Keď má dieťa sedem alebo osem rokov začína sa pomaličky vymaňovať spod vplyvu rodičov a stále viac hľadá súhlas, cit a podporu aj u svojich kamarátov a spolužiakov. Ako mu pri vytváraní priateľstiev môžu pomôcť rodičia?
V rodine sa emocionálna podpora chápe ako niečo samozrejmé. V kamarátskej skupine sa to vníma ako dosiahnutá odmena. Cesta k tejto odmene vedie väčšinou cez emocionálne a sociálne zručnosti dieťaťa. Podľa viacerých odborníkov detské priateľstvá zanechávajú celoživotnú stopu na spôsoboch, ako nadväzujeme vzťahy s inými ľuďmi a ovplyvňuje aj vlastný pocit sebaúcty. Keď dieťa nie je priateľmi alebo vrstovníkmi prijímané, a to predovšetkým na prvom stupni v základnej škole, nesie si so sebou do ďalšieho života pocit nenaplnenosti a neuspokojenia, a to aj napriek svojim dobrým študijným výsledkom.
Zick Rubin vo svojej knihe Children´s Friendships popisuje, ako deti prechádzajú štyrmi štádiami, v ktorých sa učia umeniu vytvárania priateľstiev. Jednotlivé štádiá sa môžu prelínať alebo sa môžu objaviť v inom veku dieťaťa, ako je bežné. Všetko záleží na individuálnom vývine dieťaťa.
1. Egocentrické štádium
Toto obdobie prebieha medzi 3 – 7 rokom. Deti v tomto období definujú priateľov ako tých, s ktorými sa venujú rovnakej činnosti. Pre dieťa v tomto období sa väčšinou priateľom stáva to dieťa, ktoré býva čo najbližšie. V tomto období sa deti domnievajú, že ich kamarát uvažuje rovnako ako ony. Keď zistia, že uvažuje ináč, sú nespokojné a niekedy kamaráta aj opustia.
Ako môžu v tomto období pomôcť rodičia deťom? Pre deti, ktoré sú plaché a majú sklon sa od spoločnosti izolovať, je dôležité plánovať aktivity, pri ktorých budú v kontakte s inými deťmi, ktoré majú aspoň približne rovnaký vek a rovnaké záujmy. Spočiatku nie je dôležité, ako deti na seba reagujú, ide hlavne o to, aby boli v kontakte s deťmi a aby sa nejaká situácia na reakciu vytvorila.
2. Štádium potreby naplnenia
Medzi 4 – 9 rokom sú už deti menej motivované egocentrizmom a viac záujmu venujú vytváraniu vzťahov. Cenia si kamarátov kvôli nim samým a nie preto, čo majú a kde bývajú. Deti sú priťahované k iným deťom, ktoré sa budú s nimi hrať s ich hračkou alebo si od nich zoberú sladkosti, ale vzájomá výmena týchto vecí nie je pre ne až tak podstatná. Ale aj napriek tomu sa priateľstvo stáva prostriedkom, ako uspokojiť svoje potreby mimo rodiny. Niekedy sa deti kamarátia aj s niekým, kto im nevyhovuje, a to len preto, aby sa vyhli samote.
Rodičia v tomto období môžu deťom pomôcť tak, že o kamarátstve sa vyjadrujú pozitívne a pripisujú mu význam. Berte priateľstvá svojich detí vážne a povzbudzujte ich, aby rozprávali o svojich zážitkoch s priateľmi. Vyhýbajte sa tomu, aby ste podporovali negatívne názory svojho dieťaťa na iné deti, napríklad keď sa sťažuje na svojich spolužiakov. Tým by ste len podporili jeho sociálnu izoláciu. Len ho vypočujte. Buďte pre deti dobrým príkladom a ukážte im, ako sa dajú vytvárať pevné a pozitívne priateľstvá. Rozprávajte deťom aj o svojich priateľoch, čo s nimi robíte a prečo sú pre vás dôležití. Zapojte svoje deti do aktivít, ktoré podnikáte so svojimi priateľmi, aby videli, ako sa s nimi rozprávate a čo pre vás vaše priateľstvá znamenajú.
3. Štádium reciprocity
Toto štádium sa objavuje medzi 6 – 12 rokom rokom a je charakterizované potrebou vzájomnej výmeny a rovnosti. Deti sú schopné v priateľskom vzťahu zvážiť obidve hľadiská a sú zaujaté spravodlivosťou. Posudzujú kvalitu svojich priateľov na základe porovnávania toho, čo kto pre koho urobil. Kvôli tejto posadnutosti reciprocitou sa priateľstvo v priebehu tejto fázy väčšinou obmedzuje na dvojice. Skupinky a partie sú často len zoskupením dvojíc rovnakého pohlavia.
V tomto období vývinu svojho dieťaťa majú často rodičia pocit, že sa dostali do pozície organizátorov večierkov. Môžu mať tiež pocit, že sú len bezvýznamní pozorovatelia spoločenského života svojich detí. Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj upozorňuje, že v skutočnosti je to však tak, že vaša podpora im dáva pocit istoty a bezpečia. V tomto období môžu deti čerpať z vašich rád, skúseností a z vašej múdrosti. Ak má dieťa problémy s priateľmi, môžete mu ponúknuť svoje rady spojené s tým, ako ste vy riešili podobné situácie s vašimi priateľmi. Vyhnite sa však posudzovaniu priateľov vašich detí. Umožnite svojmu dieťaťu, aby si vypestovalo trpezlivosť, vydržte sklamania, ktoré sa skôr či neskôr objavujú v každom vzťahu a premýšľajte o tom, ako mu pomôžete zvládnuť negatívne emócie a zážitky. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa nemá úspech v nadväzovaní vzťahov, môžete mu ponúknuť určité aktivity, z ktorých sa môže v tejto oblasti niečo naučiť.
Napríklad:
- sledujte spolu videá o nadväzovaní priateľských vzťahov,
- spolu si skúšajte prežívať rôzne situácie pomocou plyšových hračiek,
- hrajte sa formou dramatizácie na riešenie rôznych konfliktov.
4. Štádium dôvernosti
Medzi 9 – 12 rokom sú deti pripravené vstúpiť do skutočne dôverného priateľstva. Už sa nesústreďujú len na vonkajšie skutky svojho kamaráta, ale na bytosť ako takú. Mnohí psychológovia práve toto štádium považujú za základ všetkých ďalších dôverných vzťahov a domnievajú sa, že deti, ktoré nie sú schopné vytvárať si dôverné priateľstvá pred pubertou a počas puberty, možno nikdy nespoznajú dôverný vzťah ani v dospelosti. Vášnivé zdieľanie emócií, problémov a konfliktov v tomto období vytvára hlboký emocionálny zväzok, na ktorý deti spomínajú ako na jeden z najvýznamnejších vzťahov v živote.
V dobe, keď vaše dieťa dosiahne etapu dôverných priateľstiev, vašou úlohou je už ho len usmerňovať. Stanovte vhodné hranice, odovzdávajte mu hodnoty a povzbudzujte jeho osobný a spoločenský rast.
Mať najlepšieho kamaráta je dôležitý prvok vo vývoji dieťaťa. Ovplyvňuje vzťahy počas dospievania i v dospelosti. Aj keď nemôžete deti nútiť, aby bolo s druhými deťmi, môžete mu ukázať, akú dôležitú úlohu zohrávajú priatelia vo vašom živote.
Zdroj: Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
