Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako naučiť žiakov hľadať podstatu v texte?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Hľadanie najdôležitejších informácií sprevádza človeka celý život. V práci, v rodine či vo voľnom čase sme často nútení odpovedať na množstvo otázok, ktoré súvisia s touto zručnosťou. Veď ktokoľvek sa nás kedykoľvek môže opýtať, čo sme robili včera, o čom bol film, o čom bola kniha, o čom bola porada alebo čo všetko sme zažili na dovolenke. Zhrňovanie a syntéza nás každý deň sprevádzajú na každom kroku.

Keď niečo zhrňujeme, tak vlastnými slovami stručne a výstižne  vyjadrujeme najdôležitejšie informácie. Pri tejto činnosti by sme mali vedieť dodržať tento nasledujúci postup:

 

1. Nájsť najdôležitejšie informácie.
2. Usporiadať ich v správnom poradí.
3. Súvisle ich vedieť porozprávať, resp. napísať.


Túto zručnosť by sme  mali učiť aj našich žiakov a mali by sme na to využívať rôzne druhy textov. Dôležité je  naučiť  ich vybrať z textu kľúčové informácie a myšlienky, odlíšiť podstatné od menej podstatného a písať stručné poznámky. Čo robiť preto, aby do zošitov neprepisovali celé odseky z učebníc alebo naopak,  aby nevypísali z textu len jednu vetu?

 

Pozrime sa  spoločne na aktivity, ktoré by im v tomto procese mohli pomôcť.

 

A. Rule-based strategy (Stratégia založená na pravidlách)

A. Brownová, J. Campione a J. Dayová sú autorky aktivity, ktorá žiakom ponúka niekoľko pravidiel, ktoré im pomáhajú pri sumarizovaní informácií. V podstate ide o to, aby žiaci boli schopní vymazať, ponechať alebo nahradiť informácie v texte. Zo začiatku je dobré premietnuť na interaktívnej tabuli text. Potom spolu so žiakmi postupujeme podľa nasledujúcich krokov:

1. Vymažte zbytočné slová a vety.

2. Vymažte opakujúce sa informácie.

3. Nahraďte vymenované pojmy jedným slovom. Napríklad smreky, jedle, buky, duby nahradia slovom stromy.

4. Vytvorte vetu, ktorá zhrnie zmysel celého odseku. Žiaci vyberú z odseku jednu vetu, ktorá najpresnejšie vystihuje celý zmysel alebo vytvoria svoju vlastnú.

 

B. Novinárske otázky: KTO? ČO? KDE? KEDY? PREČO? AKO?

Ak chce novinár napísať dobrú reportáž, musí dávať čitateľom odpovede na už spomínané otázky. Aj niektoré texty, ktoré čítajú žiaci v škole, ponúkajú odpovede na tieto otázky. A tak žiakov učíme hľadať odpovede. V ďalšej fáze otázky využívajú aj pri tvorbe vlastných textov. V priebehu vyučovania môže učiteľ pripomenúť aj to, že nie každý text ponúka odpovede na úplne všetky otázky. Takto sa dá pracovať hlavne s odborným textom, so správou, s reportážou alebo rôznymi plagátmi, oznámeniami, inzerátmi a podobne.

 

C. Pomocné začiatky viet

Keď žiaci čítajú rozprávky, poviedky, povesti, bájky, báje alebo iné umelecké texty, učíme ich odlišovať úvod, jadro, záver. Vedieme ich tiež k tomu, aby vedeli identifikovať prostredie a postavy. Zo začiatku môžeme pomáhať žiakom aj tak, že im napíšeme na tabuľu začiatky viet, do ktorých dopĺňajú zistené informácie.

 

Napríklad:

Najskôr hrdina...

Potom...

Neskôr...

A nakoniec...

Najdôležitejšie udalosti v rozprávke sú...

Hrdina musel riešiť taký problém, že...

 

D. NIEKTO, CHCEL, ALE, A TAK, NAKONIEC

Táto aktivita učí žiakov odlišovať zápletku a jej riešenie. Spočíva v tom, že zapisujeme vety, ktoré vystihujú reakcie hrdinov(NIEKTO), ktorí chceli niečo urobiť (ICH CIEĽ), hľadáme zápletku (ALE), hľadáme následky ( A TAK) a záver (NAKONIEC).

Spomínané  aktivity pomáhajú hlavne neskúseným čitateľom pri uvedomovaní si štruktúry literárneho diela a pomáhajú im vnímať v texte podstatné veci. Keď sú už žiaci skúsenejší, motivujeme ich k tomu, aby začali vyjadrovať svoj vlastný názor, vlastné myšlienky a hodnotenia. A práve v tejto chvíli práca s textom začína mať hlbší zmysel, pretože núti k abstraktnejšiemu premýšľaniu a k vytváraniu vlastných názorov. Motivujeme ich tiež  k tomu, aby hľadali ďalšie otázky súvisiace s textom a nabádame ich k diskusii či k napísaniu vlastnej úvahy. Takto sa postupne dopracujú až k posolstvu a k podstate príbehu. V tejto fáze si často uvedomujú, že nastala zmena v ich názore. Aby si uvedomovali, ako sa ich uvažovanie v priebehu čítania mení a vyvíja, môžeme im pomôcť takýmito začiatkami viet: Najprv som si myslel(a), že kniha je o...ale potom som zistil(a), že...

 

Ďalšie zaujímavé aktivity na prácu s textom.

Pri týchto aktivitách predpokladáme, že žiaci poznajú podstatu prečítanej ukážky.

1. Napíš e-mail jednej z postáv v príbehu.
2. Predstav si, že si postava z príbehu a napíš si záznam do denníka o svojich pocitoch.
3. Zmeň poviedku na básničku. Zmeň baladu na rozprávku a podobne.
4. Vymysli iný záver.
5. Vymysli iný nadpis.
6. Vymysli reklamu na knihu.
7. Priprav si fiktívny rozhovor do časopisu so spisovateľom alebo s hlavnou postavou.

 


ZDROJ:
Robb, Laura: Reading Strategies that Work: Teaching Your Students to Become Better Readers, Scholastic Inc. 1996
ideals.illinois.edu
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Slovenský jazyk a literatúra, Knihy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.