Ako si vybudovať s deťmi úprimný a priateľský vzťah?

Dôvera a úprimnosť sú hlavným symbolom stability vzťahov.  Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne úprimnosť, priateľstvo, dôvera, spolupráca, rešpektovanie a tolerancia, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie vzťahov na podobných princípoch.

Cieľom každého rodiča je mať s dieťaťom úprimný a dôverný vzťah, ktorý by mohol vyústiť do celoživotného priateľstva. Priateľstvo s dieťaťom však neznamená prechod na partnerský vzťah, v ktorom nie je priestor pre autoritu rodičov. Musí ísť o skutočný vzťah dôvery založenej na vzájomnej láske a poznaní sa. Psychológovia na základe svojich pozorovaní, výskumov a práci s klientami zistili, ktoré kroky vedú k spomínanému vzťahu. Pozrime sa na ne.

1 | Buďte ústretoví

Rodičia chcú vždy pre svoje deti iba to najlepšie. Z tohto dôvodu sa snažia viesť svoje deti správnym smerom a vytvárajú aj vlastné súbory pravidiel. Namiesto toho je vhodnejšie deťom pozorne načúvať a zamyslieť sa nad pravidlami z ich uhľa pohľadu. To znamená, snažiť sa pochopiť význam ich slov. Pri budovaní úprimnosti je potrebné byť aj ústretovým rodičom a dať deťom priestor i čas pre vlastné premýšľanie. Psychológovia odporúčajú, aby sa rodičia zbavili pozície len prikazujúcich  a ukázali skutočné emócie. Vzájomné rešpektovanie sa medzi rodičom a dieťaťom umožňuje vytvoriť skutočný vzťah, v ktorom deti i rodičia vzájomne vnímajú svoje pocity a činy. Kým je dieťa malé, jeho problémy sa vám často javia ako malicherné. Nepodceňujte ich však a pristupujte k nim s celou vážnosťou. Pomoc pri riešení týchto mikroproblémov vnímajte ako príležitosti na budovanie vzťahu či vzájomnej blízkosti a nie ako niečo negatívne, otravné, únavné. Keď deti pocítia, že ich problémy rodičia nepodceňujú a vážia si ich ako jedinečné bytosti, vzájomná väzba sa ešte viac upevní. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil. Nutné je zamerať sa na problém a následne spoločnou diskusiou dospieť k prijateľnému riešeniu.

2 | Snažte sa vytvoriť v rodine rešpektujúce prostredie

Dôležité je vedieť si rešpekt u dieťaťa získať, nie si ho vyžadovať alebo v horšom prípade vynucovať. Donucovanie môže viesť k upevneniu vzťahu, ale nebuduje skutočnú vzájomnú úctu. Deti nie sú rodičom rovnocenné vo vedomostiach ani v zručnostiach, ale určite sú si navzájom rovní v rámci ľudskej dôstojnosti. Získať si rešpekt svojich potomkov je možné tak, že samotní rodičia budú medzi sebou komunikovať s rešpektom a sami sa zamerajú na rozvíjanie vzájomného vzťahu. V rámci budovania rešpektu je dobré zamerať sa na spoluprácu. Spolupráca vyvoláva dojem vzájomného úsilia a prispieva k vypočutiu si názoru druhého. Keď s deťmi vytvárate len dohody bez spolupráce, môže to u nich vyvolávať dojem podriadenosti. Nerobte za svoje dieťa to, čo samo dokáže. Prehnané napomáhanie môže byť vnímané voči dieťaťu neúctivo. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil. Nutné je zamerať sa na problém a následne spoločnou diskusiou dospieť k prijateľnému riešeniu. Nezabúdajte tiež na jednotu vašich slov a skutkov. Keď vaše slová budú v súlade s vašimi skutkami, deti budú veriť vašim slovám, lebo budú vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Keď je dieťa presvedčené o pravdivosti vašich slov, zostáva mu menej priestoru na vyjednávanie a skôr začína spolupracovať. Rodič nemusí byť dokonalý. Deti nepotrebujú bezchybných rodičov, ale takých, čo si vedia chybu priznať a poučiť sa z nej. Malo by byť samozrejmosťou, keď rodič poruší pravidlá, mal by sa vedieť aj dieťaťu ospravedlniť.

3 | Prejavujte skutočný záujem o dieťa a empatiu

Rodičia  by sa mali snažiť snažiť byť nablízku svojim deťom, spoznávať ich problémy a radosti a mali by byť schopní vedieť rozpoznať zmeny vyplývajúce z rôznych fáz vývoja každého dieťaťa. K tomuto poznaniu je nevyhnutné venovať dostatok času rodine – čas strávený v rozhovore s každým z detí. Dobrá komunikácia je základným aspektom pre dobrý vzťah s každou osobou. Jej prvou podmienkou je dokázať skutočne počúvať. Ak chcete skutočne počúvať vaše dieťa, je potrebné zamerať na neho všetku svoju pozornosť, počúvať ho až do konca toho, čo vám chce povedať. Ak nie ste momentálne schopní ho počúvať, úprimne mu to povedzte a požiadajte ho o preloženie rozhovoru na iný konkrétny čas. Bez preukázania dobrej vôle inej osobe nie je možné budovať nielen priateľstvo, ale ani komunikáciu. Každé dieťa, a najmä v tínedžerskom veku, si musí byť vždy isté, že ho budete počúvať a že oceňujete jeho dobrú vôľu a že chcete jeho dobro. Dôležitá je aj empatia. Vďaka empatii sa snažíme vžiť do pocitov druhého človeka a pozrieť sa na problém jeho očami, ukázať pochopenie pre jeho pocity a emócie. Ak chcete vyjadriť empatiu, je dobré pozerať priamo do očí, prikyvovať na znak porozumenia, zopakovať vlastnými slovami to, čo nám dieťa povedalo. Musíte pritom myslieť na to, že úloha rodičov nie je nachádzať riešenia problémov detí, ale pomáhať im v nachádzaní ich vlastných riešení. Prostredníctvom vašej empatie sa dieťa učí zvládať aj vlastnú empatiu.

4 | Vytvárajte prostredie, v ktorom deti necítia strach

Hlavným dôvodom, prečo sa v rodine nekomunikuje priamo alebo vládne neúprimnosť, je strach. Vo všeobecnosti sa obávame dvoch vecí, ktoré nám nedovolia byť úprimní. Je to strach zo straty lásky a strach z odplaty. Bojíme sa, že ak budeme o svojom hneve a bolesti úprimne hovoriť, ostatní k nám budú odmeraní alebo sa nahnevajú.  Klinickí psychológovia H. Cloud a J. Townsend odporúčajú rodičom, že vďaka nasledujúcim princípom môžu pomôcť deťom prekonať strach a priviesť ich k väčšej úprimnosti. Kľúčové princípy týchto pravidiel sú:

• Všetky pocity sú vítané a je správne prejavovať ich.
• Prejavovanie pocitov má však svoje hranice. Hádzanie vecí alebo bitka sú už nevhodné spôsoby.
• Najprv prejavte súcit, aby ste s dieťaťom nadviazali vzťah. Prijímajte a milujte pocity dieťaťa a až potom hľadajte porozumenie.
• Nájdite rovnováhu medzi láskou a hranicami. Buďte láskyplní a vľúdni, ale zároveň dosť silní na to, aby dieťa videlo, že jeho pocity vás nezničia alebo neodoženú preč.
• Po konflikte sa uzmierte, a to aspoň prejavom náklonnosti. Deti takto budú vidieť, že vaše spoločné puto je pevné aj keď sa hádate.
• Svoje pocity pomenujte. Deti sú zopdovedné za svoje pocity. Ak dokážu vysvetliť a pomenovať pocity, uvedomia si, že sú to len pocity, že sa dajú zmeniť a nepredstavujú konečnú realitu.
• Nepoučujte deti, pokiaľ si nie ste istí, že dieťa sa so svojimi pocitmi vyrovnalo. Inak vás nebude vnímať.
• Hlavný princíp spočíva v tom, že vzťah je vždy pevnejší ako konflikt, pocit či zážitok. Dieťa si musí byť isté, že vzájomné puto a náklonnosť pretrvajú aj po hádke.

Ak chceme v rodinách budovať pozitívne a úprimné vzťahy, musíme poznať základné zákonitosti tohto fungovania. Hlavne vo vzťahu k deťom túto skutočnosť netreba podceňovať, pretože vybudovanie zdravých rodinných vzťahov sa stáva pre deti silným motivačným faktorom pri budovaní ich vlastných vzťahov k iným ľuďom v dospelosti.