Úprimná komunikácia a vzájomné spoločné prežívanie vytvára medzi partnermi dôveru. Dôvera je hlavným symbolom stability vzťahu. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. A práve z tohto dôvedu je potrebné budovať dôveru medzi rodičmi a deťmi od prvého dňa ich narodenia.
Eric Erikson, jeden z najväčších odborníkov v oblasti psychológie detí, bol prvý, kto v roku 1950 uviedol dôveru ako najdôležitejšiu potrebu a psychologickú úlohu v prvom roku života. Ak počas prvých mesiacov života dieťatka okolie napĺňa jeho fyziologické potreby, teda nechýba mu jedlo, osobná hygiena a spánok. No okrem toho sú tiež napĺňané jeho citové potreby, napríklad bozky, objatia, slová lásky a iné prejavy starostlivosti. Dieťa sa učí dôverovať okoliu a svojim rodičom. Získava takto základnú dôveru v život. V opačnom prípade vníma svet ako nedôveryhodné miesto.
Mnoho výskumov už potvrdilo súvislosť medzi ranými zážitkami a úspechom alebo zlyhaním v neskoršom období života. Ak dieťa nezíska základnú dôveru, podstatne sa zvyšuje možnosť, že sa v dospelosti u neho vyvinie nedôvera a upodozrievanie. Predovšetkým matka v prvých meiacoch života môže položiť základné piliere dôvery. Jej telesná blízkosť a príjemné teplo, jej mlieko a mnoho ďalších prejavov lásky poskytujú dieťaťu ideálne prostredie, ktoré podporuje jeho citový a osobnostný rozvoj.
No nielen matka, ale aj otec či ďalší členovia rodiny by mali poskytovať citovú podporu dieťatku. Vďaka citovej podpore celej rodiny si tak si rýchlejšie buduje dôveru voči okolitému svetu. Ako budovať dôveru, keď je dieťatko maličké?
1. Vytvorte atmosféru pohodlia a radosti
Dieťatko bude šťastné a spokojné nielen vtedy, keď je najedené, ale i čisté, umiestnené v izbe s primeranou teplotou a má priaznivé podmienky na spánok.
2. Zabezpečte pravidelný režim
Zmeny v dennom režime dieťatka majú vplyv na jeho city. Čím sú zmeny väčšie, tým väčšie budú ich následky. Dieťa potrebuje predvídateľný rozvrh dňa s pravidelným režimom spánku a jedenia. Aj táto skutočnosť mu poskytuje istotu a dôveru.
3. Nezabúdajte na telesný kontakt
Telesný kontakt je nevyhnutný. Objatia, bozky a vo všeobecnosti citlivé správanie založené na láske k dieťaťu sú najlepším preventívnym prostriedkom na emocionálnu nevyváženosť.
4. Používajte slovnú a mimická interakciu
Nežné slová, výmeny úsmevov, výrazy tváre a gestá – to všetko sú príklady komunikácie, ktorá prebieha medzi dospelým a dieťaťom. Táto aktivita poskytuje účastníkom príjemné zážitky a zároveň napomáha i vytvoreniu citového puta a dôvery, ktoré sa neskôr stávajú základom harmonického a citovo vyváženého života.
Budovanie dôvery vo vyššom veku dieťaťa
Pozorne načúvajte
Vo vyššom veku si dôveru budujeme tým, že pozorne počúvame, čo nám dieťa chce povedať. Nemusíme vždy súhlasiť, ani nie je nutné jeho požiadavku okamžite naplniť, ale dieťa by nemalo zostať nevypočuté. Keď bude zvyknuté, že ho počúvame, bude úprimné a otvorené a nebude mať potrebu dožadovať sa našej pozornosti nevhodnými spôsobmi.
Buďte spravodliví a nech sú v súlade vaše slová a skutky
Ďalší spôsob ako si vybudovať dôverný vzťah, je byť k dieťaťu úprimný a spravodlivý. Keď vaše slová budú v súlade s vašimi skutkami, deti budú veriť vašim slovám, lebo budú vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Keď je dieťa presvedčené o pravdivosti vašich slov, zostáva mu menej priestoru na vyjednávanie a skôr začína spolupracovať. Rodič nemusí byť dokonalý. Deti nepotrebujú bezchybných rodičov, ale takých, čo si vedia chybu priznať a poučiť sa z nej. Malo by byť samozrejmosťou, keď rodič poruší pravidlá, mal by sa vedieť aj dieťaťu ospravedlniť.
Už deti v predškolskom veku majú vyvinuté vnímanie spravodlivosti a veľmi citlivo prežívajú, keď sa im deje neprávosť. Je dobré u detí podporovať rozlišovanie dobrého a zlého – dobré konanie pochváliť, zlé odsúdiť. Keď dieťa vidí, že ho viete spravodlivo odmeniť, ale aj pokarhať, pomáha to budovaniu vzájomnej dôvery. Aby vám dieťa dôverovalo, musí sa cítiť prijaté. Ak je niekedy potrebné dieťa napomenúť alebo pokarhať, vždy mu nakoniec pripomeňte, že ho milujete a prejavte mu lásku, aby sa necítilo odmietnuté. Majte tiež na pamäti, že láska sa neprejavuje v prvom rade v slovách, ale v skutkoch. Dieťa veľmi pozorne vníma to, ako sa správate, a či vaše skutky sú v súlade s tým, čo hovoríte.
Výchova dieťaťa a tiež budovanie dôvery je dlhodobý proces a vyžaduje veľké množstvo času, trpezlivosti a vynaliezavosti, ale všetko, čo do dieťaťa teraz vložíte, neskôr prinesie ovocie.
ZDROJ: R. Posse-J. Melgosa: Umenie výchovy
