ZDROJ: Robb, Laura: Reading Strategies that Work: Teaching Your Students to Become Better Readers, Scholastic Inc. 1996 ideals.illinois.edu
