Ako vychovať optimistické dieťa?

Optimizmus je viac než pozitívne myslenie. Je to návyk na pozitívne myslenie, tendencia pozerať sa na všetko z tej lepšej stránky a očakávať ten najlepší výsledok. M. Seligman vo svojej knihe The Optimistic Child píše: „Viac než 1000 štúdií, ktoré skúmali vyše pol milióna detí a dospelých, preukázali, že optimisti menej trpia depresiami, sú úspešnejší v škole či v zamestnaní, ba dokonca sú fyzicky zdravší než pesimisti.“

Vychovávať optimistu vôbec neznamená  pretvárať dieťa na nejakého rojka, ktorý si žije vo svojej radostnej naivite a nevníma svet navôkol. Optimisti si dobre uvedomujú, že svet nie je dokonalý, že je v ňom veľa nedostatkov a trápenia. Ich výhoda však spočíva v tom, že poznajú stratégie, ktoré im umožňujú nad sebou udržať kontrolu a životnú rovnováhu. Optimista je zameraný na dosiahnutie cieľa a na hľadanie riešenia. Problém vníma ako šancu a výzvu. Strach vedie k pasivite a neúspechom. Životný optimizmus a viera vo vlastné sily dokážu zázraky.

Optimizmu môžete svoje deti naučiť. Viacerí psychológovia a pedagógovia počas svojej praxe rozpracovali niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičia použiť pri výchove detí k optimizmu.

Uvažujte o tom, ako kritizujete

Existuje dobrý a zlý spôsob kritiky. Podľa toho, ktorý z nich pri výchove používate, môže ovplyvniť skutočnosť, či vaše dieťa bude optimista alebo pesimista. Kritika by mala byť hlavne vyvážená. Prehnané obviňovanie vytvára pocit hanby a viny. Upozorniť na problém je však dôležité. Ak rodič dieťa na chybu neupozorní, nevytvára sa u neho zodpovednosť a vôľu zmeniť sa. Tiež je potrebný optimistický spôsob vysvetľovania. Vysvetľujte problémy realistickými pojmami, ktoré ukazujú príčinu ako niečo konkrétne a zmeniteľné.

Napríklad:

Osemročná Janka nechala vo svojej izbe neporiadok aj napriek tomu, že ju rodičia trikrát upozornili, že je nutné, aby urobila poriadok v izbe. Rodičia boli veľmi sklamaní, pretože práve mali ukázať dom realitnému agentovi. Museli izbu poriadiť za Janku. Keď sa Janka popoludní vrátila domov, mama sa na ňu hnevala a okamžite ju odviedla do jej izby, aby jej vysvetlila, prečo sa na ňu hnevá. Pozrime sa na dva spôsoby vysvetľovania. Jeden je optimistický a druhý pesimistický štýl vysvetľovania.

Optimistický štýl

„Janka,urobila si niečo, čo mne aj ockovi skomplikovalo situáciu, a preto sa na teba hneváme. Trikrát sme ti povedali, aby si si upratala izbu a ty si to neurobila. Ty máš zodpovednosť za svoju izbu a nie my. Vzhľadom na to, že tu bol realitný agent, izbu sme museli poriadiť my. Teraz zostaneš 15 minút vo svojej izbe a budeš premýšľať nad tým, čo som ti teraz povedala. Potom mi prídeš povedať, čo chceš v budúcnosti urobiť pre to, aby bola tvoja izba vždy uprataná a aby sa to neopakovalo. Napíšeš aspoň tri spôsoby, ako by sa to dalo v budúcnosti riešiť.“

V tomto prístupe je matkina kritika konkrétna, presne popisuje udalosti, objasňuje príčinu a dôsledok, stanovuje, kto je vinný, dáva Janke konkrétnu úlohu, splnením ktorej je možné problém uzavrieť.

Pesimistický štýl

„Prečo si stále taká bezohľadná? Nenávidím toto tvoje správanie! Už som ti stokrát povedala, že si máš upratovať izbu, ale ty to ignoruješ! Čo to s tebou je? Bol tu realitný agent a bola to úplná katastrofa. Môžeš zničiť cenu nášho domu! Uvedomuješ si to vôbec? Za čo si potom kúpime nový dom? Teraz zostaneš vo svojej izbe a budeš premýšľať o tom, čo si urobila!“

Táto reakcia je prehnaná a vyvoláva pocit viny. Matka popisuje problém v katastrofických pojmoch. Naznačuje, že dcérin nerozvážny skutok môže spôsobiť pohromu v rodine. Trest je nejasný a nekonkrétny. V Janke to vyvoláva čierne myšlienky a pocit viny. Nebola jej daná príležitosť niečo nové sa naučiť a tiež nemôže nič urobiť, aby svoju chybu napravila.

To, akým spôsobom svoje deti kritizujete alebo napomínate, ovplyvňuje skutočnosť, či budú svet vidieť optimisticky alebo pesimisticky.

Buďte sami vzorom

Deti si vždy berú za vzor správanie svojich rodičov. Ak ste vy pesimisti, vaše deti budú tiež uvažovať podobným spôsobom. Keď si uvedomíte, že pesimistické myslenie je len zvyk, môžete to zmeniť.

Optimistickému mysleniu môžete deti učiť aj pomocou hier. Zahrajte si napríklad myšlienkový ping-pong.

MYŠLIENKOVÝ PING-PONG

Je to hra, ktorá stavia optimistické myšlienky priamo proti pesimistickým. Je určená na to, aby vám a vašim deťom pomohla lepšie si uvedomiť automatické negatívne reakcie a potom o nich diskutovať. Ide o kooperatívnu hru, pri ktorej všetci spoločne smerujú k jednému cieľu. Hru môžete začať tak, že najmladší hráč sedí uprostred, vekovo druhý v poradí bude držať kartu so znamienkom mínus a najstarší bude držať kartu so znamienkom plus. Osoba, ktorá sedí v strede, povie problém, ktorý ju trápi. Osoba s mínusovým znamienkom povie niečo negatívne a osoba, ktorá drží znamienko plus, povie niečo pozitívne. Nemusí to byť úplne pozitívne tvrdenie, stačí, keď bude aspoň realistické.

Problém napríklad znie: „Nemám dobré výsledky v prírodopise.“

Negatívna poznámka:

Nejde ti prírodopis? Na čo by si sa teda snažil?

Pozitívna poznámka:

Keď sa budeš viac snažiť alebo si zoženieš niekoho na doučovanie, môžeš sa zlepšiť.

Negatívna poznámka:

Prírodopis je nuda a učebnice sú neprehľadné.

Pozitívna poznámka:

Môžeš si nájsť učebnice, ktoré sú prehľadné. Alebo si nájdi niečo prehľadné na internete.

Negatívna poznámka:

Pozri sa, nech urobíš čokoľvek, dostatneš zlú známku. Už si trikrát dostal päťku.

Pozitívna poznámka:

Aj keď dostaneš zlú známku z prírodopisu, možno dostaneš dobrú známku z čítania. Vďaka čítaniu kníh z oblasti prírody sa aspoň zlepšíš v čítaní. No nie je to super?

Osoba, ktorá sedí v strede a nastolila problém, koná ako sudca. Napíše každú negatívnu aj pozitívnu poznámku na papier a zakrúžkuje všetky pozitívne odpovede, ktoré sú presné a realistické. Hru hrajte približne 20 minút a potom si úlohy vymeňte.

Výhody optimizmu pre vaše deti

• sú úspešnejšie v škole ako ich pesimistickí rovesníci,
• vedia sa skôr vysporiadať so smútkom,
• sú odolnejšie voči rôznym problémom,
• sú sebavedomejšie,
• sú obľúbené v kolektíve,
• ľahšie si vytvárajú priateľské vzťahy.

Optimistické dieťa väčšinou spoznáte na prvý pohľad. Je veselé a nadšené. Optimistické deti sa neustále na niečo tešia, majú svoju nádej a vďaka tomu ich baví život ako taký. Neboja sa prekonávať prekážky. Sú ich motiváciou k vlastným výkonom a sebauspokojeniu. Existuje naozaj veľa dôvodov, prečo dieťa vychovávať k optimistickému pohľadu na život. Začať s tým nikdy nie je neskoro.