V izbe sa hrali trinásťročný Jakub a jeho kamarát Matej. Stavali si veľkú loď z Lega. Šesťročný Filip do lode buchol, kocky sa rozsypali. Chlapci na neho nakričali a vyhodili ho z izby. Otec to všetko videl a počul. Filip sa rozplakal prišiel za otcom do kuchyne. Otec by do neho najradšej nakričal a vyhrešil ho za to, čo urobil, ale rozhodol sa konať ináč. Vedel, že v tejto chvíli nepomôžu žiadne príkazy, zákazy a vysvetľovania. Filip trpel hlavne preto, že si ho starší brat a jeho kamarát nevšímali, že ho už pred tým vyháňali z izby a smiali sa mu, že je ešte malý. Filip potreboval otcovo prijatie, otcovu náruč. Prvé, čo otec urobil, objal ho. Počkal, kým sa mladší syn upokojí.
Vďaka tomu, že otec so synom nadviazal kontakt a utešil ho, sa Filip dostal z reaktívneho stavu do receptívneho. Až po nadviazaní kontaktu a upokojení, môže dieťa počúvať rodičovské rady a ponaučenia. Nadviazanie kontaktu nie je len láskavejším, ale aj prospešnejším javom pre vzájomný vzťah. Umožňuje aj rodičom, aby sa na svoje dieťa naladili. Dieťa tiež cíti, že rodič vníma jeho svet, premieňa chaos na pokoj, izoláciu na kontakt.Počiatočné naviazanie kontaktu je ten najláskavejší spôsob výchovy k disciplíne. Tento spôsob, ktorý využil aj otec v krátkom príbehu, splnil dva ciele disciplíny. Získal dieťa na spoluprácu a rozvíjal zároveň aj jeho mozog. Udržal s ním kontakt a zároveň ho aj učil. Až keď si otec dokázal získať synovu pozornosť, mohli sa neskôr porozprávať o Filipovom správaní. Tento postup mohol rozvíjať aj Filipov mozog, pretože si v kľude vypočul otcove argumenty a pochopil dôležité ponaučenia. Otec bol zároveň pre otca vzorom a ukázal mu, že existujú aj pokojnejšie, láskavejšie spôsoby interakcie v prípade, že človeka niekto nahnevá. A to všetko nastalo preto, lebo otec so synom nadviazali kontakt. Nadviazanie kontaktu prináš so sebou aj ďalšie pozitíva:
1. Nadviazním kontaktu sa dieťa posúva od reaktivity k receptivite
Deti najviac potrebujú rodičov vtedy, keď sú rozrušené. Je pre ne veľmi stresujúce a nepríjemné, keď sa cítia sklamané, rozčúlené alebo vyvedené z miery. Obvykle sa dieťa správa nevhodne vtedy, keď ťažko zvláda situácie okolo seba a vo svojom vnútri. Ak sa správa nevhodne, kričí, že potrebuje pomoc. Vďaka nadviazaniu kontaktu môžeme v deťoch utíšiť vnútornú búrku, pomôžeme im, aby sa upokojili, pomôžeme im tiež pri lepšom rozhodovaní. Ak cítia lásku a prijatie, môžu sa začať znovu ovládať a zapojiť tak svoj horný mozog. Keď k tomu dôjde, môže nastať skutočná výchova k disciplíne. Inými slovami, naviazanie kontaktu dieťa posunie z reaktívneho stavu do stavu, kedy je vnímavejšie k ponaučeniam, ktoré mu chceme povedať. Než začneme s ponaučeniami, je dobré si povedať tieto otázky: „ Je moje dieťa pripravené počúvať, učiť sa, pochopiť, čo mu hovorím?“Kontakt upokojuje nervovú sústavu, utišuje reaktivitu dieťaťa v danej chvíli a posúva ju smerom k stavu, v ktorom nás počuje, môže sa učiť a dokonca sa samostatne rozhodovať. Kontakt integruje mozog a potvrdzuje jeho komplexnosť.
2. Kontakt rozvíja mozog
Pokojná, nenásilná výchova rozvíja mozog dieťaťa tým, že zlepšuje jeho schopnosti vytvárať vzťahy, sebaovládanie, empatiu, súcit a iné. Všetko sa začína nadviazaním kontaktu. Ak rozrušenému dieťaťu poskytneme útechu, vnímame jeho pocity a povieme mu, ako veľmi ho máme radi aj napriek tomu, pretože niečo pokazilo. Týmto spôsobom ovplyvňujeme vývin jeho mozgu teraz, ale aj v čase dospievania a dospelosti. A mozog sa mení aj podľa toho, aký vzor mu v ťažkej situácii poskytujeme. Detský mozog vedome i nevedome prijíma všetky druhy informácií na základe rodičovskej odozvy na akúkoľvek situáciu. Z neurologického hľadiska nadviazanie kontaktu s dieťaťom posilňuje spojovacie vlákna medzi horným a dolným mozgom, takže vyššie mozgové oblasti môžu účinnejšie komunikovať s nižšími a prevládnuť nad nimi. Tieto spojovacie vlákna medzi hornými a dolnými oblasťami nazývame aj „mozgové schodisko“. Schodisko prepája horné a dolné poschodie a prospieva mozgovej oblasti nazývanej prefrontálny kortex. Táto kľúčová časť mozgu pomáha vytvárať výkonné funkcie sebaregulácie, sústredenie pozornosti, ovládanie impulzov a empatického spojenia s inými. Podľa toho ako sa prefrontálny kortex vyvíja, deti uplatňujú sociálne a emocionálne zručnosti. Jednoducho povedané, integrácia vo vzťahu vytvára aj integráciu v mozgu. Integrovaný vzťah sa vyvinie, keď cítime rozdiely medzi sebou a druhými a potom nadviažeme kontakt pomocou súcitnej komunikácie. Vciťujeme sa do druhej osoby, cítime jej pocity a chápeme jej názor. V tejto súvislosti rešpektujeme jej vnútorný duševný život. Zostávame však odlišnými, jedinečnými osobnosťami, ale zároveň sme v kontakte. Takáto integrácia vytvára harmóniu vo vzťahoch.
3. Nadviazanie kontaktu prehlbuje vzťah k deťom
Tretí prínos je vzťahový. Nadviazanie kontaktu prehlbuje puto medzi rodičom a dieťaťom. Deti, samozrejme, vedia, že ich rodičia majú radi. Ale čo keď sa objaví napätie a konflikt? Na vývoj vzájomného vzťahu má vplyv, ako reagujeme, keď sa nám nepáči, ako sa dieťa rozhodlo. Láskavou radou? Podráždene a kriticky? Rozzúrene? Nie je vždy ľahké nadviazať kontakt s dieťaťom, keď hnevá, správa sa príšerne, je takmer nezvládnuteľné. Výchovné situácie sa môžu vyskytnúť rôzne, podstatné je, že ak sú akékoľvek, mali by sme sa snažiť nadviazať kontakt s dieťaťom, pretože nielen pomáha riešiť aktuálny problém, ale preto, že nám pomáha naznačiť, ako veľmi si vzťah s dieťaťom vážime. Čím viac empatie, podpory a aktívneho počúvania do vzťahu vložíme, tým lepší bude náš vzťah s deťmi.
ZDROJ: Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová: Klidná výchova k disciplíně
