Prečo pri učení pomáha písanie poznámok?

Študenti sa dnes vyhýbajú písaniu poznámok a radšej si ich odfotia, aleb  počkajú na prezentáciu od vyučujúceho. Písanie poznámok má však pri učení viacero benefitov.
Študenti sa dnes vyhýbajú písaniu poznámok a radšej si ich odfotia, aleb počkajú na prezentáciu od vyučujúceho. Písanie poznámok má však pri učení viacero benefitov. / Foto: Bigstock

Mnoho ľudí už prišlo na to, že veľa vecí oveľa lepšie pochopia, keď si ich napíšu. V dnešnej dobe si veľa študentov poznámky nepíše, radšej si ich odfotia z tabule do mobilu alebo im ich vyučujúci pošle e- mailom napríklad vo forme prezentácie, z ktorej sa môžu učivo naučiť. A tak sa v súčasnosti písanie poznámok trochu podceňuje. Ale je to možno len preto, lebo študenti nevedia, ako im samotné písanie poznámok môže pomôcť.

 

Prečo je dobré písať si pri učení?

Jednoduchšie je nezáväzne vyjadrovať myšlienky v rozhovore, ako ich výstižne formulovať pri písaní textu. Ale keď to dokážete, myšlienka je prepracovaná a dôkladne premyslená. Písaním sa zosilňuje efekt konkretizácie. Prečo?

  • Keď píšete, potrebujete čas, energiu a vytrvalosť. To vás núti sústrediť sa na to, čo je dôležité.
  • Píšete pomalšie, ako hovoríte, a tak máte viac času na premýšľanie.
  • Keď myšlienky alebo poznatky napíšete, uľaví sa vašej pamäti.
  • Keď si niečo napíšete, môžete sa na to pozrieť aj s odstupom času. Môžete nad textom popremýšľať, upraviť ho, doplniť a podobne.

 

Ale nielen písanie poznámok, ale i písanie rôznych esejí, zamyslení či postrehov má veľký zmysel, pretože písanie je zrkadlom vašich myšlienok. Porovnávaním dvoch typov vedomostí, teda vedomostí, ktoré máte vo vnútri v hlave a vedomostí, ktoré ste napísali na papier alebo do Wordu, si môžete overiť a porovnávať. Môžete si všímať, či to, čo chcete vyjadriť, sa zhoduje s tým, čo ste napísali. Ak objavíte určité odchýlky, musíte znovu písať, dopĺňať a hodnotiť. Môžete to robiť dovtedy, kým nebude všetko v súlade. Preto je dobré sa ku textom vracať.

 

Ako sa dá využiť písanie pri učení?

Sebareflexia

Sledujte svoj proces písania a všímajte si, či vám písanie pomáha pri premýšľaní. Čo ste spontánne pochopili? Prepísali ste hotový text alebo ste urobili len niekoľko úprav?

 

Myšlienkový denník

Píšte si denník o tom, ako sa učíte. Zapisujte si podstatné myšlienky z poznámok aj do denníka. Stačí pár minút denne. Píšte dovtedy, kým nebudete mať pocit, že už nemáte čo napísať v ten deň. Môžete sa k napísanú textu vrátiť a vyznačiť si v ňom to, čo je podstatné.

 

Brainwriting

Keď premýšľate nad nejakou konkrétnou tému, dobré je urobiť si brainwriting. Napíšte si všetko, čo vám k určitej téme napadne. Môžu to byť nápady, útržky myšlienok, spomienky a podobne.

 

Odpovedajte si na otázky

Písanie môžete nasmerovať konkrétnymi otázkami. Napríklad: „Ako sa dá vysvetliť pojem XY? Aký je rozdiel medzi X a Y? Ako funguje Y?“ Napíšte si, čo vám napadne alebo si k téme urobte graf alebo obrázok. Nezabudnite v závere na zhrnutie.

 

Nápady prichádzajú aj vtedy, keď to nečakáte

Najlepšie nápady väčšinou prichádzajú v tých najneobvyklejších situáciách. A väčšinou je to tak, že ako nápad príde, tak aj naň zabudnete. Nezabudnú však tí, ktorí si svoj nápad hneď zapíšu. A tak si nápady zapisujte do mobilu alebo noste pri sebe zápisník a pero.

 

Píšte aj rukou

V dnešnej dobe čoraz častejšie pri písaní využívame klávesnicu, mobil či tablet. Sú študenti, ktorí si už vôbec nevedia predstaviť, že by si poznámky písali do zošita.  Nikoho to ani neprekvapuje, všetci nové technológie považujú za prirodzenú súčasť súčasného moderného života. Existuje však úzka skupina ľudí, väčšinou psychológov, neurológov a odborníkov z oblasti neurobiológie a kognitívneho vývoja, ktorí sa tejto problematike venujú a snažia sa verejnosť upozorňovať na to, že písanie rukou aj v dnešnej dobe má svoje opodstatnenie. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“

Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Pri tejto činnosti mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovala.

 

Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval.

Výskumy ukázali, že študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na  klávesnici. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.

 

Ďalšie vedľajšie efekty písania

  • Pri písaní sa môžu občas objaviť rôzne kreatívne nápady, ktoré môžete využiť aj v ďalších oblastiach života.
  • Vďaka písaniu sa naučíte krásne formulovať myšlienky.
  • Naučíte sa kriticky myslieť.
  • Rozšíri sa vaša slovná zásoba.

 


Zdroj: Martin Krengel: Tajemství efektívního učení

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie
Zdieľať na facebooku