10 spôsobov, ktoré pomáhajú žiakom identifikovať ich emócie

Schopnosť identifikovať emócie v sebe a v druhých, hovoriť o nich a nájsť spôsoby, ako s nimi zaobchádzať vhodnými spôsobmi, predstavuje kompetenciu, ktorá ľuďom pomáha nielen v bežnom živote, ale ktorá tiež úzko súvisí s výsledkami v škole.
Schopnosť identifikovať emócie v sebe a v druhých, hovoriť o nich a nájsť spôsoby, ako s nimi zaobchádzať vhodnými spôsobmi, predstavuje kompetenciu, ktorá ľuďom pomáha nielen v bežnom živote, ale ktorá tiež úzko súvisí s výsledkami v škole. / Foto: Bigstock

Deti si nevystačia iba s osvojeným množstvom informácií o svete, ale potrebujú sa dozvedieť viac aj o tom, kým sú, ako ich vníma okolie, aké majú potreby, želania a tiež to, aké emócie prežívajú. 

 

Schopnosť identifikovať emócie v sebe a v druhých, hovoriť o nich a nájsť spôsoby, ako s nimi zaobchádzať vhodnými spôsobmi, predstavuje kompetenciu, ktorá ľuďom pomáha nielen v bežnom živote, ale ktorá tiež úzko súvisí s výsledkami v škole. Samozrejme,  rodina je prvým miestom, kde sa deti učia spoznávať, okrem iného, aj svet emócií.  Niekedy sa však aj v školskom prostredí nájde čas a priestor na skúmanie tejto oblasti. Ak chce učiteľ žiakov učiť spoznávať ich citový svet, môžu mu pri tom pomôcť aj niektoré z nasledujúcich metód .

 

1.  Budujte slovnú zásobu žiakov

Ako dieťa dospieva, spoznáva svoj emocionálny svet a širokú škálu emócií, ktoré je schopné cítiť. Postupne sa učí reagovať na tieto emócie. V tomto období je potrebné žiakov zoznamovať čo s najväčším spektrom rôznych emócií a tiež so slovnou zásobou, ktorá s nimi súvisí. Ak dieťa pozná iba slová smutný, veselý, nešťastný a šťastný, nedokáže úplne presne vnímať širokú škálu pocitov, ktoré ho v živote sprevádzajú. Aby deti boli schopné adekvátne vyjadriť svoje prežívanie, musia mať osvojenú vhodnú slovnú zásobu, ktorou ho pomenujú. Ak vedia pomenovať to, čo vnútorne prežívajú, dokážu o tom rozmýšľať a následne to adekvátne spracovať a o téme aj komunikovať. Ich vnútorné prežívanie je veľmi bohaté a bohatá by mala byť aj ich slovná zásoba, ktorou svoje prežívanie opíšu. 

 

2. Zoznámte žiakov s tým, že emócie ovplyvňujú ich výsledky v škole

Celkový emočný stav človeka môže mať veľký vplyv na to, ako dobre či ľahko sa učí nové veci. Stres, obavy alebo nepríjemný pocit môžu zvyšovať negatívne emócie a nechuť sa vzdelávať. Limbický systém (emocionálne časť mozgu) má schopnosť povoliť alebo zastaviť prístup k pamäti. Pri strese alebo úzkosti sa možnosť spracovať nové informácie zastavuje, čo sťažuje alebo znemožňuje učenie. Opačne fungujú pozitívne emócie. Tie možno v žiakoch vzbudzovať napríklad zámernou motiváciou, povzbudzovaním zvedavosti a talentu, monitorovaním úspechov alebo prezentovaním vlastných skúseností.

 

3. Vizualizácia pocitov 

Deti žijú vo svete obrazov, a  preto vizualizácia je pre nich vhodnou technikou uvoľňovania emočného stresu. Predstavivosť je výborná pomôcka pri relaxácii. Emočné preťaženie má vplyv aj na telo. Opýtajte sa napríklad žiakov, kde na svojom tele vnímajú  emóciu hnevu. Je to tlak v hlave alebo v žalúdku? Kde cítia bolesť, keď sú nahnevaní? Pomôcť môže aj príjemná hudba spojená s analýzou ich vnútorných pocitov. Ďalší spôsob spočíva v tom, že žiakom pripravíte rôzne druhy smajlíkov, ktoré predstavujú rôzne druhy emócií. Každý žiak si vyberie ten smajlík, ktorý zodpovedá momentálnej emócii a umiestni ho napríklad na nástenke. Aj takto sa žiaci učia spoznávať svoje emócie.

 

4. Náladometer

„Náladometer“ je druh smajlíka vyrobený z papiera, ktorý sa štipcom dá pripevniť na sveter alebo tričko. Je to tiež dobrý nástroj na pomenovanie emócií. Dôležité je nielen si ho s deťmi vyrobiť, ale naozaj ho každý deň aktívne využívať. Aktivitu môžete spojiť s komunitným kruhom, kde žiaci hneď vidia, kto má akú náladu. Motivujte žiakov v kruhu rozprávať o tom, ako sa cítia, čo prežívajú. Dôležitá je dobrovoľnosť. Nič sa nestane, keď niekto občas nepovie nič. V priebehu dňa si žiaci môžu „náladometer“ vymeniť, ak sa ich emócie zmenili. Často učiteľ vďaka „náladometra“ odhalí konflikt, ktorý vznikol v triede v priebehu dňa a môže ho hneď riešiť.

 

5. Relaxačný kútik

V tomto priestore  môžu byť žiaci chvíľu sami. V prípade potreby sa tam môžu upokojiť alebo popremýšľať nad svojimi emóciami. Učiteľ ich môže motivovať aj k tomu, aby používali stratégie emocionálnej regulácie, ako sú hlboké dýchanie, cvičenia všímavosti alebo nástroje, ako sú škály nálady na identifikáciu emócií, ktoré prežívajú. V kútiku môžu využiť aj rôzne relaxačné techniky. Ich zoznam môže učiteľ umiestniť na viditeľné miesto a žiak si niektorú z nich môže vybrať. Môžu si vybrať napríklad tieto techniky:

  • Dýchajte zhlboka z oblasti bránice a nie z hrudníka, čím podporíte relaxáciu.
  • Opakujte si upokojujúce slová, ako napríklad: „Ber to s ľahkosťou! Oddychuj! Som v poriadku!“ Odporúča sa  aj v tomto prípade zhlboka dýchať.
  • Začnite snívať, predstavte si niečo, čo vás upokojí. Predstavujte si niečo z vlastnej skúsenosti alebo si niečo príjemné predstavujte.

 

6. Denníky

Veľa učiteľov používa pri práci so žiakmi denníky, do ktorých si zapisujú, ako sa cítia, ktoré udalosti vplývajú na ich emócie, čo ich teší, trápi a podobne. Dôležité je tiež vedieť poďakovať za všetko pozitívne, čo môžu prežívať.

 

7. Ruže

Toto je veľmi rýchla aktivita. Žiaci si do zošita nakreslia ružu. Do  kvetu dopíšu pozitívne pocity a do tŕňov negatívne pocity. Ak máte čas, žiaci môžu napísať, čo im spôsobilo negatívne a pozitívne pocity.

 

8. Aktívne počúvanie vo dvojiciach

Túto aktivitu je vhodné robiť na začiatku vyučovania. Rozdeľte žiakov do dvojíc a motivujte ich k aktívnemu počúvaniu. Prostredníctvom tejto aktivity sa žiaci môžu rozprávať o svojich emóciách a o tom, čo prežili a podobne.

 

9. Pozdrav pri dverách 

Ak chce učiteľ navodiť hneď ráno dobrú atmosféru v triede a chce napríklad aj zistiť, ako sa žiaci cítia, môže im poskytnúť povzbudenie ešte predtým, ako si sadnú na  svoje miesto a začnú sa pripravovať na vyučovanie. Môže to urobiť tak, že pozdraví individuálne každého  pri dverách.

 

10. Tváre

Povystrihujte so žiakmi rôzne tváre z časopisov a letákov. Ich úlohou je potom pomenovať, čo cítia osoby na obrázkoch, akú majú náladu a podľa pocitov ich roztriediť na kôpky. Čím sú žiaci starší, tým môžu byť náznaky emócií na tvárach jemnejšie a menej evidentné, o to zaujímavejšia debata sa potom môže rozvinúť. Táto aktivita pomáha budovať u žiakov empatiu, ktorá je nesmierne dôležitá pri budovaní vzťahov i pri spoznávaní samých seba.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:

H. Žáčková,  D.Jucovičová, S. Srholcová: Relaxácia nielen pre nepokojné deti

M. Dris: Relaxačné aktivity v predškolskom a základnom vzdelávaní

B. Miguel: Techniky a relaxačné aktivity

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia, Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku