Mnoho výskumov hovorí o tom, že v triedach, v ktorých žiaci cítia spolupatričnosť, rešpekt či dôveru učia sa radšej. Títo žiaci sa v škole cítia lepšie a celkove sú viac zainteresovaní do procesov prebiehajúcich na vyučovaní.
Vyučovanie sa uskutočňuje hlavne prostredníctvom sociálnej interakcie, ktorú uskutočňuje uciteľ so žiakmi, žiaci s učiteľom i žiaci navzájom. Pre učiteľa i žiaka je preto veľmi dôležité mať také vzťahy, ktoré umožňujú vytvárať v triede priaznivú, tolerantnú a pomáhajúcu atmosféru, ovzdušie pohody a pokoja. Dobré vzťahy medzi učiteľom a žiakom sú založené predovšetkým na vzájomnom rešpektovaní sa. Ideálny stav by bol taký, keby si žiak vážil učiteľa pre jeho schopnosti, profesionalitu či osobné kvality a učiteľ by si vážil žiaka pre jeho snahu. Dobré by bolo, keby rešpektoval aj jeho individualitu. Úžasné je, keď učiteľ vie prejaviť rešpekt každému žiakovi v triede.Toto všetko vo významnej miere podporuje motiváciu žiakov učiť sa.
Metaanalýza University of Melbourne, ktorá zahŕňala 51 štúdii a celkovo 67 378 študentov, identifikovala päť faktorov, ktoré ovplyvňujú vzťah žiakov ku škole.
1. Vzťah učiteľa a žiaka
Žiaci uvádzali, že ich vzťah ku škole je väčší, pokiaľ sa cítia byť rešpektovaní učiteľmi, cítia ich podporu, pochopenie, záujem a spravodlivosť. Učitelia sú zásadní pri tvorbe vzťahu detí ku škole.
2. Vzťahy v rodinách a rodičia
V tejto kategórii je zahrnuté vnímanie školy rodičmi a ich postoj k vzdelávaniu.
3. Individuálne osobnostné charakteristiky
Sem odborníci zaradili napríklad optimizmus, zdravé vnímanie seba a svojej hodnoty, sebaovládanie, prosociálne správanie a schopnosť vytvárať priateľstvá.
4. Charakter školy
Vedci si všímali aj to, ako širšia komunita vníma školu. Napríklad to, aké postavenie má škola medzi obyvateľmi, ako vnímajú kvalitu učiteľov či celkové pôsobenie školy na verejnosti.
5. Širšie prostredie
Celkový trend je v súčasnosti taký, že niektoré deti nechodia do školy tam, kde bývajú, a tak je priamy vzťah medzi prostredím, kde bývajú a školou narušený. A tak vedci museli skúmať aj širšie protredie.
Z uvedeného vyplýva, že vzťah žiaka k učiteľovi má výrazný vplyv na budovanie celkového postoja k vzdelávaniu a ku skole.
Ako vytvárať pocit spolupatričnosti, dôvery a rešpektu v škole?
Chris Hulleman, riaditeľ laboratória Motivate University of Virginia, definuje pocit spolupatričnosti ako vieru v to, že človek je akademicky a sociálne prepojený, podporovaný a rešpektovaný. Tiež vysvetľuje, že spolupatričnosť predstavuje jeden z troch učiacich sa spôsobov myslenia. Ďalším je rastové myslenie a tiež zmysel pre dôležitosť. Pocit spolupatričnosti pomáha formovať presvedčenie žiakov o svojich schopnostiach, o svojom potenciáli a o kontexte učenia sa. Ak učitelia chcú v žiakoch tieto pocity vytvárať, musia sa zamerať na budovanie hlbšej angažovanosti, hlbšieho zmyslu učenia, väčšej spravodlivosti a pozitívnejších školských skúseností. Pozrime sa na niekoľko stratégií, ktoré pomáhajú pocit spolupatričnosti, dôvery a rešpektu formovať.
1. Vnímanie žiaka v rámci celej jeho komplexnosti a jedinečnosti
Predstavte si každého zo svojich študentov. Cítia sa pri vstupe do školy bezpečne a hodnotne? Majú pocit, že si ich učiteľ a spolužiaci všímajú len ako žiaka alebo aj ako jedinečnú osobnosť, ktorá prežíva svoj vlastný životný príbeh? Cítia, že sa môžu v triede prejaviť s celým svojím JA? Majú pocit, že do tohto priestoru patria?
2. Všímajte si, ako komunikujete so svojimi žiakmi
Žiaci niekedy veľa vycítia z toho, ako s nimi učitelia komunikujú. Aby nespravodlivosť v komunikácii mohli učitelia minimalizovať, môžu si položiť napríklad tieto otázky:
- Vyskytujú sa v mojich slovách alebo konaniach nejaké predsudky?
- Poskytujem všetkým žiakom rovnaký čas na premyslenie odpovede pri položení otázky?
- Je moje učenie v triede pútavé, prístupné a relevantné?
3. Podporujte rastové učenie
Ľudia sa od seba odlišujú aj spôsobom myslenia. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. Dr. Carol Dwecková, profesorka psychológie na Stanfordskej univerzite vo svojej knihe Nastavenie mysle: Nová psychológia úspechu podrobne opisuje, ako sa spomínané rozdiely prejavujú.
1. rozdiel: CIELE
Ľudia s fixným myslením majú sklon vyhýbať sa úlohám, ktoré by mohli prezradiť, že nie sú až tak šikovní, ako by si niekto mohol myslieť. Nepúšťajú sa do splnenia cieľov v oblastiach, v ktorých sa necítia stopercentne. Za všetkých okolností chcú vyzerať hlavne dobre. Ľudia s rastovým myslením sa veľmi nestarajú o svoje chyby a o to, ako pôsobia na iných. Vedia, že chyby sú nevyhnutné a snažia sa o niečo nové. Chcú sa za všetkých okolností učiť.
2. rozdiel: POSTOJE K ZLYHANIU
Ľudia s fixným myslením považujú za zlé, keď sa o niečo usilujú a nezažijú hneď úspech. Domnievajú sa, že je to dôkaz, že nemajú na to schopnosti. Ľudia s rastovým myslením považujú za správne, keď pri svojom snažení naučiť sa niečo nové, zažívajú aj neúspech. Domnievajú sa, že len vďaka usilovnosti a tvrdej práci sa môžu posúvať ďalej.
3. rozdiel: PROBLÉMY A SKÚSENOSTI
Ľudia s fixným myslením sa často vo svojom živote stretávajú s nudou. Neskúšajú nič, čo sa im javí zložité. Neriešia tak žiadne nové problémy a výzvy. Život ľudí s rastovým myslením pripomína neustále skladanie puzzle. Je to neustále skúšanie, ktorá skúsenosť čo najlepšie zapadne do ich života.
Čo môže v tomto smere urobiť učiteľ?
- Pomôžte žiakom pochopiť, že mozog funguje ako sval, ktorý môže rásť iba prostredníctvom tvrdej práce, odhodlania a praxou.
- Nehovorte žiakom, že sú šikovní alebo nadaní, pretože to znamená, že sa narodili s vedomím, že už takí proste sú a toto nepodnecuje ich úsilie o rast.
- Chváľte proces. Je to úsilie, tvrdá práca a prax, ktoré umožňujú žiakom dosiahnuť ich skutočný potenciál.
- Nechváľte výsledky. Výsledky testov a písomiek obmedzujú rast. Chváľte jednotlivé kroky, ktoré vedú k úspechu a chváľte žiakov za ochotu učiť sa. Ochota učiť sa v procese vzdelávania je dôležitejším aspektom ako známka z nejakého testu.
- Povedzte žiakom, že chyby sú súčasťou učenia. Žiaci sa niekedy naučia vtedy, keď urobia chybu. Povedzte im, že chyby sú súčasťou procesu učenia. Neexistuje nič krajšie ako pocit víťazstva nad problémom, s ktorým žiak dlho bojoval a konečne ho porazilo. Čím ťažší je problém, tým viac radosti žiak zažíva v momente, keď niečo pochopil alebo vyriešil.
- Podporujte prácu v skupinách. Žiaci sa učia najlepšie, keď sa ponoria do témy a diskutujú o nej so svojimi rovesníkmi.
- Povzbudzujte žiakov v učení. Vysvetľujte im, prečo je dôležité niečo sa naučiť a na čo vedomosť využijú v budúcnosti.
4. Povedzte žiakom, že im veríte, že všetko zvládnu
Výskumy o spolupatričnosti naznačujú, že povedať žiakom, že od nich máte vysoké očakávania a že veríte v ich potenciál splniť tieto očakávania, má na nich veľmi pozitívny vplyv. Aby žiaci mohli svoj potenciál rozvinúť naplno, učiteľ by mal dodržať niekoľko zásad. Napríklad by mal zrozumiteľne vysvetľovať učivo, mal by naučiť žiakov správne si písať poznámky a mal by dávať zrozumiteľné a jednoznačné pokyny. Poznámky by ste nemali žiakom neustále lepiť do zošita, dôležité je písať ich aj rukou. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje pri písaní v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“ Keď sa robil výskum, mozog žiakov, ktorí zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog žiakov, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval. Ak učiteľ pracuje s abstraktnými pojmami, nesmie zabúdať na konkrétne príklady, analógie alebo príbehy, ktorými ich dokreslí. Dobré je tiež striedať učebné štýly a rôzne techniky učenia. Poznanie problematiky učebných štýlov môže zvýšiť kvalitu vzdelávania. Najčastejšie sa vužívajú tieto štýly:
- vizuálno-neverbálny (zrakovo-obrazový) učebný štýl,
- auditívny (sluchový) učebný štýl,
- vizuálno-verbálny (zrakovo-slovný) učebný štýl,
- kinestetický (pohybový) učebný štýl.
Tiež je potrebné vytvárať dostatočný priestor na precvičovanie a opakovanie učiva. Keď žiaci vidia, že sa im učiteľ snaží vytvoriť ideálne pdomienky na učenie, väčšinou sa snažia viac, cítia silnejšiu vnútornú motiváciu a zainteresovanosť pri učení. Dajte im priestor na otázky, vyzývajte ich k tomu, nech povedia, čomu ešte nerozumejú. Spätná väzba je dôležitá, dáva žiakom pocit istoty, že sa môžu čokoľvek pýtať. Necítia sa tak osamotení a stratení v prípade, že niečomu nerozumejú. Učte ich, aby sa nebáli robiť chyby, pretože práve tie sú súčasťou ich rastu. A tiež by mali vedieť, že podstatné je učivo vedieť a nielen známka. Niektorí sú zameraní len na známky, ale ako dobre vieme, tie sa dajú získať aj rôznymi podvodmi.
5. Atmosféra v triede
Žiaci nerady chodia do školy vtedy, keď sa tam necítia komfortne, šťastne a pohodlne. Ak nepracujú vo vhodných podmienkach, často odmietajú školu a sú postavení v opozícii voči učiteľovi, škole i samotnému vzdelávaniu. Najdôležitejšie je vytvoriť takú atmosféru, aby v nej boli radi, mali pocit, že im škola niečo dáva, aby atmosféra bola pokojná a nemali pocit strachu. Aj v tomto smere môže pedagóg urobiť veľmi veľa. Dobrá atmosféra v triede prevláda hlavne vtedy, keď si učiteľ žiakov váži a vníma ich ako osobnosti, berie ich ako niekoho, koho prišiel viesť životom a nechce len rozkazovať a povyšovať sa.
Keď žiaci vedia, že sú súčasťou dobrého kolektívu, keď majú empatických učiteľov, ktorí k nim pristupujú s úctou a radosťou, keď cítia, že všetci sa im snažia pomôcť a pochopiť ich, vtedy začínajú mať školu radi, začínajú sa sami snažiť a chcú sa dopracovať k čo najlepším výsledkom.
