Články: Pre študentov
O projekte


 

Inšpirujte sa, ako u detí rozvíjať empatiu

Zuzana Zborayová
Autor článku
Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

Empatia je schopnosť predstaviť si, ako sa cíti niekto iný v konkrétnej situácii, a na základe toho prispôsobiť svoju reakciu. Nejde o prejav ľútosti. Ide o pochopenie, že v tomto momente sa ten druhý človek cíti úplne inak ako ja. Empatia je schopnosť, ktorú môžeme u dieťaťa rozvíjať. Aby  dieťa bolo schopné empatie, potrebuje prejsť určitým vývojom.

 

1) Musí dokázať pochopiť, že je samostatný jedinec. Že ono a matka, a iné osoby, nie sú jedna bytosť.

 

2) Chápe, že ostatní môžu mať rôzne myšlienky a pocity, než má ono samo.

 

3) Rozpozná bežné pocity, ktoré väčšina ľudí zažíva, šťastie, prekvapenie, hnev, sklamanie, smútok, atď.


4) Je schopné pozrieť sa na konkrétnu situáciu (ako je napríklad sledovanie lúčenia sa kamaráta v škôlke s rodičmi), a predstaviť si, ako sa kamarát môže cítiť v tomto okamihu.

 

5) Dokáže si predstaviť, aká reakcia by bola vhodná, čo by kamaráta upokojilo. Napríklad priniesť mu obľúbenú hračku, vziať ho za ruku a pod., aby ho utešilo.

 

Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emočných zručností, ktoré sa rozvíjajú v prvých rokoch života dieťaťa. Medzi najdôležitejšie faktory patrí:

Vytvorenie bezpečného, silného, milujúceho vzťahu s vami. Ak dieťa zažíva pocit, že je prijímané a pochopené, naučí ho to prijímať a chápať ostatných.

 

Dieťa začína využívať svoje sociálne zručnosti vo veku asi 6 mesiacov. Vtedy začína dieťa sledovať vaše reakcie a reakcie blízkych ľudí na okolie a situácie. Sledovanie vašich reakcií je v podstate jednou z hlavných náplní detstva. Základy svojho vlastného správania získava, v drvivej  väčšine z toho, ako sa chová a reaguje jeho najbližšie okolie. Vy ste jeho šlabikár na dlhé roky. Nie to, čo mu dokola vravíte, ale to, ako sa v skutočnosti správate. To je aj dôvod, prečo by rodičia mali napríklad v škôlke pri odovzdávaní dieťaťa, reagovať pozitívne a pokojne za každých okolností. Dieťa tak postupne nadobúda dojem, že miesto kde ostáva je bezpečné a bude v poriadku.  Deti sú veľmi citlivé na reakcie rodičov a pomáha im to pochopiť svet a ľudí okolo nich.

 

Rozvoj teórie mysle nastáva približne vo veku 18-24 mesiacov. Dieťa si začína uvedomovať, že tak ako ono má svoje vlastne myšlienky, pocity a ciele, aj iní majú svoje vlastné myšlienky a pocity, ktoré sa môžu líšiť od tých jeho. To znamená, že dieťa začína vnímať samé seba ako samostatnú bytosť.

 

8 tipov, ako rozvíjať empatiu svojho dieťaťa

 

Vcíťte sa do svojho dieťaťa a hovorte o tom. Napríklad na ulici zašteká pes. Vaše dieťa sa ho zľakne. Vy začnete komentovať situáciu: „Je to pekný pes však, ale šteká naozaj nahlas. Zľakli sme sa. Počkáme chvíľku nech prejde.“

 

 

Hovorte o pocitoch ostatných. „Samkovi je smutno, pretože si mu vzal autíčko. Vráť prosím Samkovi auto a vyber si iné.“

 

Navrhnite dieťaťu, ako môže prejaviť empatiu niekomu inému. „Adelka sa buchla, bolí ju to, preto plače. Poď pofúkame jej rúčku, uľaví sa jej.“

 

Buďte vzorom. Ak máte silné a dobré vzťahy s ľuďmi a dokážete s nimi komunikovať starostlivým a empatickým spôsobom, vaše dieťa sa učí z vášho príkladu.

 

Vyjadrujte svoje pocity. Tzv. „JA“ vyjadrenie, je dôležité pre sebauvedomenie si vlastných reakcií. „Nepáči sa mi, keď ma udrieš. Bolí ma to.“

 

Dovoľte dieťaťu jeho vlastné pocity. Niekedy sa stáva, že keď je naše dieťa smutné, nahnevané alebo sklamané, ponáhľame sa mu na pomoc, pretože ho chceme uchrániť od každej bolesti. Tieto pocity sú však súčasťou bežného života a našou úlohou je naučiť dieťa ich zvládať. Je potrebné, aby sa dieťa naučilo tieto pocity spracovať, nie potlačiť. „Chápem, si nahnevaná, lebo som vypla televízor. Rozumiem, že sa rada pozeráš na túto rozprávku. Je v poriadku, že sa cítiš nahnevaná. Budem rada, ak mi pomôžeš variť  alebo sa budeš pri mne hrať v kuchyni kým ja navarím obed.“ Tento prístup je rešpektujúci a zároveň pomáha deťom naučiť sa prijať vlastné pocity. Pretože ich prijala matka. Je to cesta ako sa dieťa naučí prijímať pocity iných.

 

Učte deti vyjadrovať aj slovne svoje pocity. Pri negatívnej reakcii dieťaťa skúste spolu s ním pátrať po tom ako sa cíti. Snažte sa pomenovať jeho pocit, ktorý sprevádza reakciu.

 

Popisujte aj pozitívne pocity, nie len tie negatívne.
Empatiu môžete rozvíjať aj pri hre. Napríklad s plyšovými zvieratkami. Alebo pri sledovaní rozprávky, popisovaním pocitov jednotlivých postáv podľa toho, čo zažívajú.


Pomôžte deťom rozvíjať zmysel pre morálku, ktorá je závislá na vnútornej sebakontrole, nie na základe odmeny alebo trestu. Deti sú schopné byť spontánne milé a sympatické. Experimentálne štúdie však dokazujú, že hmotné odmeny za pomáhanie iným sú viac škodlivé ako užitočné. Ďalší výskum ukázal, že deti sú schopné sa vnútorne nastaviť na to čo je správne a čo nie, ak majú jasne dané a racionálne vysvetlené morálne dôsledky konania a rozhodovania.  Nie, keď majú svojvoľné pravidlá prekladané trestami. Je potrebné s deťmi komunikovať o morálnych princípoch a aj o tom, ako „bezprávie“ ovplyvňuje iných. (Hoffman a Saltzein 1967).

 

Schopnosť zvládať svoje vlastné emócie hrá dôležitú úlohu v schopnosti prejaviť empatiu. Tieto zručnosti sa môžu zdať ako štandardná výbava každého dospelého človeka. Avšak aj dospelí môžu mať s tým problém. Napríklad niektorí dospelí ľudia nie sú schopní poskytnúť zranenému prvú pomoc. Nie preto, že by boli bezohľadní, ale preto, že majú problém zvládnuť svoje vlastné emócie a reakciu na situáciu niekoho iného. Empatia nie je „vrodený talent“, je to zručnosť, ktorú si môžeme rozvíjať.

Používanie slovného spojenia „Je mi to ľúto“, ako spôsob, aby dieťa prijalo zodpovednosť za svoje činy, tiež nie je veľmi vhodné. Malé dieťa nie je schopné plne porozumieť významu týchto slov. A to znamená, že sa pri tom neučí empatii. Vhodnejšie je pomenovávanie pocitov druhého. „Udrel si ju, bolí ju to“ „ Je smutný, lebo si mu pokazil vežu z kociek“..atď.

Empatické správanie dieťaťa môže byť negatívne ovplyvnené, ak rodič častejšie poukazuje na zlé správanie dieťaťa (búchanie mladšieho súrodenca) a menej na pozitívne prejavy (požičanie hračky a pod. ).

 

Buďte trpezliví. Vývoj empatie nie je žiadna krátkodobá záležitosť. Neočakávajte, že vaše dieťa bude dokonale empatická bytosť v jeho troch rokoch. Ani veľa dospelých nemá túto zručnosť úplne zvládnutú. Malé dieťa sa potrebuje zameriavať aj na vývoj svojej individuality. Empatia je komplexná zručnosť, ktorá sa bude rozvíjať po celý jeho život. A vy mu svojím prístupom a príkladom môžete byť pri tom veľmi nápomocní.

 


Zdroj: parentingscience.compsychcentral.com

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.