Dokážu si malé deti uvedomovať pocity druhého človeka? Dokážu sa vcítiť do situácie, ktorou práve prechádza iná osoba? Myslíte si, že je vaše dieťa schopné dať najavo niekomu svoje sympatie? Niektorí ľudia si myslia, že deti nemajú túto schopnosť vyvinutú prinajmenšom, kým nedovŕšia 3 roky. Myslia, že sú do toho času, jednoducho povedané, malými egoistami. Ale ukazuje sa, že to vôbec nie je pravda. Vedci zistili, že empatiu možno pozorovať už u novorodencov a vďaka našej pomoci ju môžu časom rozvíjať do veľmi dobrej podoby.
Empatia je psychologický motivátor, ktorý nám umožňuje pomáhať druhým v prípade nebezpečenstva, bolesti alebo núdze. Je veľmi dôležitá pre náš spoločenský a emocionálny vývoj. Ovplyvňuje naše správanie a tým aj kvalitu vzťahov, ktoré si v živote vytvárame.
A ako sa vyvíja u dieťaťa od jeho narodenia schopnosť empatie a čo môžeme urobiť, aby sme vychovali citlivé a vnímavé deti?
Rozvoj empatie v prvých rokoch života
Prvý týždeň
Po pôrode sa vám môže zdať, že jediné veci, ktoré vaše dieťa vníma je strach o jedlo a nerušený spánok. No výskumy hovoria, že novorodenci sú tiež schopní empatie. Už po 18 – 72 hodinách vedci vystavili novorodencov plaču iného dieťaťa a zistili, že deti odpovedali omnoho intenzívnejším plačom na plač dieťaťa, ako na rôzne iné podnety ako napr. ticho, hluk, neľudské zvuky, či dokonca ich vlastný plač. Táto odpoveď formou plaču na plač iného novorodenca viedla výskumníkov k myšlienke, že ľudia majú biologickú predispozíciu na prejavovanie záujmu a pohotové reagovanie na negatívne reakcie iných. Napríklad okamžite reagujú rozrušene, ak počujú iné dieťa plakať.
Navyše malé deti majú podľa všetkého viac schopností, ktoré im môžu pomôcť vcítiť sa do našich pocitov a myšlienok. Štúdie ukazujú, že deti venujú špeciálnu pozornosť, keď k nim hovoríte milo, melodicky a emocionálne expresívne a nemajú rady nevýraznosť.
Bábätká sa dokážu upriamiť na oči. Uprednostňujú ľudí, ktorí nadväzujú očný kontakt a táto preferencia by sa mala stať s pribúdajúcimi týždňami stávať viditeľnejšia. Časom by ste mali tiež postrehnúť, že sa dieťa pokúša nasledovať váš uprený pohľad. Zaujíma sa o to, čo upútalo vašu pozornosť.
Všetky tieto reakcie detí a ich správanie vedú k tomu, že dieťa chce s vami spolupracovať a reagovať na vás. Čím viac toho robíte, tým viac sa dieťa učí.
Výskum odporúča rodičom, aby so svojimi deťmi od narodenia komunikovali ako s partnermi, hoci im nedokážu odpovedať. Táto komunikácia jeden na jedného podporuje dieťa odzrkadľovať pocity v tvári a týmto správaním formou napodobňovania môže bábätko zdieľať naše emócie. Keď hovoríte so svojím dieťaťom, sledujte jeho reakcie a odpovedajte na jeho akoby skutočnú konverzáciu. Učíte ho tak empatii.
6 – 8 týždňov: Spoločenský úsmev
Už v týchto skorých dňoch môžete pozorovať určitý druh úsmevu na tvári vášho dieťaťa. Niekedy sa deti usmievajú aj keď spia alebo keď prdia. Ale od 6-8 týždňov sa všetka vaša intímna komunikácia začne vyplácať. V tomto období vám už vie vaše dieťa uštedriť skutočný úsmev. Sledujte ako vaše dieťa používa svoj spoločenský úsmev, aby vás zaujalo. Učí sa, že vás ním dokáže robiť šťastnými.
8 – 10 mesiacov: Znepokojujú sa kvôli ľuďom, ktorí vyzerajú smutní
Takto malé deti síce nevedia hovoriť, ale dokážu sa vám vyhnúť, ak ich vaše emócie desia. Ak deťom naopak dáte dobré podmienky, mnoho bábätiek v tomto veku je už schopných preukazovať svoje sympatie. Ak rodič alebo kamarát sedí smutne ticho, dieťa mu preukáže svoje empatické znepokojenie mimikou tváre, gestami, zvukmi alebo inými pokusmi porozumieť, čo sa deje.
12 mesiacov a viac: Uprednostňujú spoločenskú hru
Záujem o spoločenskú hru môžete zaznamenať aj skôr ako v 12 mesiacoch. Dieťa zdvíha prázdny pohárik k svojim perám a predstiera, že pije. Chlípe s chuťou a pritom sa smeje.
Ak sa hrávajú so staršími deťmi a dospelými od začiatku rozvíjajú sofistikovanejšie predstieranie hry. Napríklad, ak vás dvojročné dieťa vidí predstierať liať vodu na mackovu hlavu, dieťa môže predstierať, že mu ju osuší.
A ako to súvisí s empatiou? Ak ľudia predstierajú niečo spolu, musia sa naladiť na myslenie toho druhého, spolupracovať a myslieť na rolu každého jedného z nich.
14 – 18 mesiacov: Jednoduché pomáhanie
Predstavte si situáciu, že vám spadne na zem ceruzka a potom predstierate, že sa za ňou načahujete. Správate sa, akoby bola pre vás úloha priveľmi náročná. A čo urobí malé batoľa? V jednom experimente vedci ukázali, že 14-18 mesačné deti pravdepodobne zdvihnú ceruzku a podajú vám ju bez akéhokoľvek zaváhania. Dovršením druhého roka už môžete bežne sledovať tieto krásne prejavy detskej empatie a pomoci.
Dieťa okolo dvoch rokov si už začína uvedomovať, že je oddelená a samostatná osobnosť s vlastnými myšlienkami a schopnosťami. Ak deti v tomto veku vidia, že niekto potrebuje pomoc, snažia sa mu pomôcť obľúbenou hračkou alebo fľaškou. Empatický základ tohto konania tu už skutočne existuje.
V 18-tich mesiacoch sa deti naučia, že rôzni ľudia chcú rôzne veci. Prechádzajú od empatie k jedinečnému alturizmu. Empatia znamená cítim tvoju bolesť a alturizmus zase „Skúsim ti pomôcť, aby si sa cítil lepšie, aj keď sa ja sám zle necítim.“
Vedkyňa Alison Gopnik uskutočnila napríklad experiment, v ktorom deťom medzi 14-18 mesiacmi ukázali dve misky s jedlom. Jedna bola so surovou brokolicou a druhá so slanými krekrovými rybičkami. Všetky bábätká, dokonca aj na Berkley, nemali rady brokolicu. Výskumníci ale jedli jedlo z oboch misiek. Polovicu času sa experimentátori správali ako deti a tvárili sa, že to cítia presne ako deti a milujú rybičky. Ale pri druhej polovici detí sa tvárili, že jesť slané rybičky je nechutné a že majú radi brokolicu. Teda presne naopak, ako to cítili deti. Potom dali deťom obe misky a načiahli ruku s otvorenou dlaňou s otázkou: „Mohol by som dostať papať?“ 14 mesačné dieťa dalo experimentátorke slané rybičky bez ohľadu na to, ako sa správala, no 18-mesačné dieťa už prejavilo známky toho, že prešlo od empatie k alturizmu. Dali experimentátorke slané rybičky, ak sa tvárila, že má rada rybičky a brokolicu, ak má rada brokolicu.
V tomto veku už pochopili, že rôzni ľudia môžu mať radi a chcieť rôzne veci a ak to dostanú, budú šťastní.
24 – 36 mesiacov: Pochopenie do hĺbky
V tomto období už deti vedia viac ako len podať spadnutú ceruzku. Dokážu samé vyhodnotiť, že ak vám je zima, urobia vám službu, ak prinesú prikrývku, či ak vás vidia smutných a opustených, prinesú vám macka. Ale aj v tomto štádiu je stále sa čo učiť a progres detí závisí vo veľkej miere na rodičoch.
Vplyv výchovy na rozvoj empatie
Podľa rozsiahlej štúdie profesora Feldmana z roku 2007 je dôležitá pri rozvoji empatie jedna vec - synchronizácia medzi rodičom a dieťaťom. Synchronizácia predstavuje dočasnú zhodu správania medzi partnermi vo vzťahu. V tejto rozsiahlej štúdii zhody a rozvoja morálky zistili, že zhoda medzi matkou a dieťaťom meraná v prvom roku života dieťaťa ( 3 a 9 mesiacoch ) priamo súvisela so stupňom empatie v detstve a v období dospievania ( 6 a 13 rokov ). Ukázalo sa, že čím viac matky a ich bábätká boli v zhode a ovplyvňovali svoje správanie hrou tvárou v tvár v detstve, tým viac empatie preukazovali deti pri konverzácii počas svojho dospievania.
Taktiež spôsob, akým rodičia hovoria o emóciách, sa podľa vedcov javí ako faktor, ktorý u detí ovplyvňuje rozvoj empatie. Čím viac rodičia napomáhajú deťom pomenúvať pocity, tým viac sa deti emocionálne znepokojujú kvôli druhým a snažia sa viac chápať ich pocity.
Vo všeobecnosti sa preukázalo, že materinská láskavosť a vrúcnosť bola dôležitým faktorom pri rozvoji empatie detí. Deti, ktoré mali rodičov, ktorí preukazovali viac láskavosti v rôznych situáciách či už doma alebo v laboratórnych podmienkach, mali tendenciu byť empatickejšie.
Rodičia, ktorí vytvárajú pozitívne prostredie a sú ľuďmi, ktorí sú citliví k potrebám a pocitom iných a hovoria o pocitoch so svojimi deťmi, ich deti majú tendenciu byť empatickejšie.
Zdroj: N.M.McDonald, D.S.Messinger: Development of Empathy: How, When and Why
