Čo pozitívne ovplyvňujú dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi?

Deti a mládež trávia významnú časť svojho života v školskom prostredí. Interakcie a procesy, ktoré sa v škole odohrávajú, majú svoje príčiny a dôsledky, a predovšetkým svojich aktérov. K hlavným aktérom týchto procesov patria učitelia a žiaci. To, čo ovplyvňuje priebeh procesov v školskom prostredí, závisí od rôznych činiteľov, osobnostných predpokladov učiteľov a žiakov, typov osobnosti, vlastností, vzájomných vzťahov medzi učiteľmi a tiež  ich prístupu voči žiakom.

Na to, aby sa žiaci radi učili a radi chodili do školy, je potrebné, aby sa cítili príjemne a aby ich nestresovali rôzne faktory. Za základné znaky pozitívnej klímy v škole môžeme považovať napríklad tieto:

• spokojnosť žiakov s výučbou a jej priebehom,
• objektívnosť hodnotenia,
• inovatívne vyučovanie,
• neformálnosť prístupu učiteľa k žiakom,
• pozornosť nielen výučbe, ale aj výchove žiakov,
• dobrá organizácia činností, vedenie a riadenie školy a triedy,
• riadenie úloh žiakov a korigovanie ich správania,
• organizovanie rôznych podujatí (exkurzie, poznávacie výlety) pre žiakov v čase mimo vyučovania,
• v činnostiach, ktoré škola žiada od žiakov, musia žiaci vidieť zmysel,
• žiak má pocit, že škola je pre neho miestom rozvoja, že mu ponúka vždy niečo nové, obohacuje ho a prispieva k jeho rozvoju,
• spolupráca školy s rodičmi.
   

Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi majú na pozitívnu atmosféru v škole najväčší vplyv

Práve pre nárast prejavov problémového správania je potrebné viac sa sústrediť aj na vzájomný vzťah učiteľov a žiakov. Práve tento vzťah totiž často rozhoduje o tom, aký vzťah bude mať dieťa ku škole. Vzťah pre deti znamená viac, ako používanie tých najmodernejších metód, pomôcok a foriem práce. Učiteľ by mal svoju prácu milovať. Keď žiaci cítia, že učiteľ rád učí a má rád aj ich, väčšinou do školy chodia radi. Existuje niekoľko faktorov, ktoré pomáhajú učiteľovi vytvárať v triede dobré vzťahy medzi ním a medzi žiakmi. Sú to napríkald tieto:

Komunikačné postupy

Učiteľ by mal komunikovať so všetkými žiakmi, nie preferovať žiakov v tzv. zornom poli aktivity, prípadne tých, ktorí sa vždy hlásia o slovo, ale mal by sa zaujímať o názor či aktuálne uvažovanie každého žiaka a nevyvolávať vždy tých istých žiakov.

Vyučovacie postupy

Učiteľ by mal vyučovanie inovovať a striedať organizačné formy práce. V súčasnosti už existuje množstvo kníh, webovných stránok a metodických metariálov, vďaka ktorým sa učitelia môžu inšpirovať, a tak striedať rôzne metódy. Dôležité je tiež zbavenie žiakov strachu z chýb a omylov. Humanistický prístup to nie je trestanie za chyby, ale ich analýza, hľadanie ciest ich odstraňovania a vyhýbania sa im. Nepreťažovať žiakov, a to najmä memorovaním vedomostí. Namiesto toho uplatňovať tvorivé metódy učenia sa žiakov, aplikácia vedomostí v nových zmenených podmienkach, čiže predchádzať preťažovaniu pamäti a viac rozvíjať jeho kognitívnu oblasť. Tiež využívať vlastnú vnútornú motiváciu žiakov, t.j. učiť sa nie z donútenia, príkazov, ale z vlastného záujmu. Pri učebnej činnosti učiteľ už nevystačí  iba s učebnicou, ale mal by ju doplniť aj inými zdrojmi poznania tak, aby žiak mohol prejaviť svoje postoje, názory, skúsenosti, zážitky a podobne. Nejde teda iba o reprodukovanie učiva, ale aj o prácu a využívanie rôznych encyklopédií, slovníkov, internetu. Učitelia sami postupne zistia, ktoré čo je pre žiakov najpríťažlivejšie. Každá treida je špecifická a pre každú triedu platí niečo iné.

Počet žiakov v triede

Menší počet žiakov dovoľuje učiteľovi častejšie využívať individuálny prístup, čo napomáha nielen pochopeniu učiva, ale aj skvalitňovaniu vzťahu medzi učiteľom a žiakom.

Lokalizácia žiakov v triede

Vpriebehu školského roka by mal učiteľ žiakov presádzať, aby sa prirodzeným spôsobom menila zóna aktivity. Presun žiakov na iné miesto v triede môže významne ovplyvniť výsledky učebnej činnosti aj ich správanie.

Akceptácia

Učiteľ by mal každého žiaka vnímať ako jedinečného a mal by sa k nemu správať s primeranou úctou a bez predsudkov. Mal by podporovať samostatnosť, vytvárať priestor pre nápaditosť, umožňoval žiakom aktívne sa zapájať do priebehu vyučovacieho procesu.

Práca so slaboprospievajúcimi žiakmi

Mimoriadnu pozornosť si vyžadujú žiaci so slabším prospechom. Výskumy potvrdzujú, že k prospechovo lepším žiakom sú učitelia priaznivejšie naklonení (častejšie ich chvália, prehliadnu drobnejšie nedostatky, menej ich kritizujú). Humanistický prístup k slabším žiakom si vyžaduje častejšie ich povzbudzovať, kladne hodnotiť aj ten najmenší pokrok, zvyšovať ich ašpirácie, pestovať u nich vieru vo vlastné sily a schopnosti. Popri verbálnej komunikácii veľkú úlohu a význam má aj neverbálna komunikácia – súhlasný úsmev so žiakovým konaním, u mladších žiakov aj pohladenie či povzbudzujúce gestá.

Kedy sa žiaci v škole cítia šťastní?

Pozitívna klíma triedy je charakteristická tým, že žiaci majú v triede pocit vlastnej sebarealizácie, cítia, že učiteľovi záleží na ich rozvoji, majú možnosť prežívať úspech a radosť zo svojej činnosti, učiteľ pristupuje k hodnoteniu žiakov spravodlivo a bez predsudkov a žiak je vopred oboznámený s požiadavkami, ktoré má splniť. Na druhej strane učiteľ vstupuje do triedy, v ktorej vládne pozitívna klíma, rád a teší sa na vyučovanie svojich žiakov. Je teda zrejmé, že klíma školy a triedy má značný vplyv na činnosti žiakov v škole, ale aj mimo nej. Žiaci v zásade každodenne hodnotia klímu vo svojej triede. Vyjadrujú spokojnosť alebo nespokojnosť k tomu, čo sa v  triede deje, ako k nim pristupujú vyučujúci, ale hodnotia aj svoje správanie. V podstate je vytvorený názor či predstava, že žiaduca klíma sa vytvára náročnosťou učiteľa, dodržiavaním školského poriadku a podobne. Podľa výskumov v školách je však potrebné uviesť, že aj pri kladnom hodnotení školy žiakmi je v nej mnoho nedostatkov, ako napríklad veľa žiakov má zo školy strach, príčinou strachu môže byť prísne skúšanie, previerky, žiakom sa nepáči vynucovanie učebnej aktivity, vyhrážanie sa poznámkami, ale aj zlé vzťahy medzi spolužiakmi. Žiaci za vyhovujúce a  motivujúce považujú tieto  aspekty na vyučovaní:

• nevyskytujú sa stresové situácie,
• majú možnosť vlastnej sebarealizácie,
• majú pocit, že učiteľom záleží na ich rozvoji,
• cítia, že sú akceptovateľní a že učiteľ má tendenciu pristupovať k nim individuálne,
• prežívajú úspech a radosť zo svojej činnosti,
• učiteľ je k všetkým spravodlivý,
• žiak vždy vie, čo sa od neho žiada a nie je zaskočený nepredvídateľnými požiadavkami,
• berie ohľad na momentálny psychický a telesný stav žiaka (trému, psychickú traumu, chorobu apod.) vo svojom správaní k nemu,
• žiakovi pomáha prekonávať trému, strach a psychické napätie pri odpovedi,
• za najvýraznejší znak pedagogicky taktného správania učiteľa považujú žiaci to, keď učiteľ prejavuje k nim pochopenie, uznanie, je voči ním ľudský, humánny, primerane tolerantný, uzná malé chyby, previnenia, nedostatky a podobne.
   

Čo považujú žiaci za netaktné zo strany učiteľov?

Za pedagogicky netaktné správanie učiteľa považujú také, ktoré vyvoláva napätie, ponižuje, uráža žiakovú osobnosť a keď sa používajú telesné tresty. Ďalej podľa žiakov je netaktné, keď učiteľ:

• nespravodlivo známkuje, zle hodnotí učebné výsledky žiaka, známkuje podľa nálady,
• neumožní žiakovi zlepšiť si známku,
• keď známkuje podstatne benevolenstnejšie alebo prísnejšie ako iní vyučujúci.
   

Obzvlášť pedagogicky netaktné je aj to, keď učiteľ svojím správaním pri skúšaní či už zámerne, alebo nechtiac prehlbuje psychické napätie, strach a trému odpovedajúceho žiaka, a to najmä tým, že sa odpovedajúcemu posmieva, nadáva mu, vyhráža sa mu, trestá ho, kritizuje jeho zovňajšok, neoprávnene mu vyčíta nepripravenosť na vyučovanie, je škodoradostný pri neúspechu odpovedajúceho a podobne. Pedagogického netaktu sa môže učiteľ dopustiť pri skúšaní tiež tak, keď požaduje aj znalosť takého učiva, ktoré riadne nevysvetlil a keď žiada predovšetkým nabiflované a nie pochopené vedomosti.
 

Celkovo možno ešte dodať, že žiaci si vážia a oceňujú tých učiteľov, ktorí sú síce prísni, ale sú zároveň čestní a úprimní, ktorí sú nároční, ale majú pochopenie pre žiakov.